Po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 si členské štáty Európskej únie naplno uvedomili akútnu potrebu posilniť svoje obranné spôsobilosti a zaručiť európsku bezpečnosť. Tento strategický posun vyvrcholil predložením Bielej knihy o európskej obrane – Pripravenosť 2030 v marci 2025, ktorá stanovila rámec pre plán Pripravenosť 2030 (pôvodne prezentovaný ako plán ReArm Europe) s cieľom mobilizovať približne 800 miliárd eur na investície do obrany. Masívne budovanie obranných kapacít však narazilo na prísne environmentálne a regulačné požiadavky EÚ. V reakcii na túto výzvu predložila Európska komisia v júni 2025 návrh Omnibusu obrannej pripravenosti. Tento legislatívny balík zavádza cielené výnimky z environmentálnych právnych predpisov a zjednodušuje schvaľovacie procesy, čím sa snaží vyvážiť urgentné bezpečnostné potreby s dlhodobými cieľmi environmentálnej politiky. Rada EÚ a Európsky parlament dosiahli predbežnú dohodu o Omnibuse obrannej pripravenosti 10. júna 2026 a Európsky parlament ho schválil 16. septembra 2026.

Zrýchlené povoľovanie a obrana ako prevažujúci verejný záujem

Kľúčovým pilierom nových legislatívnych opatrení je dramatické zrýchlenie schvaľovacích konaní pre projekty obranného priemyslu a súvisiacej infraštruktúry. V Bielej knihe aj v Omnibuse obrannej pripravenosti sa výslovne identifikuje potreba umožniť rýchle udeľovanie stavebných a environmentálnych povolení ako priorita verejného záujmu. Zavedené pravidlá centralizujú schvaľovacie procesy a zavádzajú zrýchlený systém povoľovania pre tzv. projekty obrannej pripravenosti. Tieto projekty sú definované ako súbor činností, investícií a opatrení zameraných na zvýšenie obrannej pripravenosti členských štátov, a to aj prostredníctvom rozvoja obranného priemyslu. Aby sa predišlo zdĺhavým právnym sporom a byrokratickým prieťahom, nová legislatíva umožňuje projektom zameraným na obrannú pripravenosť využívať existujúce právne výnimky viazané na prevažujúci verejný záujem.

Konkrétne cielené výnimky z environmentálnych smerníc EÚ

Omnibus obrannej pripravenosti prináša konkrétne modifikácie a výnimky v niekoľkých kľúčových environmentálnych smerniciach a nariadeniach EÚ:

• Smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA): Projekty alebo ich časti, ktorých výlučným účelom je obrana alebo reakcia na civilné núdzové situácie, môžu byť po novom úplne vyňaté z rozsahu pôsobnosti tejto smernice.
• Rámcová smernica o vode: Ak si to vyžaduje prevažujúci verejný záujem spojený s obrannou pripravenosťou, legislatíva pripúšťa zhoršenie kvality vodných útvarov.
• Smernica o biotopoch: Zavádza sa výnimka z povinnosti vykonávať negatívne posúdenie vplyvov na chránené lokality, ako aj výnimka z prísnej ochrany druhov z dôvodu prevažujúceho verejného záujmu, verejného zdravia a bezpečnosti.
• Smernica o vtákoch: Podobne ako pri biotopoch sa umožňuje výnimka z ochrany vtáctva z dôvodu zaistenia verejného zdravia a bezpečnosti.
• Nariadenie o preprave odpadu: Zavádza sa možnosť udelenia súhlasu s dovozom nebezpečného odpadu, ak je to odôvodnené záujmami verejnej bezpečnosti.Reforma chemickej legislatívy REACH pre obranný sektor

Zásadné zmeny sa týkajú aj európskeho nariadenia REACH, ktoré upravuje výrobu, dovoz a používanie chemických látok na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia. Hoci článok 2 ods. 3 nariadenia REACH doteraz umožňoval členským štátom udeľovať výnimky z chemických obmedzení v záujme obrany, tieto výnimky boli obmedzené len na „osobitné prípady“ a „určité látky“. Ich uplatňovanie v praxi sa navyše výrazne líšilo – zatiaľ čo Nemecko udelilo približne 30 výnimiek, Francúzsko, Taliansko a Španielsko spoločne vydali len osem.

