The transition from the FADN accounting network to the FSDN sustainability network brings new methodologies measuring carbon footprints at the farm level and linking spatial data with greenhouse gas emissions modeling.

Nová éra monitorovania udržateľnosti v poľnohospodárstve EÚ

Poľnohospodársky sektor v Európskej únii prechádza kľúčovou transformáciou v oblasti sledovania environmentálnych dopadov. Doterajšia Sieť poľnohospodárskej účtovnej evidencie (FADN), ktorá v súčasnosti pokrýva približne 75 000 komerčných fariem reprezentujúcich 3,5 milióna európskych podnikov, sa postupne transformuje na Sieť údajov o udržateľnosti poľnohospodárskych podnikov (FSDN).

Táto nová sieť má za cieľ integrovať okrem ekonomických ukazovateľov aj environmentálne a sociálne dimenzie v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SAP). Ústredným prvkom tejto transformácie je vývoj prototypu kalkulačky emisií, za ktorým stojí Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (DG AGRI) v spolupráci so Spoločným výskumným centrom (JRC). Cieľom je vytvoriť harmonizovaný nástroj, ktorý do roku 2029 umožní porovnateľné výpočty skleníkových plynov pre sektory poľnohospodárstva, LULUCF (využívanie územia, zmeny vo využívaní územia a lesníctvo) a energetiky.

Význam sektora LULUCF a bilancia skleníkových plynov

Zahrnutie sektora LULUCF do kalkulačky emisií bolo hlavnou témou odborného workshopu organizovaného DG AGRI a JRC v júni 2026 za účasti expertov z ôsmich členských štátov.

Podľa údajov Európskej environmentálnej agentúry (EEA) z inventarizácie skleníkových plynov je celý sektor LULUCF na úrovni EÚ dominovaný čistými záchytmi v lesoch a v produktoch z vyťaženého dreva. Naopak, orná pôda, trvalé trávne porasty a mokrade predstavujú čisté zdroje emisií. V rámci poľnohospodárskej pôdy EÚ dosahujú čisté emisie 48 455 Mt CO₂eq, pričom významný podiel tvoria zmeny využitia pôdy a obhospodarovanie ornej pôdy a trávnych porastov. Viac ako polovica členských štátov už v národných inventúrach prešla od základných metód Tier 1 k pokročilejším metódam Tier 2 (národné emisné faktory) or Tier 3 (spriestorované modelovanie).

EEA zároveň predstavila portál GHG Knowledge Hub, ktorý poskytuje integrovaný prístup k údajom, metodickým usmerneniam a nástrojom na vizualizáciu emisií a faktorov zmeny zásob uhlíka.

Metodické prístupy JRC: Od jednoduchých rovníc po procesné modely

Spoločné výskumné centrum (JRC) predstavilo v rámci projektu iMRV tri základné metodické prístupy pre výpočet emisií LULUCF na úrovni fariem FSDN:

• Prístup založený na faktore aktivity a emisií (Tier 1 / Tier 2): Využíva štandardné rovnice Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) v kombinácii s údajmi o činnosti podniku a národnými či špecifickými faktormi zmeny zásob uhlíka. Tento prístup je transparentný, jednoduchý a blízky tradičnej národnej inventarizácii.
• Modelový emulátor (Tier 2 / Tier 3): Využíva štatistické emulátory vyvinuté z komplexných procesných modelov (ako napríklad DayCent). Ponúka vysokú výpočtovú rýchlosť a flexibilitu bez nutnosti kalibrácie pre konkrétne lokalitné podmienky, avšak závisí od presnosti tréningových dát.
• Komplexné procesné modelovanie na úrovni pozemkov (Tier 3): Používa plné procesné modely (napr. DayCent alebo MEMS) pracujúce s vysokým priestorovým rozlíšením. Umožňuje detailné zachytenie špecifických manažérskych praktík na farme, no vyžaduje rozsiahle vstupné dáta a vysokú výpočtovú kapacitu.

Praktické skúsenosti členských krajín: Francúzsko, Nemecko a Fínsko

Počas workshopu prezentovali svoje národné systémy tri členské štáty, ktoré už spájajú dáta FADN s modelovaním emisií LULUCF:

• Francúzsko (INRAE): Vyvinulo softvérový balík FADN2Footprint, ktorý prepája dáta FADN s registračno-identifikačným systémom pôdnych parcel (LPIS). Výskum sa zameriava na šesť kľúčových opatrení s najväčším mitigačným potenciálom: konverzia medzi ornou pôdou a trávnymi porastmi, agrolesníctvo, živé ploty, krycie plodiny, premena kŕmnych plodín na dočasné trávne porasty a obnova rašelinísk. Na prekonanie chýbajúcich historických údajov využíva porovnanie s takzvanou „priemernou virtuálnou farmou“.
• Nemecko (Thünen Institut): Vyvíja centralizovaný nástroj AgriGHG Tool fungujúci prostredníctvom rozhrania API. Nástroj zabezpečuje konzistenciu s národnou inventúrou skleníkových plynov a na modelovanie dynamiky organického uhlíka v pôde (SOC) využíva model RothC v sieti s rozlíšením 100 m x 100 m (1 ha). Osobitnú pozornosť venuje najmä odvodneným organickým pôdam a modelovaniu hladiny podzemnej vody pomocou strojového učenia.
• Fínsko (Luke): Prepojilo emisný modul so systémom EconomyDoctor, ktorý spracováva údaje zo zhruba 650 účtovných fariem FADN reprezentujúcich 23 000 fínskych podnikov. Pre výpočet zmien zásob uhlíka v minerálnych pôdach využíva procesný model Yasso07 (Tier 3), do ktorého vstupujú podrobné dáta o rastlinných zvyškoch, krycích plodinách, hnoji a meteorologických podmienkach.

Kľúčové výzvy a vyhliadky do budúcnosti

Integrácia sektora LULUCF do kalkulačky emisií FSDN naráža na viaceré metodické a technické prekážky. Medzi najvýznamnejšie patrí absencia historických údajov o obhospodarovaní pozemkov za posledných 20 rokov, čo si vyžaduje prepojenie dát FSDN s priestorovými údajmi systému IACS/LPIS a s diaľkovým prieskumom Zeme (Copernicus). Odborníci rovnako zdôrazňujú potrebu rozlišovať medzi medziročnou variabilitou spôsobenou počasím a dlhodobými trendmi viazanými na zmenu klímy a hospodárenie.

Spoločným cieľom DG AGRI a JRC je nájsť rovnováhu medzi presnosťou výpočtov a ich harmonizáciou na úrovni celej EÚ. V najbližšom období sa plánuje testovanie navrhnutých metodických prístupov na vybranej vzorke fariem vo dobrovoľných členských štátoch, pričom vyhodnotenie výsledkov a ďalšie porovnanie prebehne na nasledujúcom workshope v roku 2027. JRi&CO2AI