How COP31 is grappling with the inevitable 1.5°C limit

For a decade, the 1.5 degree Celsius warming limit served as the unquestioned pole star of global climate policy. It was a firm guideline to which the world's nations committed in the Paris Agreement in an effort to avoid the worst consequences of warming. planéty. Na tohtoročnej globálnej klimatickej konferencii COP31 v tureckej Antalyi sa však diplomatické mechanizmy ocitli v bezprecedentnej kríze. Ide o vôbec prvé ministerské rokovania od chvíle, keď Organizácia Spojených národov v septembri oficiálne oznámila, že planéta sa už oteplila približne o 1,4 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím a prekročenie najambicióznejšej hranice 1,5 °C je bezprostredné a nevyhnutné.

V polovici prebiehajúcich vyjednávaní v Turecku je medzinárodné spoločenstvo hlboko neisté v tom, ako túto správu prijať. Kým zraniteľné ostrovné štáty odmietajú métu opustiť a vnímajú ju ako otázku vlastného prežitia, mocné rokovacie bloky rozvíjajúcich sa ekonomík hľadajú príležitosť, ako sa formálnej viazanosti na tento limit zbaviť.

Existenčný imperatív ostrovných národov a Austrálsky súhrn

Pre krajiny stojace v prvej línii klimatickej krízy neznamená strata cieľa 1,5 °C len zmenu diplomatického jazyka, ale priamu hrozbu pre ich fyzickú existenciu. Tichomorské ostrovné štáty ohrozené stúpajúcou hladinou mora otvorene varujú, že akékoľvek oteplenie nad túto hodnotu predstavuje existenčné riziko. Prezident Palau Surangel Whipps Jr. v tejto súvislosti jednoznačne zdôraznil, že 1,5 °C nikdy nebolo len „abstraktným cieľom“.

Tento postoj sa odráža aj v oficiálnych rokovacích dokumentoch. Podľa súhrnu pozícií, ktorý zverejnila Austrália ako predsedajúca krajina konferencie, viaceré štáty usilujú o to, aby konečná dohoda z COP31 explicitne potvrdila, že 1,5 °C zostáva „správnym cieľom“. Tieto národy zároveň presadzujú formulácie o návrate k úrovni 1,5 °C „čo najskôr“ a trvajú na tom, že globálne teploty sa po nevyhnutnom prekročení prahovej hodnoty „stále dajú“ znížiť.

V zákulisí je síce rad vyjednávačov voči takejto trajektórii skeptický, no zdráhajú sa cieľa vzdať. Medzi delegátmi pretrváva presvedčenie, že táto hranica je nevyhnutná na udržanie tlaku na čo najrýchlejšie znižovanie emisií skleníkových plynov otepľujúcich planétu.

Geopolitický rozkol a spory okolo financovania

V ostrom kontraste k zraniteľným štátom sa za zatvorenými dverami formujú snahy o krok späť. Pozorovatelia prebiehajúcich rokovaní uvádzajú, že viacero delegácií hľadá príležitosť zbaviť sa záväzku oteplenia o 1,5 °C. Tento prístup presadzujú najmä dva vplyvné bloky rozvíjajúcich sa ekonomík: Arabská skupina a podobne zmýšľajúce rozvojové krajiny (LMDC), kam patria napríklad Saudská Arábia a India.

Predstavitelia západných štátov pred takýmto vývojom vystríhajú. Jeden vysokopostavený delegát zo západnej krajiny otvorene varoval pred „potenciálnym spätným rázom“ v celosvetových opatreniach v oblasti klímy, pokiaľ by tieto snahy na COP31 uspeli.

Za postojom rozvíjajúcich sa ekonomík však stojí pragmatická obava z nerovnomerného rozdelenia nákladov. Ako upozornil Jasper Inventor, vedúci delegácie organizácie Greenpeace v Antalyi, rozvojové štáty sa obávajú, že silnejší odkaz na 1,5 °C v konečnej dohode vyústi do väčšieho tlaku na znižovanie emisií bez toho, aby im bola poskytnutá zodpovedajúca dodatočná finančná pomoc.

Tento diplomatický odpor sa prejavil aj v tlaku na odmietnutie takzvanej „sivej literatúry“ v zozname rokovacích priorít. Tento nepriamy odkaz bol považovaný za útok na Program OSN pre životné prostredie (UNEP), ktorý v septembri publikoval štúdiu o scenároch prekročenia teplotného prahu a možnostiach zníženia globálnych teplôt späť na 1,5 °C do roku 2100.

Rokovací blok / Aktér Reprezentanti Postoj k 1,5 °C Kľúčové argumenty a motivácia
Zraniteľné ostrovné štáty Palau (Surangel Whipps Jr.) Striktné zachovanie cieľa Existenčná hrozba stúpajúcej morskej hladiny; cieľ nie je abstraktný.
Predsedníctvo COP31 Australia Presadzovanie formulácií o návrate pod prah Potvrdenie, že 1,5 °C zostáva správnym cieľom a teploty možno znížiť.
Rozvíjajúce sa ekonomiky Arabská skupina, LMDC (Saudská Arábia, India) Snaha o opustenie limitu Obavy z tlaku na znižovanie emisií bez dodatočnej finančnej pomoci.
Vedenie OSN a agentúry António Guterres, UNEP Minimalizácia dĺžky a rozsahu prekročenia Úsilie o udržanie rámca Parížskej dohody a modelovanie návratu do roku 2100.
Vedecká realita scenárov prekročenia a technologické limity

V rámci Parížskej dohody sa takmer dvesto krajín dohodlo na udržaní otepľovania „výrazne pod“ 2 °C a na úsilí obmedziť ho na 1,5 °C. S hromadiacimi sa vedeckými dôkazmi získala nižšia hranica mimoriadnu naliehavosť. Vedci varujú, že pri oteplení nad 1,5 °C riziká prudko stúpajú – od silnejších záplav a ničivých vĺn horúčav až po nezvratné zmeny na planéte, ako je trvalá strata koralových útesov.

Odchádzajúci generálny tajomník OSN António Guterres, ktorý strávil desaťročie vo funkcii zjednocovaním štátov za cieľom 1,5 °C, účastníkom v Antalyi pripomenul, že akékoľvek prekročenie musí byť „čo najmenšie a na čo najkratší čas“.

Uskutočniteľnosť takéhoto návratu však sprevádzajú vážne pochybnosti. Klimatológ Pierre Friedlingstein z University of Exeter, hlavný autor štúdie Global Carbon Budget, upozornil, že myšlienka zníženia teplôt späť na 1,5 °C je neistá. Vyžaduje nielen prudký pokles emisií, ale aj odstraňovanie uhlíka z atmosféry prírodnými prostriedkami – výsadbou stromov a obnovou mokradí – a novými technológiami. Friedlingstein zdôraznil, že by bolo potrebné masívne zavedenie týchto nových technológií v enormnom rozsahu počas celých desaťročí. Ako zhrnul, nejde o utópiu, no ide o plán „mimoriadne ambiciózny“.

Summit COP31 tak v polovici svojho priebehu stojí pred zásadným rozhodnutím: ako zachovať ambície Parížskej dohody bez toho, aby medzinárodné spoločenstvo zatváralo oči pred fyzikálnou realitou už prebiehajúceho otepľovania. JRi&CO2AI

- if you found a flaw in the article or have comments, please let us know.

You might be interested in...