Europa Zachodnia doświadczyła tego najgorętsza pogoda w czerwcu w historiiWedług monitoringu agencji klimatycznej Unii Europejskiej Copernicus, region ten nękany jest przez „ekstremalne” temperatury podczas powtarzających się fal upałów. trend nie je izolovaný; globálne bol tohtoročný jún tretím najteplejším júnovým mesiacom v histórii meraní, čím sa pokračuje v sérii rekordných horúčav v posledných rokoch. Predchádzajúci najteplejší jún bol v roku 2024 a druhý najteplejší v roku 2023, uviedla Služba pre zmenu klímy Copernicus (C3S).

Európa sa otepľuje niekoľkokrát rýchlejšie ako globálny priemer. Milióny ľudí boli vystavené silnému tepelnému stresu naprieč časťami kontinentu, keď denné priemerné teploty v západnej Európe vystúpili na úrovne, aké sa len zriedka, a nikdy predtým tak skoro v lete, nezaznamenali. Viaceré krajiny zaznamenali povrchové teploty nad 40 stupňov Celzia, pričom v Španielsku a Portugalsku dosiahli horúčavy až 46°C. V Portugalsku, Španielsku, Francúzsku, Taliansku a veľkej časti Balkánu sa zaznamenali jedny z najvyšších „pocitových teplôt“, ktoré zohľadňujú vplyv vlhkosti na ľudské telo. Severne od Lisabonu dosiahli maximálne pocitové teploty 48°C, čo je približne o 7°C nad priemerom a je to spojené s „extrémnym tepelným stresom“.

Vplyv vĺn horúčav v Európe bol „výnimočný“, zintenzívnený rekordnými teplotami morskej hladiny v západnom Stredomorí. Teploty mora tu dosiahli historické maximum 27°C 30. júna, pričom v niektorých oblastiach boli až o 5°C nad priemerom. Vyššie teploty vody znižovali nočné ochladzovanie vzduchu pozdĺž pobrežia, prispievali k vyššej vlhkosti a poškodzovali morský život. Dve vlny horúčav – od 17. do 22. júna a opäť od 30. júna do 2. júla – boli spojené s tzv. „tepelnými dómami“, ktoré zachytávali teplý vzduch nad postihnutými regiónmi, predlžovali dusné počasie a zhoršovali znečistenie a podmienky pre lesné požiare.

Globálne otepľovanie, ktoré je z veľkej časti poháňané spaľovaním fosílnych palív, nie je len o stúpajúcich teplotách, ale aj o sekundárnych účinkoch extra tepla na atmosféru a moria. Teplejší vzduch dokáže udržať viac vodnej pary a teplejšie oceány znamenajú väčšie odparovanie, čo vedie k intenzívnejším lejakom a búrkam. Júnový mesiac bol katalógom extrémnych poveternostných javov po celom svete. Okrem horúčav, ktoré zasiahli napríklad USA a Čínu (kde 102 meteorologických staníc zaznamenalo najhorúcejší júnový deň v histórii, s teplotami nad 40°C), sa po celom svete šírili aj iné katastrofy. Ničivé požiare zúrili v Kanade a južnej Európe, zatiaľ čo smrteľné záplavy postihli oblasti Južnej Afriky, Číny a Pakistanu. Copernicus uviedol, že v častiach západnej Európy bolo suchšie ako priemer, pričom obzvlášť suché podmienky boli zaznamenané v Severnej Amerike, východnej a južnej Afrike, na Arabskom polostrove a v častiach strednej a východnej Ázie a južnej Južnej Ameriky. Naopak, časti sveta, ktoré zaznamenali vlhkejšie podmienky ako priemer, zahŕňali južné USA, časti Číny a južnú Brazíliu.

Súčasné globálne otepľovanie dosahuje 1,3°C nad teplotami predindustriálnej éry. Parížska klimatická dohoda stanovila cieľ obmedziť dlhodobé globálne otepľovanie na 1,5°C, nad ktorým sa stávajú pravdepodobnejšie významné a trvalé klimatické a environmentálne zmeny. Mnoho vedcov však teraz tvrdí, že bude takmer nemožné udržať sa pod touto úrovňou, pričom prekročenie sa očakáva okolo roku 2030 alebo skôr. To by mohlo postaviť svet pred bezprecedentnú výzvu pokúsiť sa znížiť otepľovanie späť. Wiosna