Klimatická zmena

Vedci dokážu čoraz častejšie spájať zvyšovanie globálnej teploty s vlnami horúčav, suchami, prívalovými povodňami a hurikánmi.
Zistiť, aký vplyv bude mať teplejší svet na tornáda, je však zložitejšie. Spojené štáty majú jedinečné podmienky na výskyt tornád a ročne ich zažijú viac ako ktorákoľvek iná krajina – v priemere 800. Väčšina z nich sa vyskytuje v strede krajiny nad oblasťou Veľkých planín, ktorá sa nazýva „Tornádová alej“. Búrky vyvolávajú tornáda, keď sa stretnú kľúčové zložky: teplý, vlhký vzduch pri zemi, chladný, suchý vzduch nad zemou a zmeny rýchlosti a/alebo smeru vetra, známe ako strih vetra. Harold Brooks, vedúci vedecký pracovník Národného laboratória pre silné búrky Národného úradu pre oceán a atmosféru v Normane v Oklahome, povedal, že nie je úplne jasné, ako klimatické zmeny ovplyvňujú tieto rôzne podmienky. „Neznamená to, že neexistuje súvislosť, znamená to len, že je oveľa ťažšie ju vystihnúť, ako by to mohlo byť v prípade niektorých iných vecí,“ povedal pre The Independent. Napríklad rýchlo sa otepľujúce polárne oblasti znižujú priemerný strih vetra, čo znižuje jednu z podmienok, ktorá je potrebná na vznik tornáda. „Niektoré veci sú priaznivé, niektoré nie,“ povedal pán Brooks. Napriek tomu existuje niekoľko „relatívne spoľahlivých“ pozorovaní tornád, ktoré možno súvisia so zmenou klímy, dodal. Za posledných 50 rokov sa znížil počet dní v roku s tornádami, ale zvýšil sa počet dní s viacerými alebo „zhlukmi“ tornád.

Louise Boyle, The Independent

Ekologizácia „zničí naše hospodárstvo“ – aspoň podľa niektorých komentárov z posledných dní. Sme informovaní, že Británia je na svetovej špičke, pokiaľ ide o znižovanie emisií oxidu uhličitého; urobili sme, čo sme mohli, a ďalší boj proti klimatickej kríze poškodí brexitom zničenú spoločnosť UK plc. Najväčší britský správca aktív – ktorý je dobre informovaný o hospodárskych dôsledkoch stúpajúcej hladiny morí, sucha, neúrody, povodní a iných extrémnych poveternostných javov – však v správe jasne uvádza, že náklady sa znížia, ak budeme konať a riešiť príčiny týchto nepríjemností. a oveľa vyššie, ak nebudeme konať. Spoločnosť Legal & General Investment Management (LGIM) spravuje aktíva v hodnote 1,2 bilióna GBP, väčšinou prostredníctvom fondov, ktoré sledujú akciové indexy. Za ich správu si každoročne účtuje malé percento z aktív klientov. Ak ekonomika rastie a trhy rastú, rastú aj jej poplatky a akcionári aj zákazníci sú spokojní, takže má v tejto hre prsty. Spoločnosť LGIM tvrdí, že okno na splnenie cieľov dohodnutých v parížskych klimatických dohodách je stále otvorené a že ich dosiahnutie je „lacnejšie a jednoduchšie ako kedykoľvek predtým“. Toto okno sa však rýchlo zatvára. Možno si pamätáte, že cieľom dohôd je obmedziť nárast globálnej teploty na 1,5 °C. Ak sa to nepodarí, môže to znížiť globálny HDP o 10 %, čo predstavuje bilióny dolárov, varuje spoločnosť LGIM. Výnosy na akciových trhoch budú mať zničujúci dopad. Vznikne nová vlna inflácie, ktorá bude rovnako zlá ako tá, z ktorej sa práve dostávame.

Prvý celosvetový prieskum spôsobu využívania prognóz zvyšovania hladiny morí (SLR) pri adaptácii pobrežia odhalil „širokú škálu“ používaných prognóz, uvádza sa v novej štúdii. Výskumníci oslovili približne 250 odborníkov z 49 krajín, ktorí sa zaoberajú adaptáciou a plánovaním v pobrežných oblastiach. Výskumníci zistili, že hoci sa hrozba SLR uznáva „takmer všeobecne“, „iba 72 % respondentov v súčasnosti využíva prognózy SLR“, pričom v rozvojových krajinách sa využívajú v nižšej miere. Výskumníci konštatujú, že „neexistuje žiadny globálny štandard v používaní projekcií SLR“, a zisťujú, že z opýtaných „53 % plánuje s použitím jednej projekcie, zatiaľ čo zvyšok používa viacero projekcií, pričom 13 % zvažuje vysoko pravdepodobný scenár s nízkou pravdepodobnosťou“.

