Okrúhly stôl, ktorý dnes zorganizovala prezidentka SR Zuzana Čaputová o aktuálnej sociálnej a ekonomickej situácii na Slovensku, je dobrým krokom k riešeniu energetickej chudoby. Myslí si to Slovenská klimatická iniciatíva, ktorá apeluje na urýchlené prijatie chýbajúcej definície energetickej chudoby s aktívnou pomocou odborníkov z Prognostického ústavu SAV.

„Stretnutie o energetickej chudobe u pani prezidentky je pre spoločnosť signálom, že je to dôležitá téma. Zároveň, tak ako všade inde, je kľúčová spolupráca. Prvým krokom je dobrá koordinácia a príprava medzirezortnej pracovnej skupiny zloženej z odborníkov pre prenos koncepcie do praxe. Tím vedcov z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied sa téme a výskumu energetickej chudoby dlhodobo venuje. Informácie, ktorými disponujú by mali byť súčasťou riešení, aby tak urýchlili proces prípravy definície a riešení energetickej chudoby,“ vyjadrila sa Kateřina Chajdiaková zo Slovenskej klimatickej iniciatívy.

Energetická chudoba je veľmi vážny problém, ktorý sa dlhodobo aktívne na Slovensku nerieši a to aj napriek tomu, že sa o ňom dlho vie a rozpráva. Energetickú chudobu možno  charakterizovať ako nedostupnosť dodávok elektriny, tepla, teplej vody a pitnej vody v základnom štandarde za primerané ceny a v primeranej kvalite. Ide o sociálny problém a na jeho riešení by sa mali podieľať viaceré ministerstvá na čele s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny.

Pre energeticky chudobné domácnosti je navýšenie cien bez účinnej pomoci zo strany štátu likvidačné. Preto sa musí štát zamerať nie len na tvorbu definície energetickej chudoby, ale hľadať  adresné riešenie pre domácnosti, ktoré už teraz pociťujú nárast cien ako obrovský problém. To sú opatrenia, ktoré stihne štát pripraviť aj v priebehu tohto roka bez schválenej definície energetickej chudoby.

„Dušana Dokupilová zo SAV je spoluautorkou štúdie, v ktorej sú návrhy oparení a riešení energetickej chudoby. Tie by sa mali zamerať na hľadanie synergií medzi sociálnymi opatreniami a investíciami do bývania. Popri sociálnych politikách je kľúčové, aby sa zlepšil prístup ľudí ohrozených energetickou chudobou ku grantom, finančným nástrojom a pôžičkám. Domácnosti si tak dlhodobo znížia výdavky na energie a zároveň sa zlepší aj kvalita bývania. Takéto opatrenia dokáže vláda pripraviť už aj na nasledujúcu zimu“ upozornila Kateřina Chajdiaková zo Slovenskej klimatickej iniciatívy.

Bill Gates v tejto nástojčivej a presvedčivej knihe predkladá široký, praktický – a dostupný – plán zníženia emisií skleníkových plynov na nulu tak, aby sa svet vyhol klimatickej pohrome.

Bill Gates strávil uplynulé desaťročie skúmaním príčin a následkov klimatickej zmeny. S odborníkmi na fyziku, chémiu, biológiu, strojárstvo, politické vedy a financie sa zameral na to, čo treba urobiť, aby sme zvrátili environmentálnu katastrofu, ku ktorej planéta smeruje. V tejto knihe nielenže vysvetľuje, prečo sa musíme usilovať o nulové emisie skleníkových plynov, ale zároveň opisuje, čo treba podniknúť na dosiahnutie tohto dôležitého cieľa.

Predkladá nám triezvy opis výziev, ktorým čelíme. Čerpá zo svojich poznatkov o inováciách aj presadzovaní nových myšlienok na trhu a triezvo opisuje výzvy, ktorým čelíme. Vysvetľuje, v ktorých oblastiach už technológie pomáhajú znižovať emisie, kde ich možno využívať efektívnejšie, kde je nutný technologický prelom a kto na týchto zásadných inováciách pracuje. A napokon, predkladá komplexné riešenie, ako znížiť emisie na nulu – neponúka len návrhy na vládne opatrenia, ale aj na kroky, ktoré môžu urobiť jednotlivci, aby sa za dosiahnutie cieľa zodpovedali naše vlády, naši zamestnávatelia aj my sami. Bill Gates netají, že ide o náročnú úlohu, ale ak dodržíme vytýčený plán, bezpochyby je v našich silách tento cieľ dosiahnuť.

