Znižujeme CO2

Interaktívny článok pre Financial Times od vizuálnej reportérky Alexandry Heal skúma rôzne prísľuby výsadby stromov v mene znižovania emisií uhlíka, vrátane niekoľkých samostatných kampaní „biliónov stromov“ a „viac ako stovky vládnych prísľubov výsadby“. Článok vysvetľuje: „Je nemožné presne spočítať, koľko stromov alebo koľko pôdy bolo sľúbených, pretože kampane nie sú jasné, ako sa ich jednotlivé ciele navzájom prekrývajú. V nedávnej správe sa uvádza, že vlády sa samostatne zameriavajú na výsadbu a obnovu oblasti takmer štyrikrát väčšej ako India. „Ich zámery sú chvályhodné: znížiť uhlík, vyživiť biodiverzitu a zlepšiť živobytie vrátením stromov na planétu Zem. Ale jednoduchá myšlienka teraz naráža na zložitú realitu, pretože niektorí vedci vyjadrujú nespočetné obavy – od nedostatku voľnej pôdy až po nespoľahlivosť nových stromov, pokiaľ ide o ukladanie uhlíka.“ Článok sa zaoberá 73 dokumentmi o firemných záväzkoch predložených v rámci kampane 1t.org a poznamenáva, že „najmenej tretina“ firiem má v úmysle vysadiť stromy na kompenzáciu pretrvávajúcich emisií. Cituje vedca, ktorý to nazýva „greenwashing“.

Alexandra Heal, Financial Times

Pred samitom ministrov energetiky a životného prostredia, ktorý sa uskutoční budúci víkend, sa krajiny skupiny G7 „sporia“ o časový plán postupného ukončenia výroby energie z uhlia, uvádza agentúra Bloomberg. Agentúra uvádza, že pred utorkovým pokračovaním rokovaní sa oboznámila s „návrhmi dokumentov komuniké“, z ktorých „vyplýva, že Európska únia, USA a Japonsko vyjadrili výhrady k návrhu Spojeného kráľovstva stanoviť termín na postupné ukončenie výroby elektriny z uhlia do roku 2030“. V tomto znení, ktoré získalo podporu Francúzska, by sa podľa výstupov uznala aj potreba „zrušiť rozbeh nových globálnych projektov výroby energie z uhlia“, a preto by sa krajiny G7 zaviazali ukončiť výstavbu nových domácich uhoľných elektrární a spolupracovať s medzinárodnými partnermi na ukončení podobných snáh na celom svete. V publikácii sa uvádza, že Nemecko „navrhlo alternatívnu formuláciu, ktorá by zdôraznila cieľ postupne ukončiť domácu výrobu elektriny z uhlia „v ideálnom prípade do roku 2030“ alebo „v roku 2030“, zatiaľ čo hostiteľské Japonsko „navrhlo potvrdiť záväzok z minuloročného vyhlásenia lídrov G7 „dosiahnuť úplne alebo prevažne dekarbonizovaný energetický sektor do roku 2035“. Vyjednávači sa tiež „stále sporia o to, či Japonsko presadzuje formuláciu, ktorá by podporovala využívanie vodíka a amoniaku z neho vyrobeného ako zdroja energie“, uvádza sa v článku: „Viaceré krajiny presadzovali, aby sa táto podpora spresnila, pričom tvrdili, že jeho využívanie musí byť v súlade s ostatnými cieľmi v oblasti klímy a dekarbonizácie a musí k nemu dôjsť len vtedy, keď sa potlačí súvisiace znečistenie oxidmi dusíka.“ V návrhu vyhlásenia sa tiež uvádza, že ministri by sa zhodli na tom, že sú potrebné nové investície do ťažby plynu, a to z dôvodu energetických dôsledkov ruskej invázie, uvádza agentúra Reuters. Cituje návrh vyhlásenia, v ktorom sa uvádza: „V tejto súvislosti, v tejto konkrétnej nepredvídanej situácii, uznávame potrebu nevyhnutných investícií do ťažby LNG [skvapalneného zemného plynu] a zemného plynu v súlade s našimi klimatickými cieľmi a záväzkami.“ Spravodajca dodáva, že „návrh je stále predmetom rokovaní krajín G7 a pred prijatím sa môže výrazne zmeniť“.

