SK 
EN 
Formula 1 (F1), považovaná za vrchol motoristického športu, je v súčasnosti pod drobnohľadom verejnosti aj odborníkov, pokiaľ ide o jej environmentálnu udržateľnosť. Uhlíková stopa tohto globálneho seriálu je značná – vzniká nielen pri spaľovaní paliva v monopostoch, ale ešte výraznejšie vďaka celosvetovej logistike, leteckej doprave a náročnej infraštruktúre podujatí. Riešenie tohto problému sa vedenie F1 spoločne s Medzinárodnou automobilovou federáciou (FIA) rozhodlo uchopiť systematicky: ich cieľom je dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2030. Preto v sezónach 2024 a 2025 pokračuje intenzívny rozvoj opatrení naprieč všetkými segmentmi – od zdrojov energie až po účasť fanúšikov – v úsilí výrazne znížiť environmentálnu záťaž najpopulárnejšieho automobilového šampionátu na svete.
Hlavné zložky emisií F1
Analýza uhlíkovej stopy Formuly 1 ukazuje, že pretekárske autá zodpovedajú len za zanedbateľnú časť celkových emisií. V roku 2019 činila dynamika emisií približne 256 000 ton CO₂ ekvivalentu, v roku 2022 sa F1 podarilo túto hodnotu znížiť na 223 031 ton (pokles o 13 % oproti 2018). Percentuálny podiel jednotlivých zložiek vyzerá nasledovne:
– Logistika a doprava materiálu: Približne 45–50 % emisií tvorí preprava zariadení, áut, náhradných dielov či pneumatík kamiónmi, loďami aj lietadlami. Táto logistická prevádzka je najväčším zdrojom uhlíkovej záťaže F1.
– Cestovanie tímov a personálu: Približne 25–30 % emisií je spojených s presunmi členov tímov, funkcionárov, novinárov či partnerov na jednotlivé podujatia.
– Prevádzka okruhov a infraštruktúry: Samotný chod okruhov vrátane dočasných stavieb, osvetlenia, vysielacej techniky, výroby elektriny a ďalších prvkov predstavuje 7–12 % uhlíkovej stopy, pričom najväčším „skokanom“ sú nočné preteky so zvýšenou spotrebou elektrickej energie.
– Výroba a prevádzka tímových zariadení: Vývoj monopostov, prevádzka tovární a administratívnych sídiel generuje približne 10–20 % celkových emisií (19 % v roku 2019, vďaka prechodu na obnoviteľné zdroje 10 % v roku 2022).
– Priama spotreba paliva monopostami: V moderných hybridných pretekárskych vozoch ide len o menej než 1 % celkových emisií – je to dôkaz, že skutočným problémom F1 nie sú samotné motory, ale všetko, čo ich “obklopuje”.
Emisie spojené s divákmi
Oficiálna bilancia F1 dosiaľ nezahrňuje vplyv státisícov fanúšikov cestujúcich na veľké ceny, hoci práve táto skupina signifikantne navyšuje environmentálnu stopu športových udalostí ako celku. Štúdie naznačujú, že až 85 % emisií na veľkých podujatiach vzniká kvôli dopraveniu a ubytovaniu divákov. Pri „Grand Prix“, kde fanúšikovia lietajú naprieč svetom alebo cestujú stovky kilometrov autami, to predstavuje desiatky tisíc ton CO₂ na víkend. Preto F1 zavádza napríklad možnosti offsetových kompenzácií už pri nákupe vstupeniek a vyzýva k využívaniu ekologickej dopravy. Regulácia však naráža na to, že tieto emisie nevie organizátor priamo ovplyvniť.
Udržateľné palivá a technologické inovácie
Jedným z pevných pilierov environmentálnej stratégie je prechod na čoraz čistejšie palivá: od roku 2022 jazdia monoposty s E10 (10 % biozložky), pričom cieľom je do roku 2026 zaviesť plne syntetické, nefosiálne palivá (tzv. drop-in fuels), ktoré budú kompatibilné so všetkými spaľovacími motormi F1. Vývoj napreduje v spolupráci so spoločnosťou Aramco – palivá budú produkované napríklad z nepotravinárskej biomasy, komunálneho odpadu či zachyteného CO₂. Očakávaná úspora emisií predstavuje 80 až 96 % oproti štandardnému benzínu.
