Snahy o obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 stupňa Celzia zlyhávajú „celkovo“ – a podľa novej správy budú potrebné veľké zmeny, aby sa vytvorili zmysluplné zmeny, vrátane oveľa rýchlejšieho prechodu od používania uhlia na výrobu elektriny. Utorkový dokument „State of Climate Action 2023“ vykresľuje triezvy obraz výziev, ktorým politici čelia, keď sa pripravujú na samit o zmene klímy COP28 v Dubaji v Spojených arabských emirátoch koncom novembra. Podobne ako väčšina diskusií o klimatických opatreniach, aj Parížska dohoda z roku 2015 – ktorej cieľom je „obmedziť globálne otepľovanie na výrazne pod 2, najlepšie na 1,5 stupňa Celzia, v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami“ – prevyšuje analýzu. Utorková správa berie tento cieľ 1,5 stupňa a rozvíja ciele na roky 2030 a 2050, ktoré sú s ním v súlade. Celkové zistenia sú strohé, pričom len jeden zo 42 ukazovateľov – predaj elektrických osobných áut – je na ceste k splneniu svojho cieľa do roku 2030. OSN už skôr poznamenala, že 1,5 stupňa Celzia sa považuje za „hornú hranicu“, pokiaľ ide o predchádzanie najhorším dôsledkom zmeny klímy. „Globálne snahy obmedziť otepľovanie na 1,5 °C sú prinajlepšom nevýrazné,“ uviedla vo vyhlásení Sophie Boehmová, vedúca autorka správy a výskumná pracovníčka z World Resources Institute.
[language-switcher]
[language-switcher]
