Technológie priameho zachytávania vzduchu (DAC) ponúkajú nové príležitosti na priblíženie sa k našim cieľom v oblasti zmierňovania zmeny klímy. Máme však pred sebou ešte dlhú cestu, kým bude možné plne zaviesť DAC ako zmierňujúce opatrenie. 
Medzivládny panel OSN pre zmenu klímy teraz veľmi jasne vyjadril svoje posolstvo. Naše činy počas nasledujúcich siedmich rokov ovplyvnia vývoj globálnej klímy na ďalších tisíc. To znamená, že musíme využiť všetky dostupné opatrenia na obmedzenie nárastu globálnej teploty. V zariadení DAC sa oxid uhličitý účinne „vysáva“ z atmosféry, čím sa znižuje jeho koncentrácia vo vzduchu a zmierňuje sa jeho skleníkový efekt. Technológia DAC je užitočná, pretože má potenciál pomôcť odstraňovať CO2 priamo zo vzduchu a nielen zastaviť emisie CO2 z fosílnych zdrojov. Zariadenia DAC však tiež predstavujú výzvu, pretože musia spracovávať veľké objemy vzduchu, aby dosiahli rozpoznateľný vplyv, čím sa proces stáva nákladným. „Koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére je len 0,04 percenta,“ hovorí Jon Hovland, ktorý je hlavným vedeckým pracovníkom nórskeho vedeckého inštitútu SINTEF Industry. „Pre túto nízku koncentráciu je na ťažbu plynu potrebné veľké množstvo energie a zariadenia vyžadujú veľkú plochu. Vďaka tomu sú náklady na tonu zachyteného CO2 veľmi vysoké,“ hovorí. Čo musíme urobiť, aby sme spustili DAC v Nórsku? 
Po celom svete poznáme asi 18 testovacích a demonštračných zariadení pre DAC, ktoré pracujú s kombinovanou ročnou kapacitou zachytávania asi 9 000 ton CO2. Najväčšie zariadenie, ktoré je v súčasnosti v prevádzke, je na Islande a dokáže ročne zachytiť až 4 000 ton plynu. V Nórsku existuje veľa faktorov v prospech toho, aby krajina mohla vybudovať infraštruktúru DAC. Nórsko má na svojom kontinentálnom šelfe veľké objemy geologickej skladovacej kapacity, priaznivé klimatické podmienky a vysokú úroveň odborných znalostí v oblasti zachytávania a ukladania uhlíka (CCS). (SINTEF, AlphaGalileo)