Európska komisia preto v Omnibuse obrannej pripravenosti navrhla podstatné reformy, podľa ktorých sa výnimka už neobmedzuje len na osobitné prípady a konkrétne látky, ale stáva sa všeobecnou výnimkou dostupnou v záujme obrany. Európsky parlament v decembri 2025 prijal kompromisný pozmeňujúci návrh, ktorý do tohto režimu vložil požiadavky na preukázateľnú nevyhnutnosť a primeranosť výnimky, čo potvrdila aj finálna dohoda z júna 2026.

Interakcia s pravidlami ESG a udržateľným financovaním

Legislatívne zmeny nezasahujú len priame environmentálne normy, ale upravujú aj vzťah obranného sektora k rámcom ESG (Environmental, Social, Governance) a udržateľnému financovaniu. Historicky bol obranný sektor často vylučovaný z investičných stratégií zameraných na ESG z dôvodu, že výroba zbraní bola považovaná za nezlučiteľnú s cieľmi udržateľnosti. Nové úpravy však prinášajú významný posun a cielené úľavy:

• CSRD (Smernica o podávaní správ o udržateľnosti podnikom): Európske štandardy podávania správ o udržateľnosti umožňujú podnikom nezverejňovať utajované alebo citlivé informácie, a to aj v prípade, ak by sa inak považovali za podstatné.
• CSDDD (Smernica o náležitej starostlivosti v oblasti udržateľnosti podnikov): Podniky sú oslobodené od vykonávania náležitej starostlivosti pri následnom použití, likvidácii a manipulácii s výrobkami, ako sú zbrane, munícia, vojenský materiál alebo položky s dvojakým použitím, za predpokladu, že ich vývoz povolil členský štát.
• Taxonómia EÚ a Nariadenie o referenčných hodnotách: Od júna 2026 sa v referenčných hodnotách pre zhodu s Parížskou dohodou a prechod k zmene klímy vylučujú len „zakázané“ zbrane namiesto širšej kategórie „kontroverzných“ zbraní.
• SFDR a zásada DNSH: Komisia potvrdila, že zložky obranného sektora môžu byť za dodržania minimálnych záruk a zásady „nespôsobiť významnú škodu“ (DNSH) klasifikované ako udržateľné investície.

Hľadanie rovnováhy medzi bezpečnosťou a udržateľnosťou

Prepojenie obrannej politiky EÚ a aspektov ESG odráža významný posun v chápaní udržateľných investícií, v ktorom sa obranná pripravenosť považuje za predpoklad dlhodobej spoločenskej a ekonomickej stability. Zavedenie cielených výnimiek z environmentálnych smerníc a zjednodušenie povoľovacích procesov má umožniť rýchlu modernizáciu európskeho obranného priemyslu a zvýšenie jeho výrobnej kapacity.

Tento prístup však vyvoláva aj odbornú diskusiu a kontroverzie. Zatiaľ čo zástancovia zdôrazňujú nevyhnutnosť rýchleho konania v reakcii na zhoršené bezpečnostné prostredie, kritici varujú, že výnimky pre sektor obrany môžu vytvoriť precedens podkopávajúci dôveryhodnosť ESG rámcov a environmentálnych záväzkov EÚ. Výsledný legislatívny rámec tak predstavuje komplexné úsilie EÚ o vyváženie naliehavých investícií do bezpečnosti s dlhodobými cieľmi environmentálnej politiky. JRi&CO2AI 

Co2AI can make mistakes. Check important information.