Nahradením energeticky náročných stavebných materiálov a zablokovaním uhlíka v atmosfére by stavanie z udržateľného dreva mohlo do konca storočia ušetriť viac ako 100 Gt CO₂ – má to však háčik. Vplyv budov a stavebníctva na klímu sa stále uberá nesprávnym smerom. Napriek rozmachu investícií do zvyšovania energetickej účinnosti a nižšej energetickej náročnosti sa emisie a spotreba energie z budov a výstavby odrazili z pandemickej úrovne na historické maximum. Podľa najnovšieho hodnotenia sektor zodpovedá za 34 % dopytu po energii a 37 % emisií CO₂ súvisiacich s energiou a procesmi. Prevádzkové emisie súvisiace s energiou dosiahli v roku 2021 desať gigaton (Gt) ekvivalentu CO₂ – 5 % oproti úrovniam v roku 2020 a 2 % oproti vrcholu pred pandémiou v roku 2019. Podobne vzrástol aj dopyt po prevádzkovej energii na vykurovanie, chladenie, osvetlenie a vybavenie v budovách o 4 % od roku 2020 a o 3 % od roku 2019. Dekarbonizácia sektora je prioritou, ak má existovať šanca obmedziť globálne otepľovanie čo i len o 2 °C, aby sa predišlo najkataklizmatickejším vplyvom zmeny klímy. Toto odvetvie zúfalo potrebuje ďalej zlepšovať energetickú hospodárnosť budov, znižovať uhlíkovú stopu stavebných materiálov, znásobovať politické záväzky popri akciách a zvyšovať investície do energetickej účinnosti. (Oliver Goron, Energy Monitor)