Podľa predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, ktorá v stredu (8. marca) vystúpila na slávnostnom otvorení, je otvorenie dôležitým momentom pre ekologickú transformáciu a konkurencieschopnosť priemyslu EÚ. Projekt Greensand je prvým podnikom, ktorý sa zaoberá cezhraničným zachytávaním a ukladaním oxidu uhličitého (CCS), a to prostredníctvom prepravy CO2 z Belgicka a jeho vstrekovania do vyčerpaného ropného poľa pod dánskym Severným morom.

Cieľom projektu, ktorého prvé vstrekovanie sa uskutoční v stredu, je do roku 2030 bezpečne a trvalo uložiť až osem miliónov ton CO2 ročne, čo zodpovedá 40 % cieľa Dánska znížiť emisie a viac ako 10 % ročných emisií krajiny.

„O tom je konkurencieschopná udržateľnosť Európy,“ povedala von der Leyenová vo videopríhovore na úvodnom podujatí v Dánsku.

„Ukazujete, že sa to dá – že môžeme rozvíjať náš priemysel prostredníctvom inovácií a hospodárskej súťaže a zároveň odstraňovať emisie uhlíka z atmosféry vďaka vynaliezavosti a spolupráci,“ dodala.

Projekt predstavuje prelom v zachytávaní uhlíka, keď sa CO2 z jednej krajiny odoberá a vstrekuje do inej, povedal Brian Gilvary zo spoločnosti INEOS energy, jednej z 23 organizácií, ktoré projekt Greensand realizujú spolu s ďalšími podnikmi, akademickou obcou, vládami a začínajúcimi podnikmi.

Podľa Gilvaryho bude prechod na energetiku vyžadovať zachytávanie a ukladanie uhlíka „ako základný kameň“ na dosiahnutie svetových klimatických cieľov. „Je nemožné, aby sa priemysel alebo planéta dostali [k čistej nule do roku 2050] bez zachytávania uhlíka. Takže je to absolútne neoddeliteľná súčasť toho, čo budeme robiť v budúcnosti,“ povedal.

Táto udalosť je významná pre európske ciele v oblasti dekarbonizácie, uviedla mimovládna organizácia Clean Air Task Force, ktorá sa s agentúrou EURACTIV rozprávala na inauguračnom podujatí v Dánsku.

„Toto slávnostné otvorenie potvrdzuje rýchly pokrok, ktorý Dánsko dosiahlo pri presadzovaní projektov zachytávania a ukladania uhlíka, a bude zohrávať rozhodujúcu úlohu pri prezentácii výhod koordinovaného úsilia o riešenie priemyselnej dekarbonizácie v Európe,“ uviedla Alessia Virone, riaditeľka pre záležitosti EÚ v organizácii Clean Air Task Force.

Rastúci záujem o CCS
Európa sa čoraz viac zameriava na technológie zachytávania a ukladania uhlíka ako na spôsob, ako do roku 2050 dosiahnuť čisté nulové emisie. To znamená, že všetky emisie vypustené do atmosféry budú musieť byť kompenzované ekvivalentným odstránením.

„Vedecké poznatky sú jasné. Priemyselné odstraňovanie uhlíka je nevyhnutnou súčasťou nášho súboru klimatických nástrojov,“ povedala von der Leyenová, ktorá projekt Greensand označila za „významný krok smerom k európskej uhlíkovej neutralite“.

Podľa odhadov Európskej komisie bude musieť EÚ do roku 2050 každoročne uložiť najmenej 300 miliónov ton CO2, aby dosiahla svoj cieľ nulovej čistej klímy.

„Priatelia, bez ukladania CO2 nemáme šancu splniť globálne klimatické ciele,“ povedal Lars Aagaard, dánsky minister pre klímu, energetiku a verejné služby, ktorý vystúpil na konferencii.

Na úrovni EÚ sa po niekoľkoročnej prestávke, ktorá nasledovala po prvej sérii neúspešných projektov, opäť začali poskytovať finančné prostriedky na projekty CCS. V rámci Inovačného fondu EÚ už bolo 24 priemyselným projektom dekarbonizácie pridelených 2,8 miliardy EUR.

Projekty zachytávania uhlíka sa pravdepodobne dočkajú väčšej podpory aj v rámci pripravovaného zákona Európskej komisie o čistom nulovom priemysle, ktorý má byť prijatý 14. marca. V uniknutom návrhu zákona, ktorý videl EURACTIV, sa projekty CCS uvádzajú na zozname „strategických technológií“, ktoré môžu požiadať o osobitný štatút, aby získali rýchlejšie povolenie a ľahší prístup k financiám.