Communications Earth & Environment

Streda, 12. apríla 2023, 9.00 EDT UTC-04 (webinár trvá približne 90 minút)

Výskyt horúčky dengue v posledných desaťročiach dramaticky vzrástol na celom svete. Choroba je v súčasnosti endemická vo viac ako 100 krajinách a šíri sa aj do neendemických regiónov, ako je Európa, s hrozbou vypuknutia výbušnín. Tento webinár ISTM pojednáva o rozdieloch v epidemiológii horúčky dengue medzi endemickými a neendemickými regiónmi, sumarizuje najnovšie ohniská v európskych krajinách a uznáva hrozby, ktoré predstavuje zmena klímy a horúčka dengue v neendemických regiónoch.

Grónsky kontinentálny ľadovec sa rozprestiera na rozlohe 1.7-milióna štvorcových kilometrov. Ak by sa mal vplyvom globálneho otepľovania rozpustiť úplne, globálne hladiny morí by vzrástli o približne sedem metrov. Problém je, že vedci nevedia, ako rýchlo sa kontinentálny ľadovec môže roztopiť. V rámci novej štúdie sa vedcom podarilo na základe uhlíkových emisií odhaliť niekoľko bodov zlomu, ktoré môže grónsky kontinentálny ľadovec prekročiť, informuje portál AGU. Ak by ľadovec prekročil bod zlomu, zmeny by boli trvalé bez ohľadu na to, ako by sa situácia naďalej vyvíjala. Autori vysvetľujú, že uvoľnením 1000 gigaton uhlíka do atmosféry zapríčiní rozpustenie južnej časti kontinentálneho ľadovca. Ak do atmosféry vypustíme 2000 gigaton uhlikových emisií prídeme o takmer celý kontinentálny ľadovec natrvalo. Ľudstvo do atmosféry vypustilo už 500 gigaton uhlíkových emisií. Vedci varujú že sme na pol ceste k prvému bodu zlomu. Kontinentálny ľadovec v Grónsku sa už dnes roztápa. Medzi rokmi 2003 a 2016 stratil približne 255 gigaton ľadu ročne. Do dnešného dňa prebiehalo roztápanie hlavne v južnej časti kontinentálneho ľadovca. Rýchlosť roztápania závisí od teploty vody a vzduchu, ale aj od zrážok, oceánskych prúdov a ďalších faktorov. Všetky sa ovplyvňujú komplexnými spôsobmi, preto je pre výskumníkov náročné odhadnúť, ako sa bude situácia ďalej vyvíjať. V predchádzajúcich výskumoch vedci zistili, že ak sa globálne teploty zdvihnú o nejakú hodnotu medzi jedným a troma stupňami Celzia, grónsky kontinentálny ľadovec sa začne nenávratne roztápať. V rámci novej štúdie sa však výskumníci pokúsili zmeny v ľadovci popísať o niečo jasnejšie. Autori po prvýkrát použili komplexný model celej planéty, ktorý v sebe zahŕňal všetky klimatické procesy. Model zároveň simuloval správanie kontinentálneho ľadovca.

Začíname verejnú konzultáciu s cieľom získať názory ľudí na priebežný cieľ EÚ v oblasti klímy na rok 2040, ktorý stanovuje cestu od našich už dohodnutých cieľov na rok 2030 k nulovým čistým emisiám do roku 2050. Na verejnú konzultáciu môžete odpovedať tu. Bude trvať dvanásť týždňov, do 24. júna 2023. Prečo spúšťame túto verejnú konzultáciu? Zmena klímy zostáva rozhodujúcou výzvou nadchádzajúcich desaťročí. Extrémne poveternostné javy, ako sú povodne a suchá, sú v posledných rokoch čoraz intenzívnejšie a častejšie. Naše zdravie je ohrozené, od rozšírenia zoonotických chorôb až po úmrtnosť a choroby spôsobené teplom. Vo väčšine Európy sa predpokladajú značné straty poľnohospodárskej produkcie. Všetky tieto a ďalšie dôsledky majú obrovské hospodárske náklady. Prostredníctvom účinných opatrení v oblasti klímy však môžeme zabezpečiť, aby bola Európa odolná voči zmene klímy, a pomôcť ju minimalizovať. Zelený prechod zároveň predstavuje pre európskych občanov a hospodárstvo mnohé príležitosti, ktoré musíme využiť. S cieľom pevne nasmerovať Európu na cestu ku klimaticky neutrálnej a udržateľnej budúcnosti spustila Európska komisia v roku 2019 Európsku zelenú dohodu. Prijatím európskeho klimatického zákonaEN— v roku 2021 sa náš cieľ dosiahnuť do roku 2050 čisté nulové emisie stal právne záväzným, rovnako ako náš cieľ znížiť emisie do roku 2030 aspoň o 55 %. Zákon o klíme tiež vyžaduje, aby Európska komisia v roku 2024 navrhla klimatický cieľ do roku 2040.

