Mechanizmus úpravy uhlíkových hraníc EÚ si vyžaduje dobre zabezpečenú reakciu

Pozorovanie Mahátmu Gándhího, že svet má dostatok pre potreby každého, ale nie chamtivosť, je často citované v kontexte našej klimatickej krízy. Ale nemenej relevantná je jeho rada, že nesmieme súdiť iných podľa ich najhorších činov a seba podľa našich najlepších zásad. Na vyrovnanosti záleží. S mechanizmom EÚ na úpravu uhlíkových hraníc (CBAM) platným od 1. októbra bol indický vývoz produktov s vysokým obsahom uhlíka do Európy – najmä hliníka a železa a ocele – zaťažený pravidlami zeleného podávania správ, ktorých byrokracia v dátových poliach naplniť je taký hrubý, že sám o sebe vyzerá ako obchodná bariéra. Ročné dodávky vo výške viac ako 8 miliárd USD sú vystavené tomuto obmedzeniu už teraz, ale o tri roky by mohla byť zasiahnutá tvrdšia rana, ak by sa uvalila uhlíková daň CBAM. Zdá sa, že toto opatrenie EÚ pravdepodobne poškodí naše ekonomické záujmy, čo vysvetľuje, prečo vláda by proti nemu mohla protestovať ako proti nespravodlivému tarifu vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO), na oživení ktorej orgánu na urovnávanie sporov sa G20 nedávno dohodla. Ale hoci všetko, čo narúša obchodné toky, musí byť riadne preskúmané, musíme sa chopiť Gándhího príkladu a tiež zvážiť zásady citované EÚ. Poskytne nám to reálny pohľad na budúcu dynamiku obchodu a pomôže vývozcom zabezpečiť sa proti riziku zelených bariér. (Livemint)