„Začali sme misiu, ktorej cieľom je zabezpečiť priemyselnú výhodu Európy, vytvoriť dobré a zmysluplné pracovné miesta a napraviť našu planétu. Odstraňovanie uhlíka je súčasťou tejto misie,“ povedala v stredu von der Leyenová.

Európska komisia plánuje ešte tento rok zverejniť aj stratégiu zachytávania, využívania a ukladania uhlíka.

Vedci načrtli nový spôsob odsávania oxidu uhličitého zo vzduchu a jeho ukladania v mori. Autori tvrdia, že tento nový prístup zachytáva CO2 z atmosféry až trikrát účinnejšie ako súčasné metódy. Otepľujúci plyn sa dá premeniť na sódu bikarbónu a bezpečne a lacno uskladniť v morskej vode. Podľa odborníkov by nová metóda mohla urýchliť nasadenie technológie odstraňovania uhlíka. V závode na Islande sa zachytený CO2 vstrekuje hlboko pod zem, kde sa natrvalo premení na kameň. Spoločnosť nedávno začala predávať certifikovanú službu odstraňovania uhlíka veľkým firemným klientom vrátane spoločností Microsoft, Spotify a Stripe. Jedným z veľkých problémov väčšiny súčasných prístupov k priamemu zachytávaniu vzduchu sú však náklady. CO2, hoci je silným otepľovacím činiteľom, je v atmosfére relatívne zriedený, jeho koncentrácia vo vzduchu je približne 400 častíc na milión (ppm). Na pohlcovanie aj vypúšťanie CO2 sú teda potrebné veľké zariadenia, ktoré vyžadujú veľké množstvo energie. Tento nový prístup využívajúci hotové živice a iné chemikálie sľubuje oveľa vyššiu účinnosť a nižšie náklady, tvrdia zainteresovaní vedci. Výskumný tím si požičal prístup používaný na aplikácie vo vode a „upravil“ existujúce materiály na odstraňovanie CO2 zo vzduchu. Pri testoch bol nový hybridný absorpčný materiál schopný absorbovať trikrát viac CO2 ako existujúce látky.

Nebezpečný zámer výstavby spaľovne odpadov v Šali sa môže stať realitou. Ministerstvo životného prostredia napriek našim odborným námietkám vydalo súhlasné stanovisko v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie. Miestnym občanom, ktorí bránia svoje právo na zdravé životné prostredie pomáham už niekoľko rokov – od začiatku procesu. Vypracovali sme s tímom odborné argumenty a podklady. Naše námietky však ministerstvo zmietlo zo stola.

Deväťdesiate roky sú späť
Praktiky, ktoré pri procese pozorujem mi pripomínajú neslávne známe deväťdesiate roky. Veď posúďte sami. Obracajú sa na mňa nešťastní občania a občianky, ktorým investor rozposiela listy a hrozí pokutami do 20 miliónov eur. Napriek tomu, že televízia Močenok zverejnila mimoriadne rokovanie obecného zastupiteľstva, sa investor vyhráža miestnym obyvateľom pokutou za zverejnenie rokovania na sociálnej sieti. Podobné praktiky zažívajú miestni obyvatelia, ktorí si dovolili vyjadriť kritický názor na výstavbu predimenzovanej spaľovne odpadov v Šali už roky.

Ministerstvo ignoruje odborníkov
Ministerstvo životného prostredia pod vedením ministra Budaja systematicky ignorovalo všetky dáta, vedecké štúdie a skúsenosti z praxe, ktoré sa im nehodili k vydaniu súhlasného stanoviska. Navrhovaná spaľovňa odpadov nemá vyriešené problémy s toxickými látkami, produkovala by veľké množstvo emisií skleníkových plynov a potláčala by rozvoj opätovného používania, triedeného zberu a recyklácie. Práve za toto bojujem na pôde Európskeho parlamentu.

Prečo je spaľovňa zlým riešením?
Pokiaľ sa sa odpad spáli, tak nezmizne. A nezmizne ani potreba skládok. Po spálení ostáva škvara a toxický popolček, ktorý sa aj tak musí skládkovať. Popolček obsahuje perzistentné organické polutanty a ťažké kovy tiež predstavujú závažné riziká pre zdravie nás všetkých.