Paralelne pokračuje vývoj najpokročilejších hybridných pohonných jednotiek, ktoré už dnes dosahujú najvyššiu svetovú termodynamickú účinnosť (nad 50 %) s maximálnou výkonnosťou okolo 1 000 koní. Od roku 2026 narastie podiel elektrickej energie (MGU-K) až na polovicu celkového výkonu motorov. Hoci samotné spaľovanie paliva na trati tvorí len maličkú časť ekologickej stopy F1, napredujúci vývoj udržateľných pohonných jednotiek môže istým spôsobom ovplyvniť aj iné odvetvia automobilizmu.
Efektívnejšia logistika a nižšie emisie pri presunoch
Keďže kľúčovým zdrojom emisií je globálna mobilita tímov, Formula 1 implementuje plošné zlepšenia v plánovaní a realizácii presunov:
– Úprava kalendára znamená logickejšie geografické usporiadanie podujatí, čím sa predchádza extrémnym cestovným vzdialenostiam (napr. v roku 2024; Blízky východ otvára sezónu aj ju uzatvára, preteky na amerických kontinentoch idú po sebe).
– Leteckú prepravu F1 realizuje stále väčším podielom vďaka udržateľnému palivu (SAF, sustainable aviation fuel), pričom Mercedes len v sezónach 2024–2025 takto zníži emisie z letectva o ďalších 18 500 ton.
– V rámci Európy sú čoraz viac nasadzované kamióny na biopalivá a optimalizované uskladnenie (regionálne logistické huby) umožňujú redukovať zbytočné presuny vybavenia naprieč kontinentmi.
– Digitalizácia (napríklad vzdialené riadenie televíznych prenosov či dátové centrá na diaľku) znižuje počet fyzicky prítomných zamestnancov, objem prepravovanej techniky, a tým aj uhlíkovú stopu.
Udržateľná energia, materiály a nakladanie s odpadom
Na podujatiach F1 sa kladie dôraz na využívanie obnoviteľných zdrojov a ekologických materiálov:
– Centrálna infraštruktúra F1 aj továrne popredných tímov sú poháňané 100 % obnoviteľnou energiou, do roku 2025 je cieľom dosiahnuť to vo všetkých tímoch.
– Okruhy zavádzajú solárne panely, prechádzajú na zelené zdroje energie a nahrádzajú staré dieselové agregáty generátormi na HVO (hydrogenovaný rastlinný olej).
– V paddockoch i hosťovských zónach sú masívne redukované jednorazové plasty, bežné sú plniace stanice s opakovane použiteľnými fľašami, recyklácia obalov, zálohový systém na poháre, odpad je separovaný a maximálne rekuperovaný.
– Staré pneumatiky sa necestujú na skládku, ale po pretekoch putujú do cementární na energetické využitie. Tímy rastúco recyklujú aj náročné komponenty, najmä uhlíkové vlákna, ktoré nachádzajú nové využitie.
Offsetovanie, inovácie a klimatická vízia tímov
Aj pri maximálnom úsilí nebude možné eliminovať všetky emisie, a preto F1 investuje do kvalitných offsetových riešení: podporuje projekty ochrany dažďových pralesov, obnoviteľných energetických zdrojov a ďalších medzinárodne uznaných iniciatív. Dôraz je na transparentnosť a merateľnosť výsledkov.
Viaceré tímy idú nad rámec záväzkov samotnej F1. Napríklad Mercedes vďaka vedecky podloženému plánu smeruje k úplnej eliminácii priamych emisií do roku 2026 a dramatickému zníženiu v reťazci dodávok do 2030. Williams dokonca deklaruje cieľ klimatickej pozitívnosti. Kľúčové však je, aby offsety nenahrádzali reálne obmedzovanie emisií v praxi.
