Všetci sa musíme snažiť dosiahnuť cieľ Parížskej dohody znížiť globálne emisie skleníkových plynov a dosiahnuť nulovú čistú ekonomiku. Pocit naliehavosti sa rozšíril aj na investorov, ktorí čoraz viac vyvíjajú tlak na spoločnosti, aby definovali jasné stratégie zmeny klímy.

Meranie vplyvu uhlíkovej stopy spoločnosti

Prvým krokom je výpočet uhlíkovej stopy spoločnosti. Meraním celkových emisií skleníkových plynov, zvyčajne počas jedného roka, môže spoločnosť posúdiť svoj základný vplyv na životné prostredie. Analýza zahŕňa tri typy emisií.

Rozsah 1 sú priame emisie, ktoré vznikajú zo zdrojov kontrolovaných alebo vlastnených spoločnosťou, ako je spaľovanie paliva v kotloch, peciach a podnikových dopravných prostriedkoch. Rozsah 2 je z nákupu elektrickej energie, pary, tepla alebo chladu, zatiaľ čo rozsah 3 je z iných nepriamych činností v podnikových operáciách smerom nahor a nadol, ako je dodávateľský reťazec, služobné cesty, dochádzanie do práce a odpad. Rozsah 3 zahŕňa v prípade správcu majetku a aktív, akým je Lombard Odier, aj investície uskutočnené v mene našich klientov. Emisie rozsahu 4 alebo emisie, ktorým sa možno vyhnúť, nedávno pritiahli pozornosť, čiastočne kvôli trendom v práci z domu. Zatiaľ čo tieto zníženia emisií sa vyskytujú mimo hodnotového reťazca spoločnosti, rozsah 4 uľahčuje dekarbonizáciu pre iné časti hospodárstva. (Ebba Lepage)

Za posledných tridsať rokov nikde inde nestúpli teploty tak ako u nás. Konkrétne to znamená, že Európa sa od roku 1993 každoročne otepľuje v priemere o približne 0,048 stupňa Celzia.  Ukazujú to údaje výskumného ústavu Berkeley Earth. To, čo sa na prvý pohľad nezdá veľa, v skutočnosti predstavuje 1,45 stupňa oteplenia za 30 rokov. Svetová meteorologická organizácia a služba EÚ v oblasti klimatických zmien Copernicus dospeli v správe “ Stav klímy v Európe 2022 “ k rovnakému záveru . Prečo sa však Európa tak rýchlo otepľuje? Dôvody sú rôzne, tvrdia traja vedci, s ktorými sa ZDFheute rozprával.

Okrem zdravotných dopadov môžu mať klimatické zmeny dopad aj na ľudskú psychiku.  Extrémne poveternostné javy, ako sú povodne alebo bleskové povodne, môžu predstavovať ohrozenie života a zdravia a môžu pre postihnutých predstavovať aj obrovský psychický stres. Pocit ohrozenia a beznádeje môže prispieť k depresívnym náladám. Je dôležité vedieť, že každý človek môže prispieť k ochrane klímy. Emisie skleníkových plynov spôsobené dopravou majú vplyv na klímu. Ak namiesto jazdy autom viac chodíte pešo alebo na bicykli, chránite klímu a zároveň robíte niečo dobré pre svoje zdravie. Strava má tiež veľký vplyv na naše zdravie a klímu. Viac zeleniny a ovocia a nakupovanie sezónnych, regionálnych alebo bio produktov prispieva k zdravej a klimaticky šetrnej strave. (Senát ministerstvo zdravotníctva).

.

