Podľa nových údajov uvedených na titulnej strane Guardianu bolo v roku 2022  zistených viac ako 1000 „udalostí super-emisií metánu“ spôsobených ľudskou činnosťou. Noviny poznamenávajú, že väčšina udalostí pochádzala z ropných a plynových polí. Pokračuje: „Lokality superemisií metánu boli zistené analýzou satelitných údajov, pričom USA, Rusko a Turkménsko sú zodpovedné za najväčší počet zariadení na fosílne palivá. Najväčšou udalosťou bol únik 427 ton za hodinu v auguste v blízkosti pobrežia Kaspického mora Turkménska a hlavného plynovodu. Tento jediný únik sa rovnal rýchlosti emisií zo 67 miliónov automobilov alebo hodinovým národným emisiám Francúzska.“ Medzitým samostatné údaje odhaľujú 55 „metánových bômb“ – definovaných ako „polia, kde by samotný únik z úplného využitia zdrojov viedol k emisiám rovnajúcim sa najmenej miliarde ton CO2“ – uvádza sa v dokumente. Hovorí, že viac ako polovica týchto polí je už vo výrobe – vrátane troch najväčších, ktoré sú všetky v Severnej Amerike. Dodáva: „Podľa nedávneho odhadu globálneho uhlíkového rozpočtu sú emisie metánových bômb tiež výrazne vyššie ako emisný limit 380 miliárd ton CO2 zo všetkých zdrojov potrebných na udržanie globálneho otepľovania pod 1,5 °C.“ Tieto súbory údajov ukazujú, že riešenie únikov z lokalít s fosílnymi palivami je najrýchlejší a najlacnejší spôsob, ako znížiť emisie metánu, uvádza sa v dokumente. Noviny samostatne informujú o vplyve „klimatickej katastrofy v Pensylvánii“ – jednej z udalostí so superemitormi v hlavnom vyšetrovaní – na miestnu komunitu.

BERLÍN 6. marca (Reuters) – Extrémne počasie spôsobené zmenou klímy by mohlo stáť Nemecko do polovice storočia až 900 miliárd eur kumulatívnych hospodárskych škôd, ukázala štúdia v pondelok, keďže najväčšia európska ekonomika hľadá opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy s cieľom znížiť účet za škody. Štúdia ekonomických výskumných spoločností Prognos a GWS a nemeckého Inštitútu pre ekologický ekonomický výskum prichádza v čase, keď Berlín pracuje na stratégii adaptácie na zmenu klímy, ktorú čoskoro predstaví ministerstvo životného prostredia. Prichádza aj uprostred diskusií vo vládnej koalícii o tom, ako by Nemecko mohlo znížiť emisie skleníkových plynov v náročných odvetviach, ako je doprava a stavebníctvo, aby sa do roku 2045 stalo uhlíkovo neutrálnym. Nemecké ministerstvá hospodárstva a životného prostredia uviedli, že štúdia ukazuje, že extrémne horúčavy, suchá a záplavy by v rokoch 280 až 297 mohli stáť 81 miliárd EUR (900,2022 miliardy USD) až 2050 miliárd EUR v závislosti od rozsahu globálneho otepľovania.

Emisie oxidu uhličitého súvisiace s energetikou podľa IEA vlani vzrástli o 0,9 % na rekordných 36,8 miliardy ton. A to aj napriek tomu, že viac čistých technológií pomohlo obmedziť následky zvýšenej spotreby uhlia a ropy.

• Emisie z uhlia sa zvýšili o 1,6 %, keďže mnoho krajín sa po ruskej invázii na Ukrajinu a znížení dodávok ruského plynu do Európy obrátilo k tomuto palivu, ktoré je považované za jedno z najviac znečisťujúcich.
• Emisie z ropy vzrástli o 2,5 %, zostali však pod úrovňou spred pandémie. Polovicu nárastu spôsobilo zvýšenie leteckej dopravy, ktorá sa zotavila z pandemického minima.
• K nárastu emisií súvisiacich s energetikou prispela aj nižšia produkcia elektriny z jadrových elektrární a extrémne poveternostné javy vrátane horúčav.
• Celkové emisie čiastočne kompenzoval nárast obnoviteľných zdrojov, ako sú veterné a solárne elektrárne, opatrenia v oblasti energetickej účinnosti a elektromobily. Vďaka tomu sa podarilo zabrániť ďalším 550 miliónom ton emisií.

