The European Union's Common Agricultural Policy (CAP) for the period 2023-2027 represents a fundamental shift in ambition in the field of environmental and climate protection. A comprehensive study prepared for the European Commission konzorciom PwC, IRWiR PAN a IAMO z apríla 2026 prináša detailné zhodnotenie toho, ako funguje takzvaná Zelená architektúra (GA) SPP v praxi. Zelená architektúra je v rámci štúdie definovaná ako kombinácia legislatívnych definícií, povinných pravidiel kondicionality a šiestich hlavných typov intervencií. Medzi tieto intervencie patria ekoschémy, environmentálno-klimatické záväzky (ENVCLIM), vyrovnávacie platby za oblasti so špecifickými nevýhodami (ASD), zelené investície (INVEST), spolupráca (COOP) a výmena poznatkov či poradenské služby (KNOW). Hlavným cieľom štúdie je posúdiť, ktoré stratégie a nástroje najefektívnejšie motivujú poľnohospodárov k prijímaniu udržateľných postupov.

Rozsah výskumu a použitá metodológia

Hodnotenie vychádza z kombinácie kvantitatívnych a kvalitatívnych metód. Výskumný tím podrobil analýze všetkých 28 strategických plánov SPP zo 27 členských štátov EÚ (pričom Belgicko predložilo samostatné programy pre Flámsko a Valónsko). V rámci Katalógu intervencií SPP bolo preskúmaných celkovo 2 479 intervencií, z ktorých 769 bolo klasifikovaných priamo ako súčasť Zelenej architektúry. Empirická základňa štúdie zahŕňa dátové súbory o poľnohospodárskych postupoch, údaje z Výročných správ o vykonávaní (APR) a poľnohospodárske účtovné dáta FADN. Kvalitatívny rozmer zabezpečilo 93 štruktúrovaných rozhovorov s riadiacimi orgánmi, platobnými agentúrami, farmármi a mimovládnymi organizáciami, ako aj 10 hĺbkových prípadových štúdií z jednotlivých krajín.

Rozdielne environmentálne základne a vplyv zjednodušujúcich balíčkov

Jedným z kľúčových zistení štúdie je, že členské štáty využili širokú diskréciu pri definovaní základných pojmov, ako sú trvalé trávne porasty, krajinné prvky či oprávnená plocha. V dôsledku toho sa environmentálna základňa, od ktorej sa odvíjajú dobrovoľné schémy, medzi krajinami výrazne líši. Zatiaľ čo niektoré štáty uplatňujú prísne pravidlá pre zaorávanie trávnych porastov a ochranu drevín, iné zvolili podstatne flexibilnejší prístup.

Pravidlá kondicionality – zahŕňajúce normy dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu (GAEC) a povinné požiadavky na gazdovanie (SMR) – tvoria chrbtovú kosť Zelenej architektúry. Ich implementácia je však naprieč EÚ nejednotná. Situáciu navyše ovplyvnili zjednodušujúce balíčky prijaté v rokich 2024 a 2025, ktoré zrušili alebo zmiernili viaceré požiadavky, ako bola povinnosť vyčleniť 4 % neproduktívnych plôch v rámci GAEC 8, a zaviedli výnimky pre malé a ekologické farmy. Hoci tieto úpravy zlepšili praktickú realizovateľnosť pre farmárov, zároveň oslabili kredibilitu legislatívneho základu a preniesli environmentálne ambície do dobrovoľných nástrojov.

Čo rozhoduje o úspechu u farmárov: Praktickosť namiesto komplexnosti

Zo štúdie vyplýva, že ochota poľnohospodárov osvojiť si udržateľné postupy závisí menej od teoretickej koherencie celého strategického plánu a oveľa viac od praktického nastavenia jednotlivých intervencií. Najvyššiu účasť dosahujú ekoschémy, ktoré nadväzujú na zavedené poľnohospodárske rutiny – napríklad pestovanie krycích plodín, bezorobné obrábanie pôdy, extenzívnu pastvu, precízne poľnohospodárstvo či zakladanie pufrovacích pásov. Ekoschémy s jednoduchými, predvídateľnými pravidlami fungujú výrazne lepšie než reštriktívne schémy.