Naďalej budem podporovať miestnych obyvateľov a obyvateľky proti tomuto nezmyselnému zámeru. Každý človek, ktorý si váži prírodu, životné prostredie a zdravie by sa mal postaviť proti tejto výstavbe. Verím, že minister Ján Budaj vyhovie nášmu odvolaniu, a zmení záverečné stanovisko na nesúhlasné alebo vráti vec na nové prejednanie.
Samozrejme podporou komunity v okolí plánovanej spaľovne to nekončí. Úplným základom je znižovanie množstva odpadu, či jeho recyklácia. Práve v týchto mesiacoch pracujem v Európskom parlamente na návrohoch zákonov, ktoré majú dosiahnuť práve toto. Menej zbytočného, najmä plastového odpadu. Viac opätovného použitia a recyklácie. Viac recyklovaných materiálov vo výrobkoch. Samozrejme takéto opatrenia ponúkneme aj v našom volebnom programe.
Pokiaľ by ste mali záujem pomôcť nám v boji proti nezmyselnej spaľovni v Šali dajte o tom vedieť známim a priateľom.

Úvodník denníka Financial Times sa zamýšľa nad tým, že Nemecko na poslednú chvíľu vyjadrilo nesúhlas s plánovaným zákazom spaľovacích motorov v EÚ v roku 2035. V článku sa píše: „To, čo malo byť tento týždeň jednoduchým potvrdením opatrení, na ktorých sa minulý rok dohodli členské štáty a ktoré nedávno schválil Európsky parlament, bolo namiesto toho odložené na neurčito. Nemecko nielenže dáva hrozný príklad ostatným krajinám, ktoré sú v pokušení robiť z legislatívy rukojemníka národných záujmov, ale ohrozuje aj dôveryhodnosť Berlína v oblasti ekologickej transformácie a EÚ.“ Pokračuje: „Navrhovaný zákaz je kľúčovou súčasťou cieľa bloku dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Táto cesta sa teraz dostala do slepej uličky.“ V úvodníku sa uvádza, že prechod od fosílnych palív bude zahŕňať „bolestivé kompromisy vrátane straty pracovných miest v znečisťujúcich odvetviach“. V závere sa uvádza: „Prechod na uhlíkovú neutralitu do roku 2050 bude diabolsky ťažký. Ale vzhľadom na to, že členské štáty súhlasili s cieľmi, je teraz ich povinnosťou urobiť všetko pre ich splnenie.“
V súvisiacich správach informuje Politico: „Snaha Nemecka zachrániť spaľovací motor získava spojencov.“ V ďalšom článku Politico sa píše: „Top Scholzov spojenec kritizuje nemeckú vládu za blokovanie zákona EÚ o motoroch automobilov.“ Agentúra Reuters uvádza, že Česká republika „pozvala ministrov dopravy z 11 krajín Európskej únie, aby sa v pondelok stretli v Bruseli a diskutovali o politikách znižovania emisií uprostred sporu o prelomovú politiku bloku zameranú na prechod na elektrické vozidlá“. Denník Sun medzitým informuje, že Spojené kráľovstvo „prehráva preteky o vybudovanie revolúcie v oblasti elektromobilov s Nemeckom, tvrdia labouristi“. Denník The Times píše, že BMW vráti výrobu elektrických Mini „späť do Oxfordu“ po získaní grantu vo výške 75 miliónov libier od vlády. City AM uvádza, že Spojenému kráľovstvu „hrozí odliv energetických technológií bez väčšieho financovania, varuje šéf batérií“. Ďalší článok Times má názov: „Elektromobily s plne nabitou batériou strácajú v chlade až tretinu dojazdu“.

Redakcia, Financial Times, „Carbon Brief“

Európska komisia stanovila plány na obnovenie svojho „Paktu stability a rastu“ a naliehavo vyzvala členské štáty, aby v reakcii na to začali postupne rušiť dotácie na energiu, uvádza Financial Times. V dokumente sa vysvetľuje, že pakt, ktorým sa riadia rozpočtové deficity a pomery dlhu, bol v reakcii na pandémiu koronavírusu pozastavený a členské štáty využili túto flexibilitu na „poskytovanie podpory ľuďom a podnikom, ktoré majú problémy s platením účtov“ v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu a globálnej energetickej krízy. „Komisia však uviedla, že opatrenia by sa teraz mali zrušiť, pretože je potrebné znížiť náklady na pokles energie a deficity,“ uvádza sa v dokumente.