Tieto „planetárne limity“ zodpovedajú prahom, ktoré sa nesmú prekročiť v deviatich oblastiach, aby ekosystémy mohli zaručiť obývateľnosť Zeme. Šesť z týchto limitov je vo veľkej miere prekročených a dva sa blížia k výstražným prahom. Znečistenie a využívanie prírodných zdrojov ľudstvom naďalej posúvajú Zem za hranice jej odolnosti  : v súčasnosti bolo prekročených šesť ekologických prahových hodnôt a ďalšie dva sú na pokraji prekročenia, varuje aktualizácia referenčnej štúdie o koncepcii zo stredy 13. z deviatich „planetárnych  hraníc“ . Klimatické zmeny ,  odlesňovanie, strata biodiverzity , množstvo syntetických chemikálií (vrátane plastov), ​​nedostatok sladkej vody a rovnováha cyklu dusíka sú šesť limitov, ktoré boli z veľkej časti prekročené, uvádza štúdia tím 29 vedcov. (L’Obs s AFP)

.

.

Svet si čoraz viac uvedomuje dôležitosť ochrany životného prostredia a podniky sú pod rastúcim tlakom, aby prijali udržateľné postupy.  Spoločnosti môžu začať pozitívnym vplyvom vo svojich vlastných kanceláriách.  Zníženie ich environmentálnej stopy umožňuje podnikom prilákať ekologicky uvedomelých zákazníkov a prispieť k zdravšej planéte. Spotrebitelia si čoraz viac uvedomujú podniky, ktoré podporujú, pričom 85 % pripúšťa , že presúva svoje nákupné návyky smerom k ekologickým spoločnostiam, a 34 % by zaplatilo viac za produkt alebo službu z udržateľného podnikania. Aby podniky zostali aktuálne a udržali si lojálnu zákaznícku základňu, musia zaviesť ekologickejšie postupy. Tu je osem praktických spôsobov, ako môžete znížiť svoju environmentálnu stopu z kancelárie. (Tento príbeh sa pôvodne objavil na Under30CEO.com)

Dvojité krízy zmeny klímy a straty biodiverzity sú dve z najväčších rizík, ktorým čelí naša schopnosť prežiť a prosperovať na tejto planéte. Toto podujatie, ktoré sa koná popri Týždni na vysokej úrovni Valného zhromaždenia OSN, vysvetlí závažnosť týchto kríz, zmobilizuje celý rad aktérov, aby ich riešili, a preskúma, ako IUCN – vrátane jej patrónov prírody – zvoláva aktérov, formuje politiku a využíva vedu na ich riešenie. Klimatické zmeny už vedú k zvýšeným teplotám, požiarom, záplavám a suchám, čo stojí nespočetné množstvo obetí a škôd na infraštruktúrach a hospodárstvach. Globálne záväzky týkajúce sa rozsiahlych zmien s cieľom udržať globálne teploty na maximálne 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami zostávajú nejasné a slabé, a to napriek vedeckým dôkazom, ktoré naznačujú, že ohrievanie nad túto hodnotu by malo za následok potenciálne nezvratné a katastrofické dôsledky. Záväzky krajín a monitorovanie pokroku v rámci Parížskej dohody naznačujú, že nie sme v cieli. Napriek čoraz hrozivejším varovaniam od najlepších svetových odborníkov sa zatiaľ nepostupujeme dostatočne rýchlo ani na frontoch zmierňovania klimatických zmien, ani na frontoch adaptácie. 

Spoločnosti pôsobiace v Európskej únii sa budú musieť od januára 2024 vysporiadať s novými nefinančnými požiadavkami a požiadavkami na podávanie správ o udržateľnosti podľa smernice EÚ o podávaní správ o udržateľnosti podnikov (CSRD). Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2464 Pokrok CSRD ukazuje zmenu v tom, ako vlády pristupujú k vykazovaniu údajov o životnom prostredí, sociálnej oblasti a správe ( ESG ), ktoré zahŕňajú emisie uhlíka spoločnosti.  Hlásenie ESG je rozhodujúce pri pomáhaní zainteresovaným stranám, najmä investorom, vyhodnotiť riziko ich investícií na základe poznania vplyvu spoločnosti na ľudí a planétu. Pomáha im tiež pochopiť, ako môžu katastrofy súvisiace so zmenou klímy ovplyvniť podnikanie. Pri budovaní dôvery a zlepšovaní reputácie spoločnosti je dôležité aj dôkladné podávanie správ o udržateľnosti. (Jennifer L)