Miliardársky filantrop Bill Gates vyzval Indiu, aby zohrala ústrednú úlohu v boji proti zmene klímy, a ocenil vedúce postavenie juhoázijského národa v oblasti obnoviteľnej energie. Na piatej prednáške Ramnatha Goenku, ktorú zorganizovali noviny The Indian Express, pán Gates vyjadril znepokojenie nad klimatickou krízou a vyzval na vedecké inovácie na riešenie tohto problému. Miliardár, ktorý investoval viac ako 2 miliardy dolárov do klimatických technológií, uviedol, že nájsť riešenia, ktoré sú lacné a spoľahlivé na riešenie klimatickej krízy, je veľkou výzvou.

Viac ako 100 krajín podporilo pokus tichomorského ostrova hľadať zodpovednosť za klimatickú krízu na najvyššom súde na svete

Zo 193 členských štátov Organizácie Spojených národov 105 teraz podporilo výzvu Vanuatu, aby požiadal Medzinárodný súdny dvor (MSD) o vydanie poradného stanoviska k právnej povinnosti štátov v oblasti klímy a dôsledkom spôsobenia škody.

Veľké aj malé národy vrátane väčšiny Európy, Austrálie, Kanady, Vietnamu, Kolumbie a Bangladéša teraz spolufinancujú návrh rezolúcie, ktorý musí schváliť celá OSN.

Núdzová situácia v oblasti emisií

Viac ako tri štvrtiny obyvateľov Slovenska sa zhodujú, že zmena klímy prebieha práve teraz, konštatuje nedávny výskum verejnej mienky o zmene klímy na Slovensku. Spoluautorka výskumu a publikácie v Česku – Klimavize, si myslí, že aktivisti by nemali v ľuďoch vyvolávať strach. Mali by viac jazdiť do terénu a zaoberať sa problémami, ktoré ľudí trápia, hovorí Anna Bromová.

Väčšina našej verejnosti si praje, aby sa do opatrení voči zmene klímy aktívnejšie zapojil súkromný aj verejný sektor. Ľudia podľa tohto výskumu klimatické hnutie nielen registrujú, ale vnímajú aj to, čo im hovorí. Kde sa ako spoločnosť momentálne nachádzame?

Výskumy, ktoré opisujete, sú veľmi podobné našim. Často sa s urgenciou riešenia zmeny klímy spája aj strach a neistota, aký to na nás bude mať vplyv v bežnom živote. A práve tu je podstatný spôsob, ako bude klimatické hnutie k tejto výzve pristupovať. Možno už nie je efektívne hovoriť iba to, že klimatická kríza tu je a vyvolávať v ľuďoch ďalší strach. Myslím si, že sme sa posunuli. Ľudia zmenu vnímajú, ale majú strach z toho, čo bude.

Ľadovce pozdĺž pobrežia Antarktídy sa počas leta presúvajú rýchlejšie, tvrdí nový výskum vedcov z University of Leeds. Autori štúdie hovoria, že za to môže kombinácia rozpúšťajúceho sa snehu a teplejšej oceánskej vody.

Za bežných okolností sa ľadovce pohybujú rýchlosťou približne kilometer za rok. Situácia sa ale mení a oproti zimným mesiacom sa môže pohyb ľadovcov počas leta zrýchliť až o 22%. Výskum prináša lepší pohľad na to, ako môže globálne otepľovanie ovplyvniť situáciu na Antarktíde a prispieť ku globálnemu dvíhaniu hladiny oceánov.