Agentúra Reuters medzitým uvádza: „Nemecko plánuje poskytnúť svojmu priemyslu dvojcifernú sumu v miliardách eur, aby mohlo premeniť konvenčné priemyselné závody na operácie šetrné ku klíme, uviedlo vo štvrtok ministerstvo hospodárstva.“ Ďalší článok agentúry Reuters hovorí: „Francúzsko sa pozerá na daňové stimuly pre investície do zeleného priemyslu – minister.“

Komentár pre Financial Times od Sergeja Vakulenka, vedúceho pracovníka Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier, začína: „Ruská vojna proti Ukrajine má mnoho frontov, v neposlednom rade energiu. A rovnako ako v prípade plánov Kremľa na rýchle víťazstvo na Ukrajine, obe strany energetického konfliktu videli, ako sa ich sny o rýchlom triumfe zrútili uprostred drvenia a zákopovej vojny.“

Andy Bounds, Financial Times, „Carbon Brief“

Na Medzinárodný deň žien Razan Khalifa Al Mubarak, predsedníčka Medzinárodnej únie na ochranu prírody a šampiónka OSN na vysokej úrovni v oblasti zmeny klímy, píše pre Politico o dôležitosti zapojenia žien do rozhodovania o zmene klímy. Hovorí, že takáto angažovanosť je kľúčová, najmä preto, že „zmena klímy a strata prírody ovplyvňujú vidiecke a domorodé ženy vážnejšie ako iné demografické skupiny“. Al Mubarak, ktorá pochádza zo Spojených arabských emirátov, píše, že dúfa, že inšpiruje ďalšie ženy „v západnej Ázii, severnej Afrike a vo svete“. Vysvetľuje tiež niektoré priority svojej krajiny pri organizovaní konferencie COP 28, ako napríklad pokrok v adaptačnom programe Šarm aš-Šajchu.

Samostatne, „veľké čítanie“ vo Financial Times sa zaoberá výzvou „obnovy Pakistanu“ po záplavách, ktoré zasiahli minulý rok. Vysvetľuje, že národ možno vnímať ako skúšku financovania „strát a škôd„, ktoré sa rozvinuté krajiny v zásade dohodli poskytnúť na poslednom samite COP o klíme v Egypte. „Nasmerovanie financovania opatrení v oblasti klímy do Pakistanu – a zabezpečenie jeho správneho čerpania – je však komplikované, v neposlednom rade z dôvodu pretrvávajúcej politickej nestability krajiny a zlého hospodárskeho riadenia,“ uvádza sa v článku. V článku sa tiež diskutuje o výzvach na reformu multilaterálnych rozvojových bánk, ako je Svetová banka, s cieľom podporiť viac výdavkov na podporu rozvojových krajín v oblasti klímy.

Razan Khalifa Al Mubarak, „Carbon Brief“

Niekoľko britských predajní, vrátane independent, uvádza, že extrémne zrážky „by sa mohli do roku 2080 stať štyrikrát častejšími, ak emisie skleníkových plynov zostanú vysoké“, ako sa uvádza v novej štúdii klimatológov z Met Office. Štúdia dospela k záveru, že pri každom stupni regionálneho otepľovania by sa podľa spravodajského webu mohla zvýšiť aj intenzita extrémnych lejakov o 5-15%. MailOnline uvádza, že vedci vytvorili nový klimatický model na projekciu nárastu na základe globálneho otepľovania, ktoré do roku 4 dosiahne 3,2100 °C. (Príslušný model beží iba na scenári RCP8.5 s veľmi vysokými emisiami, ktorý je podrobne vysvetlený v tomto článku Carbon Brief. Aj keď tento prístup niektorí považujú za kontroverzný, bolo to zámerné rozhodnutie vedcov, ktoré im umožnilo izolovať signál zmeny klímy v modelových simuláciách britského počasia, ako vysvetľuje tento článok Carbon Brief.)

Európska komisia pripravuje plány na reformu trhu s elektrickou energiou v bloku vrátane cieľov v oblasti znižovania elektrickej energie a záruk na dlhodobé obchodné zmluvy, uvádza Financial Times. Tvrdí, že tento krok bol vyvolaný energetickou krízou, keďže ceny elektrickej energie sú viazané na ceny plynu, čo znamená, že tlak na dodávky plynu zvýšil náklady na elektrickú energiu. V článku sa však uvádza, že návrh nezahŕňa „rozsiahlu reformu trhu“, ale pozostáva z opatrení, ktoré umožňujú prevádzkovateľom sietí podporovať znižovanie spotreby v čase špičky, a z požiadaviek, aby členské štáty EÚ stanovili ciele v oblasti znižovania dopytu a uskladňovania elektrickej energie. Navrhujú sa v ňom aj finančné záruky s cieľom povzbudiť menšie spoločnosti, aby uzatvárali dlhodobé „zmluvy o nákupe elektrickej energie“.