Jennifer A Dlouhy, Bloomberg, Carbon Brief

Najnovšia správa Medzivládneho panelu o zmene klímy je pochmúrnou, ale nie prekvapujúcou pripomienkou katastrofického vplyvu globálneho otepľovania na našu planétu. Odkaz popredných vedcov v oblasti klímy je jasný: teraz je potrebné konať. Nie zajtra, nie budúci rok, nie do konca desaťročia. Dokonca aj drastická redukcia uhlíka dnes, ktorá obmedzuje zvýšenie teploty na 1,5 °C dohodnutú v Paríži, navždy zmení svet, v ktorom žijeme. IPCC dospel k záveru, že každý zlomok stupňa viac nás posunie smerom k bodom zlomu, ktoré zanechajú hlboké jazvy na našej planéte. Zatiaľ čo sa veľa hovorilo o poškodení poveternostných podmienok, výnosov plodín a koralových útesov, menej dobre pochopený je vplyv teplejšieho sveta na naše zdravie. Realita je taká, že klimatická kríza je najväčšou zdravotnou krízou našej doby, dokonca väčšou ako Covid-19. Očakáva sa, že úmrtia súvisiace s horúčavami sa do roku 2050 strojnásobia. V súčasnosti každoročne predčasne zomiera na znečistenie ovzdušia 7 miliónov ľudí, čo je viac ako počet obetí počas celej pandémie. Došlo k nárastu chronických ochorení spojených so znečistením ovzdušia a dôkazy naznačujú, že zvyšuje aj výskyt rakoviny. Rakovina pľúc a úmrtia súvisiace s dýchaním spojené so znečistením ovzdušia vzrástli za posledných 160 rokov o 30% a spôsobujú genetické mutácie v niektorých génoch spojených s rakovinou pľúc. Daň na blízkych, verejné zdravie a ekonomiku je veľká a rastie. Odhaduje sa, že zlé zdravie stojí svetové hospodárstvo 15 % svetového HDP. Na vine nie sú len ropné spoločnosti, automobilky a letecké spoločnosti. Samotná zdravotná starostlivosť prispieva 5 % k celosvetovým emisiám skleníkových plynov, vo vyspelých ekonomikách až 8 %. Investície do znižovania emisií skleníkových plynov sú teraz nepochybne preukázané, že sa rovnajú alebo prevažujú ekonomickými výhodami zdravšej populácie, hovorí IPCC. Investori sa čoraz viac zameriavajú na tie spoločnosti, ktoré prijímajú odvážne a vedecky podložené opatrenia na zmiernenie otepľovania klímy. Aj keď je to správna vec, má to zmysel aj z obchodného hľadiska. Dekarbonizácia hospodárstva je príležitosťou a hnacou silou rastu, a preto je odmietavý postoj k investíciám zameraným na životné prostredie, sociálnu oblasť a správu vecí verejných taký zavádzajúci. Ako sme videli počas pandémie, veda si nájde cestu, vynaliezavosť víťazí a je náležite odmenená. V mojej spoločnosti AstraZeneca sme na dobrej ceste k splneniu našich cieľov: znížiť emisie skleníkových plynov rozsahu 1 a 2 – emisie zo spaľovania palív a využívania energie – o 98 % do roku 2026; znížiť naše absolútne celkové emisie v celom našom hodnotovom reťazci do roku 2030 na polovicu; a dosiahnuť nulovú bilanciu do roku 2045. Okrem toho sme vysadili milióny stromov v rámci rozsiahleho programu zalesňovania a obnovy biodiverzity.

Pascal Soriot

Americký redaktor pre energetiku Derek Brower v denníku FT skúma, prečo prezident Joe Biden schválil projekt Willow Oil a vo všeobecnosti prejavil väčšiu podporu spoločnostiam vyrábajúcim fosílne palivá napriek odporu mladých ľudí a aktivistov. Píše: „Ruská invázia na Ukrajinu je jedným z dôvodov tohto obratu. Bol to darček pre ropný priemysel, ktorý zvýšil ceny a priniesol rekordné zisky producentom… Ruská invázia tiež zmenila príbeh. Na pódiách v Davose stále zaznievajú frázy o „čistej nule“, ale po minuloročnej energetickej kríze sa politici zaujímajú o „energetickú bezpečnosť“, čo znamená lacné palivo a stabilné dodávky.“ Dodáva, že „ďalším dôvodom, prečo výrobcovia fosílnych palív opäť získavajú na sile, je skutočnosť, že prechod na nové zdroje energie sa ukazuje ako zložitejší, než niektorí stratégovia očakávali“.

