Realita je taká, že skleníkové plyny sa už teraz nebezpečne hromadia a ovplyvňujú klímu našej planéty na celé desaťročia. Ľudstvo sa musí usilovať o dosiahnutie nulových čistých emisií.
Čistá nula predstavuje snahu znížiť emisie skleníkových plynov čo najnižšie k nule, pričom všetky zostávajúce emisie sa musia napríklad opätovne absorbovať z atmosféry prostredníctvom oceánov a lesov. Tento cieľ sa dosiahne, keď podnik odstráni všetky emisie, ktoré môže, a kompenzuje tie, ktoré sa nedajú znížiť iným spôsobom. Proces dosahovania nulových emisií začína základným výpočtom emisií v rozsahu 1, 2 a 3, stanovením vedecky podložených cieľov a vytvorením plánov na dekarbonizáciu do roku 2030. Následne sa posúva smerom k dlhodobému zachytávaniu, ukladaniu a sekuestrovaní emisií, ktoré nie je možné znížiť.
Na pochopenie dekarbonizácie a konceptu čistého nulového stavu je užitočné si predstaviť vaňu, ktorá preteká. Dekarbonizácia nám umožňuje zatvoriť kohútik a zastaviť prítok nového uhlíka do atmosféry. Dosiahneme čistú nulu, keď „vypustíme vaňu“ a použijeme techniky odstraňovania uhlíka na elimináciu prebytočného uhlíka z atmosféry a jeho bezpečné uskladnenie. Nie všetky metódy odstraňovania uhlíka sú rovnako efektívne. Napríklad aj keď je výsadba stromov bežne navrhovaná ako spôsob, ako kompenzovať emisie skleníkových plynov, nemusí mať hneď efekt, keďže stromom môže trvať roky až desaťročia, kým dosiahnu svoj maximálny potenciál vo zachytávaní uhlíka. Navyše, stromy sú náchylné na požiare, ktoré uvoľňujú uhlík späť do atmosféry a zhoršujú efektívnosť ich funkcie ako zachytávačov uhlíka.
Na druhej strane, v oblasti odstraňovania uhlíka sa objavujú vzrušujúce inovácie. Nové technológie ponúkajú sľubné perspektívy, aj keď si vyžadujú investície a rozšírenie svojho dosahu. Priame zachytávanie zo vzduchu je ešte vo fáze vývoja a existujú značné pochybnosti o jeho schopnosti dosiahnuť potrebné objemy na efektívne ovplyvnenie globálnej úrovne uhlíka.
Navyše v súčasnosti existujúce technológie na zachytávanie uhlíka sú schopné absorbovať len 2 miliardy ton CO2 ročne, čo nestačí na to, aby sme dodržali limity potrebné pre obmedzenie globálneho otepľovania. Správa publikovaná v časopise Nature upozorňuje, že na splnenie klimatických cieľov je potrebné odstrániť z atmosféry ďalších 0,96 miliardy ton CO2 ročne, čo ukazuje na priepastný rozdiel medzi súčasnými kapacitami a potrebami na dosiahnutie skutočnej dekarbonizácie.
V podstate, aj keď sa inovácie v oblasti sekvestrácie uhlíka ukazujú ako nevyhnutné, sú len jednou časťou širšieho obrázku v rámci globálnych dekarbonizačných snáh. Cesta k udržateľnej a nízkouhlíkovej budúcnosti si vyžaduje komplexnú stratégiu, ktorá kombinuje sekvestrovanie uhlíka so zásadným znížením emisií, rozširovaním obnoviteľných zdrojov energie a zásadnými zmenami v politike a správaní.
Vedci, vlády, podnikateľské lídri, tvorcovia politík a jednotlivci si teraz uvedomujú, že je potrebné transformovať naše systémy smerom k dekarbonizovanej ekonomike a efektívnemu využívaniu zdrojov, aby sme zmiernili a prispôsobili sa klimatickým zmenám. Dekarbonizácia je signálom k odolnej budúcnosti voči klimatickým zmenám.
Aj keď mnohé spoločnosti avizovali, že do roku 2050 dosiahnu nulové emisie, nedávne odhady naznačujú, že na splnenie cieľov Parížskej dohody nie sme na správnej ceste – musíme urobiť viac a rýchlejšie. Okrem toho mnohé záväzky spoločností nezohľadňujú emisie v rozsahu 3, pričom až 90 % emisií podniku spadá práve do tejto kategórie, čo naznačuje, že na dekarbonizáciu našich ekonomík je ešte mnoho práce.
Dekarbonizácia nie je jednoduchá úloha a bude si vyžadovať miliardové investície, ale s aktívnym zapojením globálnych spoločností sa môžeme k tomuto cieľu priblížiť.
Výhody dekarbonizácie pre podniky sú:
– Nižšie finančné riziko
– Ochrana pred rastom cien uhlíka
– Vyhnutie sa obvineniam z greenwashingu
– Zhodovanie sa s rýchlo sa meniacim regulačným rámcom
Ako môžu podniky dosiahnuť dekarbonizáciu a čistú nulu?
Spoločnosti môžu uskutočniť reálnu dekarbonizáciu prostredníctvom nasledujúcich krokov:
1. Zber údajov
2. Účtovanie emisií vo všetkých relevantných oblastiach
3. Vykazovanie emisií a ESG — buď ako základný rok, alebo iným spôsobom
4. Stanovenie cieľa (ideálne vedecky podloženého)
5. Preskúmanie potenciálnych nástrojov na dekarbonizáciu a ich nákladov
6. Implementácia vybraných nástrojov (v rámci hodnotového reťazca aj mimo neho)
7. Vývoj stratégie na dosiahnutie čistých nulových emisií
8. Ročné zúčtovanie emisií a reportovanie
9. Neutralizácia nadmerných emisií na ročnej báze
10. Vytvorenie plánu na dosiahnutie nulových emisií po implementácii plánovaných dekarbonizačných cieľov
Dôslednými krokmi môžu podniky prejsť od činností s vysokým uhlíkovým zvyškom k vedúcim subjektom trvalej udržateľnosti, čím sa stanú vzorom zodpovedného podnikateľského prístupu k zmierňovaniu klimatických zmien. Cesta k dekarbonizácii nie je len o dodržiavaní predpisov, ale aj strategickým krokom k väčšej odolnosti, inováciám a vytváraniu dlhodobej hodnoty v dynamickom svete. (Co2AI)