The Guardian uvádza, že o priemyselnom pláne Európskej komisie pre zelenú dohodu, ktorý má byť zverejnený budúci týždeň, sa bude diskutovať na bruselskom samite koncom tohto mesiaca. Konštatuje, že navrhovaný plán, ktorý zahŕňa nový cieľ, aby sa do roku 40 v EÚ vyrobilo aspoň 2030 % čistých technológií, by bol súčasťou širšieho úsilia o urýchlenie pokroku smerom k nulovej bilancii emisií a podporu ťažby a ťažby kritických surovín v Európe. Komisia navrhuje, aby sa závodom vyrábajúcim technológie s nulovou bilanciou emisií urýchlilo stavebné povolenie až zo siedmich rokov na jeden rok, ak sa budú považovať za „strategické“, pokračujú noviny.

Alice Hancocková, Financial Times, „Carbon Brief“

Plány miest v celej Európe na adaptáciu na zmenu klímy sa zlepšujú, ale stále je potrebné dosiahnuť veľký pokrok. To je hlavný záver našej novej štúdie publikovanej v npj Nature Urban Sustainability, v ktorej hodnotíme najnovšie adaptačné plány 167 európskych miest. V týchto plánoch, ktoré boli vypracované v rokoch 2005 až 2020, zisťujeme, že celková kvalita sa zlepšila.

Pri pohľade na rôzne zložky plánov zisťujeme, že mestá sa väčšinou zlepšili pri stanovovaní adaptačných cieľov, navrhovaní dôkladných a rozmanitých adaptačných opatrení a načrtávaní ich vykonávania. Bulharské hlavné mesto Sofia a írske mestá Galway a Dublin dosiahli za svoje plány najvyššie skóre.

Došlo však len k miernemu zlepšeniu, pokiaľ ide o monitorovanie vykonávania mestských plánov a o zapojenie občianskej spoločnosti do tvorby plánov.

A hoci novšie plány sú o niečo lepšie pri navrhovaní opatrení, ktoré zodpovedajú predtým identifikovaným klimatickým rizikám, zapojenie zraniteľných osôb a monitorovanie adaptačných opatrení, ktorých cieľom je podporiť týchto ľudí, je stále zriedkavé.

Tu rozoberáme podrobnosti o jasnom pozitívnom trende v plánoch mestskej adaptácie v Európe – a ukazujeme, že je pred nami ešte dlhá cesta k inkluzívnejšiemu a spoľahlivejšiemu plánovaniu adaptácie na zníženie klimatických rizík.

Adaptačné plánovanie

Prispôsobenie sa vplyvom zmeny klímy tvorilo kľúčovú súčasť Parížskej dohody z roku 2015, v ktorej sa zdôraznila potreba preskúmať pokrok v adaptácii, a to aj prostredníctvom pravidelných „globálnych hodnotení„.

Vzhľadom na to, že účinnosť mnohých adaptačných opatrení sa skutočne prejaví až po určitom čase – často až po tom, ako zasiahne nepriaznivá poveternostná udalosť – je však notoricky ťažké posúdiť tento pokrok. Do dnešného dňa skutočne neexistuje dohoda o súčasnom stave adaptácie, o tom, čo znamená „pokrok“ a ako by sa mal hodnotiť.

V našej štúdii skúmame obsah adaptačných plánov s cieľom analyzovať, do akej miery identifikujú klimatické riziká, a navrhnúť opatrenia na zníženie rozsahu potenciálnych vplyvov.

Aby sme to dosiahli, vyvíjame a aplikujeme tri rôzne indexy na posúdenie kvality adaptačných plánov a aplikujeme ich na 167 miest v celej Európe.

Zistili sme, že tieto mestá zlepšili svoje schopnosti plánovať adaptáciu. Tieto zlepšenia môžu nastať prostredníctvom procesov kolektívneho učenia sa, prenosu znalostí, budovania kapacít, nadnárodných sietí a iných druhov vedecko-politickej spolupráce.

Väčšina miestnych samospráv však stále nezohľadňuje potreby zraniteľných osôb, ani ich nezapája do tvorby politiky alebo monitorovania, či adaptačné opatrenia znižujú ich zraniteľnosť voči klimatickým hrozbám. To je niečo, čo považujeme za potrebné pre dobrý adaptačný plán, aby sa zabezpečilo, že adaptácia bude fungovať pre ľudí, ktorí ju najviac potrebujú.

