The European Union is at a crossroads. Rising energy prices, geopolitical instability exacerbated by the conflict in the Middle East and the US-Iran war, and extreme heat waves are forcing Brussels to reconsider its key klimatický nástroj – systém obchodovania s emisiami (EU ETS). Súčasná historická reforma tohto systému, ktorá prichádza s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, prináša zásadný politický kompromis medzi prísnymi ekologickými požiadavkami a záchranou konkurencieschopnosti európskeho priemyslu v čase globálnej krízy. Pod vedením Ursuly von der Leyenovej sa politický prístup EÚ mierne posunul smerom k podpore podnikania, čo viedlo k ústupkom pre krajiny ako Poľsko a Česko, zatiaľ čo iné severské štáty a Španielsko trvajú na prísnosti. Výsledkom je rozsiahly balík, ktorý mení pravidlá pre priemysel, dopravu aj nakladanie s odpadom.

Klimatické ciele 2040 a integrácia odstraňovania uhlíka

Srdcom novej legislatívy je zosúladenie systému ETS s novým klimatickým cieľom pre rok 2040, čo znamená zníženie čistých emisií skleníkových plynov o 90 % v porovnaní s rokom 1990. Tento cieľ prináša okamžitú úpravu tzv. lineárneho redukčného faktora, ktorým sa každoročne znižuje celkový strop dostupných povoleniek. Úplnou novinkou je integrácia trvalého odstraňovania uhlíka (napr. technológie BioCCS a DACCS) priamo do systému ETS. Európska komisia plánuje do roku 2040 nakúpiť 250 miliónov jednotiek domáceho trvalého odstránenia uhlíka, čo vytvorí dodatočný emisný priestor pre odvetvia, kde je znižovanie emisií technologicky najťažšie. Zároveň EÚ zvažuje pre obdobie 2036 až 2040 využitie špičkových medzinárodných kreditov až do výšky 5 % emisií z roku 1990 (teda 260 miliónov ton), čo by mohlo znížiť tlak na domáce úsilie z 90 % na 85 %.

Priemyselná dekarbonizačná banka a podmienené bezplatné kvóty

Najväčšie zmeny sa týkajú masívnej podpory európskeho priemyslu v rámci tzv. Čistej priemyselnej dohody (Clean Industrial Deal). Reforma zavádza novú inštitúciu – Priemyselnú dekarbonizačnú banku (IDB), ktorá má postupne alokovať až 100 miliárd eur na projekty komerčného znižovania emisií v priemysle. Jej úvodná fáza s názvom „ETS Investment Booster“ vyčlení do roku 2030 až 400 miliónov kvót na podporu rýchlych dekarbonizačných investícií prostredníctvom fixných uhlíkových prémií.

Bezplatné prideľovanie emisných kvót, ktoré slúži ako ochrana podnikov pred rizikom presunu výroby do zahraničia (únik uhlíka), zostane zachované. Únia dokonca spomalí zrušenie bezplatných kvót pre niektoré sektory až do roku 2038. Podniky si však tieto kvóty neudržia automaticky. Od roku 2031 bude plná alokácia prísne podmienená vypracovaním „Plánu investícií do dekarbonizácie v EÚ“. Firmy získajú 80 % kvót hneď po predložení plánu, no zvyšných 20 % im EÚ pripíše až po úspešnej fyzickej realizácii investícií a dosiahnutí významného zníženia emisií priamo na európskej pôde. Ak spoločnosť presunie svoju výrobnú kapacitu mimo EÚ, bude musieť získané kvóty povinne vrátiť.

