Pracovný dokument zverejnený Európskou centrálnou bankou skúma, ako by mali tvorcovia politiky povzbudzovať firmy, aby znižovali svoje uhlíkové emisie. Maria Cecilia Bustamante a Francesca Zucchi v dynamickom riadení emisií uhlíka predstavujú model, ktorý skúma, ako budú firmy reagovať na politiku. Model skúma, ako by firmy mali riadiť výrobu, zelené investície a obchodovanie s uhlíkovými kreditmi. Autori tvrdia, že empirický výskum poskytuje dôkaz, že účinky regulácie klímy sú medzi firmami heterogénne. Ich model zistil, že cena uhlíka vedie firmy k znižovaniu emisií, a to tak znížením rozsahu ich výroby, ako aj ekologickými investíciami. Keďže však firmy považujú režimy stanovovania cien uhlíka za nákladnejšie, presúvajú svoje výdavky „na bezprostrednejšie, no krátkodobejšie možnosti“, ako je znižovanie emisií, a nie zelené investície. Je to preto, že „zníženie okamžite znižuje očakávané náklady firmy na oceňovanie uhlíka, zatiaľ čo zelené inovácie majú neistý a oneskorený výsledok“, hovoria autori. (Newsdesk centrálneho bankovníctva).