V rokoch 1980 až 1989 došlo v priemere k niečo vyše 70 prírodným katastrofám ročne; od roku 2013 do roku 2022 to bolo podľa Swiss Re necelých 200 ročne. Rastú aj ekonomické straty. Swiss Re klasifikuje katastrofy ako udalosti, ktoré prekračujú dané limity poistenia a ekonomických strát, a ako také k tomuto rastúcemu trendu prispejú rastúce poistené expozície a vyššie náklady na rekonštrukciu, čo sťažuje izoláciu a pripisovanie vplyvu samotnej zmeny klímy. Pre niektoré nebezpečenstvá katastrof v určitých zemepisných oblastiach však existuje vedecký konsenzus týkajúci sa historického nárastu frekvencie extrémnych poveternostných udalostí, čo preto prispeje k tomuto rastúcemu trendu strát. (Brandan Holmes)

Táto dlho očakávaná technická správa z Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) hodnotí pokrok dosiahnutý od ratifikácie Parížskej klimatickej dohody v roku 2015 po dvojročnom hodnotení tisícok príspevkov od odborníkov a lídrov. Zhodnotenie je navrhnuté tak, aby podnietilo akciu, vysvetlil Vox, a je priamočiary vo svojom hodnotení, že je potrebné viac „na všetkých frontoch“, ako aj vo svojich odporúčaniach pre kroky, ako je „postupné vyradenie všetkých neznižovaných fosílnych palív“ a „radikálny Dekarbonizácia“ hospodárstva. Na konferencii COP28 v decembri tohto roku bude dokument formovať diskusie na konferencii a potenciálne pomôže objasniť, koľko musia krajiny urobiť, aby skutočne konali. (Kate Whitingová)

Súvisia klimatické zmeny a sucho? Opýtali sme sa Richarda Damania, hlavného ekonóma Svetovej banky pre trvalo udržateľný rozvoj, a dvoch expertov z oddelenia trvalo udržateľného rozvoja banky: senior ekonóm Esha Zaveri a hlavný špecialista na klimatické zmeny Nathan Engle. Títo traja sú autormi článku Droughts and Deficits: Summary Evidence of the Global Impact on Economic Growth .

Zvyšuje sa sucho a môže za to zmena klímy?

Deficity vody sa rýchlo stávajú novým normálom.  Za posledné polstoročie sa extrémne „šoky suchých zrážok“ – tj podpriemerné zrážky – zvýšili v určitých regiónoch o 233 %. Suchý šok, ktorý predstavuje jednu štandardnú odchýlku od normy, je zvyčajne zriedkavou udalosťou, pri ktorej sa dá očakávať, že bude zahŕňať 15 najsuchších epizód za storočie. Suchý šok, ktorý predstavuje dve štandardné odchýlky od normy, je ešte zriedkavejší a zahŕňa najsuchších 2,5 roka za storočie. Takéto suché epizódy by mali byť prerušované, ale vyskytujú sa častejšie. Zároveň sú na ústupe oblasti s nadpriemernými zrážkami. (Svetová banka)

Poddávajú sa občania klimatickým zmenám?  Hovorme o takzvanej „únave z apokalypsy“ alebo „únave z nutnosti robiť nekonečné morálne rozhodnutia, keď sa zdá, že nič neprinášajú“.

Ener2Crowd.com , platforma a aplikácia číslo jedna pre zelené investície, je hovorcom v Taliansku pre rozsiahlu štúdiu vykonanú Global Web Index.

