Kompetencie pre adaptáciu na zmenu klímy: Kľúčová úloha odborného vzdelávania

🏫 Zmena klímy predstavuje významné výzvy pre spoločnosť, ktoré si vyžadujú rozsiahle adaptačné opatrenia. Úspešná implementácia týchto opatrení závisí od dostupnosti kvalifikovanej pracovnej sily s potrebnými odbornými kompetenciami. Správa  sa zaoberá presne touto otázkou: Aký prínos môže mať odborné vzdelávanie prostredníctvom sprostredkovania odborných kompetencií k realizácii adaptačných opatrení a ako sa tieto kompetencie môžu ukotviť v systéme odborného vzdelávania.

Správa identifikovala 21 relevantných profesijných skupín, v ktorých adaptačné opatrenia vedú k vyššiemu dopytu po kvalifikovaných pracovníkoch v porovnaní s referenčným scenárom. Na príklade vybraných profesií – pokrývača*, ekologického* technológa* pre zásobovanie vodou a odpadové hospodárstvo a krajinného* architekta* – sa skúmalo, ktoré kompetencie sú pre adaptáciu relevantné a ako sa už v súčasnosti (Ist-Analyse) a aké budú potrebné v budúcnosti (Soll-Analyse). Analýza „Soll“ ukázala, že pre všetky skúmané profesie boli identifikované ďalšie kompetencie a oblasti kompetencií, ktoré by sa mali intenzívnejšie sprostredkovať v rámci počiatočného, ďalšieho a dodatočného vzdelávania.

Potrebné kompetencie zahŕňajú špecifické odborné znalosti, ale aj personálne a sociálne kompetencie. Napríklad, pre pokrývačov sú relevantné kompetencie v oblasti zelených striech a ich údržby, ktoré prispievajú k izolácii, zadržiavaniu vody a chladeniu odparovaním. Dôležitá je aj inštalácia fotovoltických (PV) systémov, ktorá si vyžaduje znalosti v oblasti elektrotechniky a bezpečnosti práce. Kľúčovou je schopnosť medziodborovej spolupráce, napríklad s elektrikármi pri inštalácii PV, ako aj komunikačná a poradenská kompetencia pri komunikácii s klientmi a inými remeselníkmi.

Pre ekologických technológov sú dôležité znalosti o vplyve zmeny klímy na vodné hospodárstvo a adaptačných opatreniach, napríklad v oblasti trvalo udržateľného manažmentu dažďovej vody a rozvoja vodohospodárstva. Koncept „hubkového mesta“ (Schwammstadt), ktorý sa zameriava na zadržiavanie a využívanie dažďovej vody v urbanizovaných oblastiach na chladenie a zavlažovanie, je pre nich relevantný. Taktiež sa zdôrazňuje potreba kritickej reflexie existujúcich pravidiel a normatívov, komunikačnej kompetencie na vysvetlenie technických súvislostí laickej verejnosti a interdisciplinárnej spolupráce s inými odvetviami (napr. poľnohospodárstvo, stavebníctvo) a komunálnymi aktérmi.

V študijnom odbore krajinná architektúra je adaptácia na zmenu klímy často sprostredkovávaná ako prierezová téma v rôznych moduloch. Je tu potenciál pre praktické plánovanie a realizáciu adaptačných opatrení, najmä v urbanizovanom prostredí. Potreba lepšieho prepojenia teórie a praxe a posilnenie medziodborovej spolupráce, napríklad prostredníctvom stáží, exkurzií na staveniská a používania digitálnych riešení ako BIM (Building Information Modeling), bola zdôraznená.

Integrácia týchto kompetencií do odborného vzdelávania je zložitý proces zahŕňajúci mnohých aktérov. Môže sa uskutočniť v rámci formalizovaných postupov (napr. pri modernizácii učebných osnov), prostredníctvom nadpodnikovej výučby (ÜLU), v ďalšom vzdelávaní a prostredníctvom modelových projektov. Workshopy s aktérmi odborného vzdelávania a adaptácie na zmenu klímy potvrdili dôležitosť najmä interdisciplinárnej spolupráce a integrácie témy do praxe.

Záverom správa konštatuje, že odborné vzdelávanie má kľúčovú úlohu pri formovaní spoločnosti prispôsobenej klíme. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné zvýšiť povedomie všetkých aktérov o téme adaptácie na zmenu klímy a ukázať im ich konkrétne možnosti konania. Dôležité je tiež lepšie prepojenie výučby s praxou a zabezpečenie dostatočných zdrojov a personálu. JaroR