Dlhú dobu vedci nemali v rukách spoľahlivé spôsoby ako študovať Antarktický polostrov, pretože ich možnosť dostať sa k ľadovcom bola do veľkej miery obmedzená. V rámci nového výskumu však využili satelity, ktoré im dokázali poskytnúť potrebný náhľad na situáciu. Umožnili im totiž sledovať rýchlosť akou sa ľadovce pohybujú a akou zároveň vypúšťajú vodu do okolitého oceánu.

Klimatický zákon pred poľnohospodárstvo kladie cieľ znížiť do roku 2030 emisie o 10 percent oproti roku 2005. Agrorezort nevie, ako ministerstvo životného prostredia k tejto méte dospelo, a naznačuje, že obmedzenie emisií v sektore nebude ľahké, pretože jeho cieľom je zvyšovať stavy hospodárskych zvierat a na obmedzenie umelých hnojív farmári už nemajú veľký priestor. Záchyty skleníkových plynov v sektore pôdy a lesov by sa mali zvýšiť o štvrtinu. Podľa agrorezortu to nie je v súlade s európskou legislatívou a kritizuje aj navrhovaný sankčný mechanizmus.

Ministerstvo pôdohospodárstva nesúhlasí so znížením emisií, ktoré od poľnohospodárskeho sektora očakáva nový klimatický zákon.

Agrorezort má výhrady aj voči navrhovanému cieľu pre záchyty uhlíka v pôde a lesoch a nepáči sa mu ani to, že ho ministerstvo životného prostredia chce pokutovať, ak tieto povinnosti nesplní.

Poverený minister životného prostredia Ján Budaj (nominant OĽaNO) v pondelok (30. januára) predstavil historicky prvý klimatický zákon, ktorý má Slovensko do roku 2050 priviesť k uhlíkovej neutralite. Legislatíva kladie ciele na zníženie emisií skleníkových plynov pre všetky sektory, pričom za ich plnenie majú byť zodpovedné jednotlivé ministerstvá.

Minulý rok priniesol iba malé zlepšenie v boji proti klimatickým zmenám, pričom situácia s klímou sa stále zhoršuje a emisie vplývajú na podnebie po celom svete vrátane Slovenska.

Napriek tomu existujú stále ľudia, ktorí spochybňujú existenciu klimatických zmien a vplyv ľudí na globálne otepľovanie a zmenu počasia. Je otázkou, čo môže Slovensko očakávať v budúcnosti v dôsledku týchto zmien.

Viac sa dozvieš vo videu alebo v článku na našom webe.

Americká vláda nominovala indicko-amerického podnikateľa Ajaya Bangu do čela Svetovej banky, pričom uviedla jeho skúsenosti s mobilizáciou finančných prostriedkov na boj proti zmene klímy. Prezident Joe Biden uviedol, že bývalý výkonný riaditeľ spoločnosti Mastercard „má kritické skúsenosti s mobilizáciou verejno-súkromných zdrojov na riešenie najnaliehavejších výziev našej doby vrátane zmeny klímy“. Banga je v súčasnosti poradcom fondu spoločnosti General Atlantic zameraného na klímu, BeyondNetZero, sedel v správnych radách veľkých korporácií, ako je Dow Chemicals, a spolupracoval s americkou viceprezidentkou Kamalou Harrisovou na jej stredoamerickej politike.

Výsadba nových lesov na pozemkoch, ktoré historicky neobsahovali lesy. Diskusiu o termíne les a súvisiacich termínoch, ako je zalesňovanie, opätovné zalesňovanie  a odlesňovanie , nájdete v osobitnej správe IPCC o využívaní pôdy, zmenách vo využívaní pôdy a lesníctve (IPCC, 2000),  informácie poskytnuté Rámcovým dohovorom Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC, 2013) a správa o definíciách a metodických možnostiach inventarizácie emisií z priamej degradácie lesov spôsobenej človekom a devegetácie iných typov vegetácie (IPCC, 2003)