Naopak, prehnaná administratívna záťaž a zložité monitorovanie farmárov odrádzajú. Rozhovory ukázali, že požiadavky na geolokalizované fotografie, každodenné vedenie podrobných záznamov či komplikované pravidlá na úrovni jednotlivých parciel výrazne znižujú záujem o zapojenie. Viacročné záväzky v rámci environmentálno-klimatických opatrení (ENVCLIM na 5 až 7 rokov) síce prinášajú hlbšiu zmenu správania, no sú citlivé na percepciu finančného rizika a inflexibilitu, najmä na prenajatej pôde.

Slabé miesta: Poddimenzované vzdelávanie a fiškálne protirečenia

Poradenské služby, predvádzacie farmy, vzdelávanie medzi farmármi a modely regionálnej spolupráce (COOP a KNOW) sa ukazujú ako kľúčové predpoklady pre úspešnú transformáciu. Napriek tomu sú tieto nástroje v mnohých strategických plánoch podfinancované alebo nepostačujúce. Vzniká tak nepomer: kým ekoschémy stanovujú vysoké očakávania, farmárom často chýba potrebná odborná podpora na ich naplnenie.

Ďalšou významnou prekážkou sú národné fiškálne politiky. Mnohé členské štáty naďalej subvencujú fosílne palivá, minerálne hnojivá či pesticídy prostredníctvom daňových úľav alebo znížených sadzieb DPH. Tieto finančné stimuly pôsobia priamo proti cieľom Zelenej architektúry, oslabujú ekonomickú atraktivitu zelených postupov a znižujú celkovú koherenciu environmentálnej politiky.

Analýza nákladov a prínosov: Vyčíslenie spoločenskej hodnoty

Analýza nákladov a prínosov (CBA) zamierená na plošné intervencie ekoschém a ENVCLIM na obdobie 2023 – 2027 odhaduje celkové verejné výdavky na približne 70,1 mld. EUR (resp. 80,7 mld. EUR po započítaní administratívnych a transakčných nákladov). Monetizované environmentálne prínosy sa v závislosti od scenára pohybujú od 49,4 mld. EUR (pesimistický scenár) až po 123,6 mld. EUR (optimistický scenár).

V strednom scenári dosahujú prínosy (zahŕňajúce redukciu skleníkových plynov, prevenciu erózie, zníženie spotreby hnojív a pesticídov či obnovu biodiverzity) hodnotu 68,5 mld. EUR, čo predstavuje pomer prínosov k nákladom približne 0,85. Hodnota nižšia ako 1 však neznamená zlyhanie politiky. Analýza totiž nezahŕňa prínosy zo samotnej kondicionality, investícií ani neplošných opatrení, takže skutočná návratnosť pre spoločnosť je pravdepodobne vyššia. Dátová triangulácia zo siete FADN navyše potvrdzuje, že podporené farmy aplikujú výrazne menej dusíkatých hnojív v porovnaní s nepodporenými farmami.

Vyhliadky do budúcnosti

Štúdia potvrdzuje, že Zelená architektúra predstavuje významný štrukturálny posun vo presadzovaní environmentálnych cieľov v poľnohospodárstve EÚ. Členské štáty vyčleňujú na jej prvky od jednej štvrtiny do viac ako tretiny svojich rozpočtov SPP. Prechod od plošného pokrytia k skutočnej systémovej transformácii si však vyžaduje lepšiu synergiu medzi ekoschémami, investíciami, poradenskými systémami a odstránením protichodných fiškálnych stimulov. JRi&CO2AI

príloha: prípadové štúdie