Zásadné zmeny v doprave: Letectvo a námorníctvo

Dopravný sektor čaká podstatne prísnejší režim. V letectve sa od roku 2029 rozšíri pôsobnosť ETS na všetky lety odlietajúce z letísk v EÚ, čím Únia plnohodnotne spoplatní svoj podiel na medzinárodných emisiách, s výnimkou špecifických medzinárodných dohôd. Zruší sa doterajšia plošná výnimka pre menšie firemné (business) lety, čím prispejú k ochrane klímy aj luxusné súkromné lietadlá. Systém navyše vyčlení až 110 miliónov kvót na pokrytie cenového rozdielu pri zavádzaní drahších udržateľných leteckých palív (SAF) a podporu elektrifikácie. Úplnou a inovatívnou novinkou je vytvorenie priestoru 3 miliónov kvót pre boj proti neuhlíkovým vplyvom letectva, konkrétne na finančnú podporu aeroliniek, ktoré sa svojimi letovými dráhami budú vyhýbať tvorbe otepľujúcich kondenzačných stôp (contrails).

V námornej doprave sa pôsobnosť systému rozšíri aj na menšie plavidlá nad 400 hrubých ton (doteraz platil limit od 5000 ton). EÚ sa tiež rázne stavia proti vyhýbaniu sa pravidlám: prístavy mimo EÚ v bezprostrednej blízkosti, ktoré by lode využívali na prekládky len pre obídenie platieb v ETS, stratia status prístavu (port of call). Zavádza sa aj nový mechanizmus na podporu udržateľných námorných palív (SMAP), z ktorého bude môcť čerpať lodný priemysel financie na inovácie a čistý pohon.

Spaľovanie odpadu a nová éra nakladania s uhlíkom (CCU)

Jedným z najspornejších bodov reformy, proti ktorému bol značný odpor, je začlenenie komunálneho odpadu do EU ETS. Zatiaľ čo spaľovne nebezpečného odpadu zostanú z trhu vyňaté, bežné veľké spaľovne komunálneho odpadu sa budú do systému postupne integrovať v rokoch 2031 až 2034. Od roku 2034 budú odovzdávať kvóty za 100 % svojich overených emisií. Členské štáty však dostanú možnosť využiť dočasnú výnimku (tzv. opt-out) do roku 2035, ak zavedú adekvátnu národnú uhlíkovú daň a splnia prísne európske ciele v recyklácii a obmedzení skládkovania.

Zásadný posun nastane pri zachytávaní a využívaní uhlíka (CCU).

Ak sa zachytený uhlík priemyselne využije v produktoch, z ktorých sa neskôr opäť uvoľní (ako sú napríklad syntetické e-palivá), účtovanie emisií sa presunie z miesta výroby až k distribútorovi alebo konečnému spotrebiteľovi. Týmto krokom EÚ odstráni dvojité zdanenie a výrazne podporí priemysel, ktorý uhlík zachytáva a recykluje do nových produktov.

Fondy a stabilita trhu

S cieľom stabilizovať zmenšujúci sa trh s povolenkami upraví EÚ parametre svojej Rezervy trhovej stability (MSR). Od roku 2029 sa budú jej hranice každoročne znižovať o 4 %, aby odrážali postupné sťahovanie kvót z obehu a zabránili extrémnym cenovým šokom pre európske podniky. Nepriamou obeťou politických tlakov týchto zmien je paralelný systém „ETS 2“ zameraný na budovy a cestnú dopravu, ktorého zavedenie sa na žiadosť Poľska a Maďarska odkladá z roku 2027 na rok 2028.

Reforma napriek ústupkom zavádza prísnejšie pravidlá na čerpanie národných financií z aukcií. Členské štáty musia povinne využiť najmenej 50 % výnosov na presne stanovené prioritné oblasti, ako sú čisté technológie, rozširovanie elektrických sietí a dekarbonizácia. Úplne zakázané sú pritom akékoľvek investície, ktoré by upevnili dlhodobú závislosť EÚ od fosílnych palív.

Súčasná revízia EU ETS ukazuje nový pragmatizmus Európy. Na jednej strane reaguje na obavy ťažkého priemyslu a hrozbu straty konkurencieschopnosti masívnymi dotáciami a úľavami, no na druhej strane rozširuje povinnosť platiť za emisie aj na smetiská, dopravu a menšie lode. EÚ tým vysiela jasný odkaz: dekarbonizácia sa mení z čisto ekologickej vízie na nutnú podmienku na záchranu dlhodobej ekonomickej a technologickej sily Európy vo svete. JRi&CO2AI