Derek Brower, Financial Times, Carbon Brief

Európska komisia dnes neskôr „predstaví hlavné body svojej stratégie, ktorá má zabezpečiť, aby jej priemysel mohol konkurovať USA a Číne pri výrobe produktov čistých technológií a získavaní surovín potrebných na ekologický prechod“, uvádza agentúra Reuters. Uvádza sa v nej, že Komisia zverejní návrhy zákona o čistom nulovom priemysle a zákona o kritických materiáloch ako súčasť svojho „priemyselného plánu zelenej dohody“. Spravodajský portál vysvetľuje: „EÚ si stanoví cieľ vyrábať do roku 2030 aspoň 40 % produktov čistých technológií, ktoré potrebuje, čiastočne zefektívnením udeľovania povolení pre zelené projekty a podporou investícií. Komisia navrhne jednoduchšie schémy štátnej pomoci, ktoré umožnia dotácie na podporu zelených technológií s možnosťou poskytovania daňových úľav a využívania existujúcich fondov EÚ.“ Dnešné návrhy približuje aj denník Financial Times: „Brusel zavedie obmedzenia na dovoz čínskych zelených technológií, zníži počet uchádzačov o verejné zákazky a sťaží kupujúcim prístup k dotáciám.“ Dodáva: „Podľa ľudí oboznámených so situáciou sa riaditeľstvo Komisie pre obchod obáva, že navrhované zmeny v súbore pravidiel verejného obstarávania by mohli porušovať medzinárodné pravidlá.“ Agentúra Bloomberg uvádza, že EÚ je „pripravená uplatniť svoje nároky v pretekoch v oblasti čistých technológií, pričom sa snaží odolať USA“. V článku sa uvádza: „Návrhy, ktoré boli predložené ako reakcia na obavy, že kľúčové odvetvia pre prechod na nové technológie môžu po prijatí prelomového balíka dotácií utiecť z Európy do USA, vyvolali obavy zo zbrojných pretekov v oblasti čistých technológií. Bruselský think tank Bruegel vo svojej nedávnej správe označil plánovanú reakciu bloku za „bezostyšne protekcionistickú“. Dodáva sa v nej: „Plány ešte musí schváliť parlament a členské štáty a pred ich realizáciou by sa mohli zmeniť a doplniť.“ Výstup vysvetľuje, že plány budú zahŕňať osem „strategických čistých nulových“ technológií, od solárnej a veternej energie až po akumulátory, tepelné čerpadlá, elektrolyzéry a zachytávanie a ukladanie uhlíka, ale nie jadrovú energiu. Politico informuje o obavách niektorých „bruselských veľkostatkárov“, že EÚ sa chystá „opustiť svoje presvedčenie o voľnom trhu, aby mohla súťažiť s Čínou a USA v pretekoch v zbrojení v oblasti čistej energie“. V ďalšom článku Politico sa píše o dnešných návrhoch týkajúcich sa kritických nerastných surovín: „Ochrancovia prírody sú vystrašení plánmi Bruselu na zvýšenie ťažby kritických surovín, ale obhajcovia tvrdia, že je to potrebné na dosiahnutie ekologických cieľov bloku.“
Agentúra Reuters medzitým informuje o prebiehajúcich reakciách na návrhy Komisie týkajúce sa reformy trhu s elektrickou energiou, ktoré boli zverejnené v utorok: „Plány Európskej komisie na reorganizáciu trhu s elektrinou v bloku priniesli niektorým úľavu, zatiaľ čo sklamali krajiny, ktoré viedli kampaň za rozsiahlejšie reformy, ktoré sú podľa nich potrebné na ochranu pred nestálymi cenami fosílnych palív. Nejednoznačná reakcia krajín pripravuje pôdu pre zložité diskusie medzi 27 krajinami EÚ, ktoré musia rokovať a schváliť konečné reformy s [Európskym] parlamentom.“ V ďalších správach o EÚ Politico uvádza, že Nemecko „sa pokúsilo zmierniť rastúci konflikt s EÚ tým, že v liste zaslanom v stredu Európskej komisii navrhlo zmeny v právnych predpisoch týkajúcich sa ekologickej dopravy, podľa úradníka, ktorý list videl“. Vysvetľuje to: „Zámerom je vytvoriť medzeru pre pokračovanie predaja áut so spaľovacím motorom po roku 2035 napriek plánom EÚ na zákaz od tohto roku.“ Navrhovaná medzera by sa vzťahovala na spaľovacie motory „poháňané len elektronickými palivami – syntetickými alternatívami fosílnych palív vyrobenými z vodíka a CO2“, uvádza sa v materiáli. Ďalší článok Politico má titulok: „Lobistické úsilie o záchranu fosílnych kotlov v EÚ“.

