Europe is facing another summer of extreme heat, water scarcity and drought, increasing the overall pressure on people, nature and the economy. Extremely high temperatures and prolonged periods without precipitation are putting serious strain on supplies vody, poľnohospodárstvo, výrobu energie, riečnu dopravu a citlivé ekosystémy. Situácia je o to vážnejšia, že Európa sa otepľuje rýchlejšie ako ktorýkoľvek iný kontinent. V tomto kritickom kontexte Európska únia vyzýva na silnejšiu globálnu reakciu na obnovu degradovanej pôdy, posilnenie odolnosti voči suchu a ochranu vodných zdrojov na 17. konferencii zmluvných strán Dohovoru OSN o boji proti dezertifikácii (UNCCD COP17). Táto významná konferencia s hlavnou témou „Obnova pôdy, obnova nádeje“ (Restoring Land, Restoring Hope) sa koná v mongolskom Ulanbátare od 17. do 28. augusta 2026.

Nový prístup: Od hasenia kríz k prevencii a odolnosti

Kľúčovou prioritou EÚ na konferencii COP17 je presadenie zásadného posunu od reaktívneho riešenia kríz k proaktívnemu riadeniu rizík sucha a systematickému budovaniu odolnosti. V praxi to znamená presmerovať investície do pripravenosti, systémov včasného varovania, znižovania rizík a udržateľného hospodárenia s pôdou a vodou ešte predtým, ako sucho prerastie do humanitárnej, hospodárskej či environmentálnej krízy.

Komisárka pre životné prostredie, odolnosť voči vode a konkurencieschopné obehové hospodárstvo Jessika Roswall v tejto súvislosti uviedla:

„Toto leto je pre nás ďalšou dôraznou pripomienkou, že sucho a nedostatok vody nie sú vzdialenou hrozbou. Už teraz ohrozujú životy, zdravie, ekonomiky a ekosystémy v EÚ aj mimo nej. Musíme prejsť od riadenia núdzových stavov spôsobených suchom k budovaniu odolnosti ešte pred prepuknutím krízy. Obnova pôdy, ochrana ekosystémov a udržateľné hospodárenie s vodou sú nevyhnutnou súčasťou tohto úsilia. Na UNCCD COP17 bude EÚ spolupracovať s medzinárodnými partnermi, občianskou spoločnosťou a súkromným sektorom, aby premenila ambície na činy a premenila odolnosť voči suchu na realitu.“

Synergia troch dohovorov z Ria

Rok 2026 predstavuje prelomový míľnik pre multilaterálnu environmentálnu spoluprácu. V tom istom roku sa spájajú konferencie zmluvných strán všetkých troch tzv. dohovorov z Ria – Dohovoru OSN o boji proti dezertifikácii (UNCCD), Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) a Dohovoru o biologickej diverzite (CBD) – spoločne s Konferenciou OSN o vode. EÚ plánuje využiť túto jedinečnú príležitosť na presadzovanie silnejších synergií medzi ochranou pôdy, vody, biodiverzity a opatreniami v oblasti klímy. Tieto výzvy sú totiž hlboko prepojené a vyžadujú si spoločné, integrované riešenia.

Od globálnych sľubov k reálnym činom na zemi

EÚ nezostáva len pri politických vyhláseniach, ale prostredníctvom svojej investičnej stratégie Global Gateway aktívne podporuje udržateľné investície priamo v teréne po celom svete. Tieto finančné prostriedky smerujú do boja proti degradácii pôdy, na posilnenie lokálnej obživy a budovanie odolnosti voči suchu a klimatickým zmenám. Na konferencii COP17 EÚ prezentuje reálny pokrok kľúčových projektov, medzi ktoré patrí najmä podpora africkej iniciatívy Veľký zelený múr (Great Green Wall), ktorej cieľom je obnova degradovanej pôdy v regióne Sahelu.

Okrem finančnej pomoci EÚ aktívne podporuje globálne monitorovacie systémy a systémy včasného varovania. Kľúčovým nástrojom je využívanie satelitných údajov z programu Copernicus, ktoré slúžia na sledovanie podmienok sucha na celom svete. V záujme úspešného boja proti dezertifikácii EÚ zároveň presadzuje zmysluplné zapojenie občianskej spoločnosti, súkromného sektora a dôraz na rodovo vyvážené a responzívne prístupy.

Prečo je zdravá pôda kľúčom k stabilite

Dezertifikácia, spolu s klimatickými zmenami a stratou biodiverzity, predstavuje jednu z najväčších hrozieb pre udržateľný rozvoj. Zdravá pôda je základným predpokladom pre produkciu potravín, zachovanie biodiverzity, zabezpečenie vodných zdrojov a obživu obyvateľstva. Naopak, degradovaná pôda je oveľa zraniteľnejšia voči suchu, erózii a extrémnemu počasiu. Tieto environmentálne zmeny so sebou prinášajú vážne celospoločenské riziká: sú priamym spúšťačom chudoby, konfliktov, migrácie a vedú k sociálnej či politickej nestabilite vo svete. Predchádzanie degradácii pôdy tak nie je len ekologickou nutnosťou, ale aj otázkou globálnej bezpečnosti. JRi&CO2AI