Ako psychologička už viac ako desať rokov skúmam, píšem a hovorím o psychologických a sociálnych reakciách na zmenu klímy. Zdá sa, že čoraz častejšou reakciou sú extrémne obavy. Univerzita v Bathe nedávno zverejnila výsledky svojho prieskumu o klimatických opatreniach do roku 2023. Z takmer 5 000 respondentov 19 % študentov a 25 % zamestnancov uviedlo, že sú „extrémne znepokojení“ zmenou klímy, zatiaľ čo 36 % a 33 % uviedlo, že sú „veľmi znepokojení“. Obavy z klímy boli vyššie v porovnaní s výsledkami z minuloročného prieskumu. V roku 2021 sa v celosvetovom prieskume o pocitoch detí a mladých ľudí v súvislosti so zmenou klímy zistila podobne vysoká miera obáv. Väčšina z 10 000 účastníkov uviedla pocity smútku, úzkosti, hnevu, bezmocnosti, bezradnosti a viny. Tento jav sa nazýva ekoúzkosť a nie je prekvapením, že ňou trpí toľko ľudí. Nech sme kdekoľvek, čoraz viac z nás začína v súčasnosti nejakým spôsobom pociťovať dôsledky klimatickej krízy, či už ide o sucho, nedostatok potravín, záplavy alebo extrémne počasie. Nazývanie klimatickej krízy krízou sa po rokoch na okraji záujmu dostalo aj do hlavného prúdu a teraz je v popredí dokumentárnych filmov o divokej prírode, filmov, spravodajských médií a kultúry celebrít.

Ekologická úzkosť sa nedá napraviť
Obavy alebo úzkosť z klimatickej a ekologickej krízy sú rozumnou a predvídateľnou reakciou na nebezpečnú situáciu. Mali by sme očakávať nárast úzkosti a komplexných emocionálnych reakcií. Toto je dôležitý bod pre mňa a mnohých ďalších psychológov a psychoterapeutov, ktorí sa zaoberajú klimatickou krízou ako hlbokou spoločenskou a psychologickou výzvou. Znamená to, že by sme sa mali mať na pozore pred pokusmi o presné meranie reakcií súvisiacich s distresom, ako je napríklad ekoúzkosť, ako individuálnych vlastností. Keď to urobíme, problém sa príliš ľahko stane problémom jednotlivca a riešením, ktoré ho má napraviť. Často sa to robí tak, že sa im pomáha prispôsobiť sa realite prostredníctvom terapie a dokonca liekov. Keď však problém formulujeme týmto spôsobom, kolektívne sa zapájame do istej formy popierania. Môžeme s čistým svedomím prichádzať s „radami“ na riešenie ekoanalýzy, ak sú zamerané len na hľadanie spôsobov, ako zlé pocity odstrániť a ignorovať ich zdroj? Myslím, že môžeme. Trápenie môže byť zdrvujúce a vyčerpávajúce. Musíme nájsť spôsoby, ako ho zvládnuť individuálne aj kolektívne, a zároveň si uvedomiť, že ekoúzkosť je v mnohých ohľadoch „zdravou“ reakciou. Tu je niekoľko tipov, ako sa vyrovnať s ekoúzkosťou vždy, keď je zúfalstvo príliš veľké.