• Od roku 2020 takmer na každom trhu klesol počet spotrebiteľov, ktorí hovoria, že pomáhať životnému prostrediu je dôležité.
• V krajinách ako Kanada, Portugalsko a Francúzsko je zámer nakupovať medzinárodný tovar vyšší ako v roku 2019.
• Obavy Američanov z vplyvu cestovania na životné prostredie sa znížili o 11 %.
• Od druhého štvrťroka 2020 došlo k 10 % poklesu spotrebiteľov z dôvodu záujmu o medzinárodné podujatia.
• Menej ako 1/3 západných respondentov je presvedčená, že v oblasti klimatických zmien sa dosahuje pokrok.
• Viac ako polovica Američanov hovorí, že ich znepokojuje „greenwashing“ v reklame

(Reuters) – Takmer 200 krajín, ktoré sa stretnú na tohtoročnom samite OSN o zmene klímy COP28, posúdi, ako ďaleko sú od splnenia sľubov zastaviť globálne otepľovanie v rámci procesu nazývaného „globálna inventarizácia“. Globálna kontrola toho, čo krajiny doteraz urobili, aby zabránili katastrofálnejším klimatickým zmenám, by mala byť zverejnená v piatok. Očakáva sa, že bude politicky rozdeľovať a mohla by pripraviť pôdu pre niekoľko nasledujúcich rokov celosvetových opatrení na zníženie emisií skleníkových plynov spôsobujúcich zmenu klímy. Takmer 200 krajín sa v rámci Parížskej dohody z roku 2015 dohodlo na obmedzení globálneho otepľovania na 2 stupne Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím a cieľom je dosiahnuť 1,5 °C, čo je podľa vedcov limit, ktorý by podľa vedcov zabránil najvážnejším a nezvratným vplyvom klimatických zmien. Každá krajina je zodpovedná za stanovenie vlastných národných cieľov a politík, aby prispela k celkovým cieľom Parížskej dohody.

Cieľom nových výziev v rámci kampane klímaTYzuj sa je uvedomiť si, že zmena klímy je tu a teraz. Každý deň ju ovplyvňujeme a ona ovplyvňuje nás, preto je načase konať. Na záujemcov čaká 10 tém a 10 výziev, ktoré sa budú postupne odkrývať vždy v prvý deň v mesiaci, od septembra 2023 do júna 2024. Do každej výzvy je možné zapojiť sa len raz. Po skončení konkrétnej výzvy je každý registrovaný zaradený do mesačného žrebovania o hodnotné ceny a čím viac výziev splní, tým väčšiu šancu bude mať v záverečnom júlovom žrebovaní po skončení kampane. Septembrová téma z kampane klímaTYzuj sa venuje klíme našej planéty a jej otepľovaniu. Toto oteplenie pociťujeme takmer každý deň. My, ľudia, máme široký výber možností, ako sa ochladiť. Dáme si studený nápoj, zmrzlinu, osviežime sa kúpeľom v studenej vode, schováme sa v tieni stromu, vyzlečieme si šaty, či zapneme klimatizáciu (ktorá spotrebúva energiu a nie je ekologicky šetrná). Naša planéta si nemôže vybrať žiadnu z týchto možností. Na ochladzovanie má však svoje vlastné prirodzené regulačné mechanizmy, ktoré fungujú doslova ako klimatizácia. Vedia teplotu znížiť či zvýšiť. Ide napríklad o prirodzený skleníkový efekt, kolobeh uhlíka v živej a neživej prírode či schopnosť lesov zachytávať oxid uhličitý. Stromy patria k najúčinnejším pomocníkom v boji proti zmene klímy a majú množstvo funkcií. Okrem tej estetickej ovplyvňujú miestnu mikroklímu, absorbujú oxid uhličitý (dospelý strom dokáže absorbovať až 150 kg CO₂ ročne), filtrujú znečisťujúce látky v ovzduší, poskytujú tieň, zadržiavajú vodu v krajine, spevňujú pôdu a mnoho ďalšieho. Stromy je potrebné chrániť a starať sa o ne.