Philip Blenkinsop, Reuters „Carbon Brief“

Výskumníci zistili, že na obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 stupňa môže byť potrebné ročne stiahnuť z atmosféry a oceánov Zeme 10 gigaton oxidu uhličitého. Kľúčom k úspechu bude rozmanitý súbor metód odstraňovania oxidu uhličitého. Diverzifikácia znižuje riziko. V tomto duchu sa nesie jeden z kľúčových záverov novej štúdie vedenej vedcami z Pacific Northwest National Laboratory Ministerstva energetiky. Účinná cesta k obmedzeniu globálneho otepľovania na 1,5 stupňa Celzia do konca tohto storočia si pravdepodobne vyžaduje kombináciu technológií, ktoré dokážu stiahnuť oxid uhličitý z atmosféry a oceánov Zeme.

DeSmog informuje o „desiatkach lobistických e-mailov“, ktoré ukazujú, že spoločnosti prevádzkujúce skvapalnený plyn „sa stavajú do pozície šampiónov vidieckych komunít v snahe oslabiť návrhy na zníženie emisií uhlíka produkovaných vykurovaním európskych budov“. V článku sa uvádza, že Európsky parlament má na budúci týždeň hlasovať o revidovanej verzii smernice o energetickej hospodárnosti budov. Zákon však čelí odporu dodávateľov skvapalneného ropného plynu (LPG), ktorí podľa webovej stránky považujú navrhované postupné vyraďovanie kotlov za „existenčnú hrozbu pre svoje podnikanie v hodnote 40 miliárd dolárov“. Poznamenáva, že „presadzujú medzery“ v smernici o budovách, ktoré by umožnili pokračovať v predaji nových plynových kotlov, pokiaľ budú schopné poháňať aj „obnoviteľné“ plyny a vodík. The Guardian tiež informuje o zisteniach spoločnosti DeSmog a poznamenáva, že zatiaľ čo navrhované postupné vyraďovanie smernice o energetickej hospodárnosti budov sa zameriava na iný druh kotla, ako sú tie, ktoré používajú LPG, „odvetvie LPG vníma každé takéto postupné vyraďovanie ako potenciálnu hrozbu pre svoju budúcnosť“. Poznamenáva, že priemysel si myslí, že by mohol prispôsobiť veľkú časť svojej súčasnej infraštruktúry prechodu z LPG na biopalivá a vodík. Medzitým má analytický článok v Guardiane názov: „Je vodík skutočne dostatočne čistým palivom na riešenie klimatickej krízy?“

Phoebe Cooke, DeSmog, „Carbon Brief“

Európska komisia pripravuje plány na reformu trhu s elektrickou energiou v bloku vrátane cieľov v oblasti znižovania elektrickej energie a záruk na dlhodobé obchodné zmluvy, uvádza Financial Times. Tvrdí, že tento krok bol vyvolaný energetickou krízou, keďže ceny elektrickej energie sú viazané na ceny plynu, čo znamená, že tlak na dodávky plynu zvýšil náklady na elektrickú energiu. V článku sa však uvádza, že návrh nezahŕňa „rozsiahlu reformu trhu“, ale pozostáva z opatrení, ktoré umožňujú prevádzkovateľom sietí podporovať znižovanie spotreby v čase špičky, a z požiadaviek, aby členské štáty EÚ stanovili ciele v oblasti znižovania dopytu a uskladňovania elektrickej energie. Navrhujú sa v ňom aj finančné záruky s cieľom povzbudiť menšie spoločnosti, aby uzatvárali dlhodobé „zmluvy o nákupe elektrickej energie“.

The Guardian uvádza, že o priemyselnom pláne Európskej komisie pre zelenú dohodu, ktorý má byť zverejnený budúci týždeň, sa bude diskutovať na bruselskom samite koncom tohto mesiaca. Konštatuje, že navrhovaný plán, ktorý zahŕňa nový cieľ, aby sa do roku 40 v EÚ vyrobilo aspoň 2030 % čistých technológií, by bol súčasťou širšieho úsilia o urýchlenie pokroku smerom k nulovej bilancii emisií a podporu ťažby a ťažby kritických surovín v Európe. Komisia navrhuje, aby sa závodom vyrábajúcim technológie s nulovou bilanciou emisií urýchlilo stavebné povolenie až zo siedmich rokov na jeden rok, ak sa budú považovať za „strategické“, pokračujú noviny.

Alice Hancocková, Financial Times, „Carbon Brief“