Cítime sa menej znepokojení prírodnou katastrofou, keď k nej dôjde ďaleko od domova? A platí tento psychologický odstup aj pre klimatickú krízu? Nedávna metaanalýza vykonaná tímom výskumníkov v Holandsku naznačuje, že to tak nemusí byť. Štúdie dokonca ukázali, že naopak, klimatické udalosti, ktoré sa vyskytujú ďaleko, nemusia nevyhnutne viesť k menšej angažovanosti občanov v otázkach klímy. Sme menej psychicky ovplyvnení vojnou alebo prírodnou katastrofou, ak sa odohráva ďaleko od krajiny, v ktorej žijeme? Táto teória, ktorá je psychológom dobre známa, odkazuje na koncept psychologickej vzdialenosti. Študovaný roky popisuje schopnosť ľudského mozgu dávať udalosti na diaľku, často preto, aby sa chránil pred emóciami, ako je stres alebo úzkosť. Platí teda tento koncept aj pre klimatickú krízu?