Podľa nových údajov uvedených na titulnej strane Guardianu bolo v roku 2022  zistených viac ako 1000 „udalostí super-emisií metánu“ spôsobených ľudskou činnosťou. Noviny poznamenávajú, že väčšina udalostí pochádzala z ropných a plynových polí. Pokračuje: „Lokality superemisií metánu boli zistené analýzou satelitných údajov, pričom USA, Rusko a Turkménsko sú zodpovedné za najväčší počet zariadení na fosílne palivá. Najväčšou udalosťou bol únik 427 ton za hodinu v auguste v blízkosti pobrežia Kaspického mora Turkménska a hlavného plynovodu. Tento jediný únik sa rovnal rýchlosti emisií zo 67 miliónov automobilov alebo hodinovým národným emisiám Francúzska.“ Medzitým samostatné údaje odhaľujú 55 „metánových bômb“ – definovaných ako „polia, kde by samotný únik z úplného využitia zdrojov viedol k emisiám rovnajúcim sa najmenej miliarde ton CO2“ – uvádza sa v dokumente. Hovorí, že viac ako polovica týchto polí je už vo výrobe – vrátane troch najväčších, ktoré sú všetky v Severnej Amerike. Dodáva: „Podľa nedávneho odhadu globálneho uhlíkového rozpočtu sú emisie metánových bômb tiež výrazne vyššie ako emisný limit 380 miliárd ton CO2 zo všetkých zdrojov potrebných na udržanie globálneho otepľovania pod 1,5 °C.“ Tieto súbory údajov ukazujú, že riešenie únikov z lokalít s fosílnymi palivami je najrýchlejší a najlacnejší spôsob, ako znížiť emisie metánu, uvádza sa v dokumente. Noviny samostatne informujú o vplyve „klimatickej katastrofy v Pensylvánii“ – jednej z udalostí so superemitormi v hlavnom vyšetrovaní – na miestnu komunitu.

BERLÍN 6. marca (Reuters) – Extrémne počasie spôsobené zmenou klímy by mohlo stáť Nemecko do polovice storočia až 900 miliárd eur kumulatívnych hospodárskych škôd, ukázala štúdia v pondelok, keďže najväčšia európska ekonomika hľadá opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy s cieľom znížiť účet za škody. Štúdia ekonomických výskumných spoločností Prognos a GWS a nemeckého Inštitútu pre ekologický ekonomický výskum prichádza v čase, keď Berlín pracuje na stratégii adaptácie na zmenu klímy, ktorú čoskoro predstaví ministerstvo životného prostredia. Prichádza aj uprostred diskusií vo vládnej koalícii o tom, ako by Nemecko mohlo znížiť emisie skleníkových plynov v náročných odvetviach, ako je doprava a stavebníctvo, aby sa do roku 2045 stalo uhlíkovo neutrálnym. Nemecké ministerstvá hospodárstva a životného prostredia uviedli, že štúdia ukazuje, že extrémne horúčavy, suchá a záplavy by v rokoch 280 až 297 mohli stáť 81 miliárd EUR (900,2022 miliardy USD) až 2050 miliárd EUR v závislosti od rozsahu globálneho otepľovania.

Emisie oxidu uhličitého súvisiace s energetikou podľa IEA vlani vzrástli o 0,9 % na rekordných 36,8 miliardy ton. A to aj napriek tomu, že viac čistých technológií pomohlo obmedziť následky zvýšenej spotreby uhlia a ropy.

• Emisie z uhlia sa zvýšili o 1,6 %, keďže mnoho krajín sa po ruskej invázii na Ukrajinu a znížení dodávok ruského plynu do Európy obrátilo k tomuto palivu, ktoré je považované za jedno z najviac znečisťujúcich.
• Emisie z ropy vzrástli o 2,5 %, zostali však pod úrovňou spred pandémie. Polovicu nárastu spôsobilo zvýšenie leteckej dopravy, ktorá sa zotavila z pandemického minima.
• K nárastu emisií súvisiacich s energetikou prispela aj nižšia produkcia elektriny z jadrových elektrární a extrémne poveternostné javy vrátane horúčav.
• Celkové emisie čiastočne kompenzoval nárast obnoviteľných zdrojov, ako sú veterné a solárne elektrárne, opatrenia v oblasti energetickej účinnosti a elektromobily. Vďaka tomu sa podarilo zabrániť ďalším 550 miliónom ton emisií.

Miliardársky filantrop Bill Gates vyzval Indiu, aby zohrala ústrednú úlohu v boji proti zmene klímy, a ocenil vedúce postavenie juhoázijského národa v oblasti obnoviteľnej energie. Na piatej prednáške Ramnatha Goenku, ktorú zorganizovali noviny The Indian Express, pán Gates vyjadril znepokojenie nad klimatickou krízou a vyzval na vedecké inovácie na riešenie tohto problému. Miliardár, ktorý investoval viac ako 2 miliardy dolárov do klimatických technológií, uviedol, že nájsť riešenia, ktoré sú lacné a spoľahlivé na riešenie klimatickej krízy, je veľkou výzvou.