F1 expanduje aj do inovácií: testuje použitie vodíkových generátorov, ľahších logistických riešení, výhľadovo plánuje využívať 3D tlač dílčích komponentov priamo na mieste podujatia.
Výzvy a limity na ceste k uhlíkovej neutralite
Napriek priekopníckym snahám F1 naráža na viacero výziev:
– Pribúdanie nových veľkých cien znamená viac cestovania a vyššie emisie, pričom expanzia je obchodné i športové lákadlo.
– Ideálne plánovanie kalendára limituje počasie, záujmy promotérov i vysielateľov.
– Dostupnosť stopercentne čistých palív a SAF je stále nízka a ekonomicky náročná; F1 však svojím dopytom pomáha urýchliť rozvoj trhu.
– Dôvera vo využívané offsetové projekty je nevyhnutná, avšak v minulosti boli vo viacerých odvetviach zneužívané.
– Efektivita závisí aj od nastavenia spoločne všetkých aktérov – tímov, promotérov, sponzorov aj fanúšikov, ktorí môžu svojím správaním (volba dopravy, prijímanie eko-opatrení na podujatí) výrazne prispieť k úspechu.
Treba podotknúť, že monoposty a ich pohon v skutočnosti zodpovedajú za menej ako 1 % emisií – gro klimatického problému je neviditeľné pre oči divákov a leží v zázemí (logistika, energia, verejná infraštruktúra).
F1 vs. iné športy: Perspektíva a inšpirácia
Formula 1 patrí v rámci športových organizácií medzi klimatických priekopníkov: už od roku 2019 sa zaviazala k uhlíkovej neutralite do 2030 (ambicióznejší cieľ ako MOV či FIFA). Olympijské hry už testujú uhlíkovú pozitívnosť od Tusio 2030, no športová infraštruktúra je často ešte len v procese ekologickej optimalizácie.
Medzi motoristickými sériami je prirodzeným porovnaním Formula E – čisto elektrická séria s ročnou stopou o rád menšou (35–40 tisíc ton CO₂e) a optimalizáciou kalendára. Nové série ako Extreme E alebo SailGP profilujú svoje ekokredity zmysluplným využívaním lodnej logistiky či alternatívnych pohonov.
Príchodom F1 do hnutia Sports for Climate Action v rámci OSN sa jej cieľ „net zero“ na rok 2030 dostáva do popredia globálnych snáh športového sektora. Ak sa jej podarí splniť sľub a zachovať úroveň aj divácku atraktivitu, stane sa inšpiráciou pre celý športový svet.
F1: Tradičný šport na ceste do nových čias
Formula 1 vstupuje do druhej polovice dekády s jasným cieľom – zelenšia, no stále vzrušujúca budúcnosť. Ročná uhlíková stopa F1 v sezónach 2024–2025 zatiaľ presahuje 200-tisíc ton CO₂e, no vďaka desiatkam opatrení krivka dlhodobo klesá. Od zavádzania progresívnych palív, optimalizácie logistiky, preferencie obnoviteľnej energie až po dôkladné offsety sa stala F1 synonymom intenzívneho hľadania ekologickej rovnováhy v športe najvyššej úrovne. „Nestačí už len predvádzať skvelé preteky – musíme zabezpečiť, aby náš šport fungoval udržateľne, inak nebude mať budúcnosť,“ konštatuje šéf F1 Stefano Domenicali. Formula 1 tak symbolicky prepla na vyšší rýchlostný stupeň v pretekoch o udržateľnosť a drží si ambíciu dôjsť do cieľa ako jeden z prvých globálnych športov. JRi
Zdroje: F1 Sustainability Reports; ESG Dive (apríl 2024); CarbonCredits.com; GreenAir News; ecollectivecarbon.com; Tomorrow’s Wheels; Inside.FIA/FIFA/IOC releases; CarbonCredits.com (Formula E)*
