Ochota ľudí veriť v zmenu klímy sa veľmi líši, rovnako ako ich ochota zapojiť sa do pro-environmentálneho správania, ako je napríklad šetrenie energiou. V našej nedávnej štúdii sme sa pokúsili pochopiť psychologické faktory, ktoré stoja za týmito rozdielmi. Problém klimatických zmien predstavuje sociálnu dilemu, ktorá nastoľuje konflikt medzi spoluprácou pre spoločné dobro a konaním vo vlastnom záujme. Napríklad, ak všetci rybári dodržiavajú rybolovné kvóty, je to dobré pre všetkých. Ak jeden rybár prekročí kvótu, zatiaľ čo všetci ostatní ju dodržiavajú, potom je na tom tento jednotlivec lepšie na úkor ostatných. Ak je však pre každého racionálne prekročiť kvótu, potom je racionálne, aby tak urobili všetci, čo vedie k rýchlemu vyčerpaniu zásob rýb. Znižovanie emisií skleníkových plynov je nákladné. Ak iné krajiny znižujú, kým jedna nie, druhá je na tom lepšie na úkor ostatných. Ale ak každý koná tak, aby maximalizoval svoj vlastný záujem, dosiahneme väčšie znečistenie a globálne otepľovanie. Ochota spolupracovať. Jedným z psychologických mechanizmov, ktorý by mohol vysvetliť rozdiely v názoroch na zmenu klímy a pro-environmentálne správanie, je všeobecná ochota spolupracovať pri reagovaní na sociálne dilemy. (Ananish Chaudhuri, Quentin Douglas Atkinson, Schott Claessens,The Conversation)