Viac ako 100 krajín podporilo pokus tichomorského ostrova hľadať zodpovednosť za klimatickú krízu na najvyššom súde na svete

Zo 193 členských štátov Organizácie Spojených národov 105 teraz podporilo výzvu Vanuatu, aby požiadal Medzinárodný súdny dvor (MSD) o vydanie poradného stanoviska k právnej povinnosti štátov v oblasti klímy a dôsledkom spôsobenia škody.

Veľké aj malé národy vrátane väčšiny Európy, Austrálie, Kanady, Vietnamu, Kolumbie a Bangladéša teraz spolufinancujú návrh rezolúcie, ktorý musí schváliť celá OSN.

Núdzová situácia v oblasti emisií

Viac ako tri štvrtiny obyvateľov Slovenska sa zhodujú, že zmena klímy prebieha práve teraz, konštatuje nedávny výskum verejnej mienky o zmene klímy na Slovensku. Spoluautorka výskumu a publikácie v Česku – Klimavize, si myslí, že aktivisti by nemali v ľuďoch vyvolávať strach. Mali by viac jazdiť do terénu a zaoberať sa problémami, ktoré ľudí trápia, hovorí Anna Bromová.

Väčšina našej verejnosti si praje, aby sa do opatrení voči zmene klímy aktívnejšie zapojil súkromný aj verejný sektor. Ľudia podľa tohto výskumu klimatické hnutie nielen registrujú, ale vnímajú aj to, čo im hovorí. Kde sa ako spoločnosť momentálne nachádzame?

Výskumy, ktoré opisujete, sú veľmi podobné našim. Často sa s urgenciou riešenia zmeny klímy spája aj strach a neistota, aký to na nás bude mať vplyv v bežnom živote. A práve tu je podstatný spôsob, ako bude klimatické hnutie k tejto výzve pristupovať. Možno už nie je efektívne hovoriť iba to, že klimatická kríza tu je a vyvolávať v ľuďoch ďalší strach. Myslím si, že sme sa posunuli. Ľudia zmenu vnímajú, ale majú strach z toho, čo bude.

Ľadovce pozdĺž pobrežia Antarktídy sa počas leta presúvajú rýchlejšie, tvrdí nový výskum vedcov z University of Leeds. Autori štúdie hovoria, že za to môže kombinácia rozpúšťajúceho sa snehu a teplejšej oceánskej vody.

Za bežných okolností sa ľadovce pohybujú rýchlosťou približne kilometer za rok. Situácia sa ale mení a oproti zimným mesiacom sa môže pohyb ľadovcov počas leta zrýchliť až o 22%. Výskum prináša lepší pohľad na to, ako môže globálne otepľovanie ovplyvniť situáciu na Antarktíde a prispieť ku globálnemu dvíhaniu hladiny oceánov.

Dlhú dobu vedci nemali v rukách spoľahlivé spôsoby ako študovať Antarktický polostrov, pretože ich možnosť dostať sa k ľadovcom bola do veľkej miery obmedzená. V rámci nového výskumu však využili satelity, ktoré im dokázali poskytnúť potrebný náhľad na situáciu. Umožnili im totiž sledovať rýchlosť akou sa ľadovce pohybujú a akou zároveň vypúšťajú vodu do okolitého oceánu.

Klimatický zákon pred poľnohospodárstvo kladie cieľ znížiť do roku 2030 emisie o 10 percent oproti roku 2005. Agrorezort nevie, ako ministerstvo životného prostredia k tejto méte dospelo, a naznačuje, že obmedzenie emisií v sektore nebude ľahké, pretože jeho cieľom je zvyšovať stavy hospodárskych zvierat a na obmedzenie umelých hnojív farmári už nemajú veľký priestor. Záchyty skleníkových plynov v sektore pôdy a lesov by sa mali zvýšiť o štvrtinu. Podľa agrorezortu to nie je v súlade s európskou legislatívou a kritizuje aj navrhovaný sankčný mechanizmus.

Ministerstvo pôdohospodárstva nesúhlasí so znížením emisií, ktoré od poľnohospodárskeho sektora očakáva nový klimatický zákon.

Agrorezort má výhrady aj voči navrhovanému cieľu pre záchyty uhlíka v pôde a lesoch a nepáči sa mu ani to, že ho ministerstvo životného prostredia chce pokutovať, ak tieto povinnosti nesplní.

Poverený minister životného prostredia Ján Budaj (nominant OĽaNO) v pondelok (30. januára) predstavil historicky prvý klimatický zákon, ktorý má Slovensko do roku 2050 priviesť k uhlíkovej neutralite. Legislatíva kladie ciele na zníženie emisií skleníkových plynov pre všetky sektory, pričom za ich plnenie majú byť zodpovedné jednotlivé ministerstvá.