MONTE CIMONE, Taliansko 3. apríla (TASR) – Monte Cimone, obľúbené lyžiarske stredisko v talianskych Apeninách, investovalo pred zimnou sezónou 5 miliónov eur do umelého zasnežovania v snahe zabrániť vplyvu globálneho otepľovania. Peniaze boli z veľkej časti vyhodené zbytočne. Snehové delo sa ukázalo ako zbytočné, pretože kvapky vody, ktoré vystreľujú do vzduchu, potrebujú mrazivé počasie na to, aby dopadli na zem ako sneh, a do polovice januára teplota nikdy neklesla pod nulu Celzia (32 Fahrenheita). „Vleky boli zatvorené, lyžiarski inštruktori a sezónni pracovníci nemali čo robiť a my sme prišli o 40 % príjmov za celú sezónu,“ povedal Luciano Magnani, šéf miestneho konzorcia prevádzkovateľov lyžiarskej turistiky. „Bolo to prvýkrát za 40 rokov, čo sme boli počas vianočných sviatkov zatvorení.“ Zvyšujúce sa teploty ohrozujú lyžiarsky priemysel na celom svete, ale Taliansko s mnohými strediskami v relatívne nízkych nadmorských výškach na Apeninskom polostrove, ako aj v Alpách, je obzvlášť postihnuté.

V nádrži Sau tímy na malých člnoch usilovne vyťahujú ryby pomocou sietí. Ich cieľom je odstrániť ich skôr, ako uhynú a zhnijú vo vode, čím sa stane nepoužiteľnou na ľudskú spotrebu. Hladina vody tu klesla tak nízko – pod 10 % kapacity nádrže – že už teraz hrozí riziko, že voda bude kontaminovaná bahnom. Zatiaľ čo sa ryby odstraňujú, zvyšná voda z nádrže Sau sa preto vypúšťa po prúde do inej nádrže. „Snažíme sa vodu previesť čo najrýchlejšie, pretože kvalita práve teraz v zime bola dobrá, [ale] na jar bude veľmi, veľmi zlá a my sa snažíme vyťažiť všetky ryby, ktoré tam nájdeme,“ povedal Samuel Reyes, riaditeľ Katalánskej vodohospodárskej agentúry (ACA). Nádrž Sau, ktorá sa nachádza 100 km vo vnútrozemí od Barcelony, zásobuje vodou mesto a ďalšie mestá v severovýchodnom regióne Katalánska už pol storočia. V posledných mesiacoch sa však stala najviditeľnejším symbolom najhoršieho sucha, aké táto oblasť zažila. Dôvodom je dnes už notoricky známy pohľad na kostol Sant Romà de Sau z 11. storočia, ktorý bol zatopený, keď bola nádrž v roku 1962 vytvorená. V časoch výdatných dažďov sa stavba, ktorá sa nachádzala v nádrži, nachádzala pod hladinou vody, ale teraz stojí niekoľko metrov nad hladinou a je obklopená vyprahnutou zeminou.

Nová štúdia ukázala, že obmedzenie globálneho otepľovania na 2 °C môže zabrániť viac ako 80 percentám predpokladaných úmrtí spôsobených horúčavami na Blízkom východe a v severnej Afrike do konca storočia. V štúdii, ktorá bola v pondelok uverejnená v časopise The Lancet Planetary Health, sa uvádza, že región Blízkeho východu a severnej Afriky, spoločne označovaný ako MENA, je jednou z klimaticky najzraniteľnejších oblastí na svete, pričom sa predpokladá, že do konca storočia tu maximálne teploty stúpnu na takmer 50 °C. V štúdii sa zistilo, že podľa scenárov s vysokými emisiami by sa ročný počet úmrtí v dôsledku horúčav v MENA mohol do roku 2081 až 2100 zvýšiť na 123 osôb na 100 000 obyvateľov. Toto číslo je približne 60-krát vyššie ako súčasné údaje a vyššie ako predpovede podľa podobných scenárov na celom svete. Ak sa však globálne otepľovanie obmedzí na 2C, čo je konečný cieľ, na ktorom sa krajiny dohodli v Parížskej dohode v roku 2015, viac ako 80 percentám týchto úmrtí by sa dalo predísť. Svet sa už oteplil o 1,2 °C a očakáva sa, že čoskoro prekročí hranicu 1,5 °C, čo je ideálnejší cieľ Parížskej dohody na obmedzenie otepľovania, keďže emisie skleníkových plynov naďalej rastú. V štúdii sa modelovali súčasné a budúce trendy úmrtnosti spôsobenej teplom v 19 krajinách regiónu MENA vrátane zmien v úrovni potenciálnych emisií skleníkových plynov v čase a rôznych sociálno-ekonomických scenárov.

Stuti Mishra