Bez globálneho povedomia bude prechod Európy na „nulovú čistú“ hru s nulovým súčtom. Čo ste dnes urobili pre planétu? Zhasli ste svetlá alebo stiahli kúrenie? Zaplatili ste trochu viac za uhlíkovo neutrálne vajcia a hľadali ste zeleninu v sezóne? Vzdali ste sa mäsa tento týždeň alebo navždy? Pre mnohých Európanov, ktorí sa zaujímajú o udržateľnosť – približne 93 percent podľa nedávnych údajov – sú takéto otázky neustálou a rušivou prítomnosťou. Deväťdesiatšesť percent možno podniklo aspoň jedno opatrenie na boj proti klimatickým zmenám, ale stále pretrváva pocit viny z toho, že neurobili dosť – z prílišného vyžívania sa, že na chvíľu zabudli na hroziace nebezpečenstvo ovzdušia. Základným rámcom globálnej klimatickej akcie sú národne deklarované príspevky, ktoré členské štáty OSN predkladajú každých päť rokov sekretariátu Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy. Climate Action Tracker hodnotí ich ambície – od „kriticky nedostatočného“ Turecka, Iránu, Thajska, Mexika a ďalších až po „takmer dostatočné“ úsilie Nepálu, Nórska, Etiópie a Spojeného kráľovstva. Členské štáty Európskej únie spadajú niekde uprostred a ako celok sú považované len za „nedostatočné“. Napriek tomu nás lídri kontinentu informujú, že sme na dobrej ceste. Európska komisia vyhlasuje, Európska zelená dohoda bude znamenať „žiadne čisté emisie skleníkových plynov do roku 2050“, pričom „hospodársky rast bude oddelený od využívania zdrojov“ a „žiadna osoba a žiadne miesto nezostanú pozadu“. EÚ dosiahla svoj cieľ znížiť emisie o 20 percent v rokoch 1990 až 2020, čím zvrátila viac ako polstoročie zvyšovania. Mohlo by sa teda zdať, že sa sľuby plnia a my sa môžeme cítiť menej úzkostlivo. Ale to nie je celý príbeh. (Laurie Parsonová, Social Europe)