Boj s klimatickou krízou na individuálnej úrovni sa môže zdať zbytočný, ale vedomosti sú sila. Tu je návod, ako pochopiť a vypočítať svoju vlastnú uhlíkovú stopu.Nárast skleníkových plynov prispel k zmene klímy . Prevažná väčšina týchto plynov pochádza z uhlíkových emisií produkovaných spaľovaním fosílnych palív a odlesňovaním. Pokiaľ ide o riadenie množstva oxidu uhličitého, ktorý vypúšťame do ovzdušia, meriame náš vplyv v takzvanej uhlíkovej stope. Čo je to však uhlíková stopa a ako si môžete tú svoju vypočítať? Tu je to, čo potrebujete vedieť, a ako to vypočítať pomocou online nástrojov.

Čo je uhlíková stopa?

Pojem „uhlíková stopa“ by mohol vyvolať myšlienky o používaní súkromných lietadiel Taylor Swift alebo o obrovskej tonáži uhlíka, ktoré niektoré ropné konglomeráty chrlia do atmosféry. Avšak, ako to opisuje The Nature Conservancy , „uhlíková stopa je celkové množstvo skleníkových plynov (vrátane oxidu uhličitého a metánu), ktoré sú generované našimi činmi.“ (John Bogna)

pozorovanie vedcov. Rýchlosť otepľovania južného kontinentu, dvakrát rýchlejšie ako vo zvyšku sveta, je oveľa vyššia, než odhadujú klimatické modely, píšu vedci v štúdii publikovanej vo štvrtok vo vedeckom časopise Nature Climate Change po analýze desiatok ľadových  jadier  . Spojenom kráľovstve použili údaje zo 78 jadier získaných v Antarktíde , čo umožnilo sledovať vývoj klímy počas 1000 rokov. Táto metóda umožňuje kompenzovať nedostatok dát z bieleho kontinentu, kde je málo meteorologických staníc a kde sú satelitné dáta neúplné. Čo sa týka otepľovania v Antarktíde, „výsledky, ktoré dostávame, sú o 20 až 50 % vyššie ako predpovede klimatických modelov,“ vysvetľuje Mathieu Casado z laboratória klimatických a klimatických vied pre Agence France-Presse. environment (LSCE) z CNRS, hlavný autor štúdie. (RK s AFP)

Podľa Ademe (Ecological Transition Agency) potraviny predstavujú 16 až 24 % uhlíkovej stopy francúzskych domácností. So zintenzívnením klimatických zmien a ich dopadov na naše životné prostredie je teraz nevyhnutné, aby sme prehodnotili naše vzorce spotreby. V našom klimatickom utorku vás pozývame, aby ste sa jasnejšie presvedčili o potravinách, ktoré je lepšie nedávať na tanier.

Niet divu, že mäso je potravina, ktorá vypúšťa najviac CO2 so 100 kg CO2 na vyprodukované kilo. A každý Francúz skonzumuje v priemere 135 gramov mäsa denne (zdroj Credoc). Ak chcete nahradiť túto potravinu alebo znížiť jej vplyv na uhlík, existuje niekoľko alternatív vrátane strukovín, ako je šošovica, červená alebo biela fazuľa a cícer, zelenina, škrobové potraviny, tofu (pochádza zo sóje) alebo dokonca seitan (pochádza z pšeničnej múky).

Nanešťastie pre gurmánov je čokoláda jednou z potravín, ktoré emitujú najviac CO2: 46 kg na vyprodukované kilo. Dôvod je jednoduchý: kakao sa pestuje iba v špecifických geografických oblastiach, ako je západná Afrika, Stredná Amerika a Južná Amerika. Jeho intenzívne pestovanie navyše veľkou mierou prispieva k odlesňovaniu tropických pralesov, zelených pľúc našej planéty. Ak chcete pokračovať v konzumácii čokolády bez zvýšenia emisií oxidu uhličitého, máte k dispozícii dve alternatívy. Prvým je pokračovať v konzumácii čokolády, ale uprednostňovať organickú tmavú čokoládu označenú ako fair trade (Fairtrade, Max Havelaar) a prepravovanú plachetnicou.  Druhým riešením je obrátiť sa na rohovník, z rohovníka (stredomorského ovocného stromu),(nievre.fr)