Az elemzés szerint az európai zöld megállapodás kétélű fegyverként működhet a globális kibocsátás elleni küzdelemben.

Az Európai Unió célja a szénsemlegesség elérése 2050-re a négy éve kötött átfogó zöld megállapodás keretében. A Green Deal politikai dokumentumainak elemzése rávilágít arra že aj keď pomôže znížiť emisie uhlíka v Európe, zároveň dôjde k zvýšeniu emisií mimo EÚ, ktoré viac než dvojnásobne prevýši ušetrené európske emisie. Tento výskum medzinárodného tímu vedcov pod vedením profesora z Univerzity v Groningene bol publikovaný v Nature Sustainability.

Európska zelená dohoda je súbor politík navrhnutých na dosiahnutie úplnej dekarbonizácie Európy do roku 2050, zahrňujúc aj opatrenia na produkciu čistej energie a ekologickú obnovu. Hubacek a jeho kolegovia z USA a Číny analyzovali dodávateľský reťazec politických dokumentov Zelenej dohody a zistili, že táto dohoda povedie k nárastu emisií o 244,8 % v krajinách mimo EÚ oproti cieľom dohody na zníženie emisií uhlíka v rámci EÚ.

Jedným z iniciatív je vysadenie troch miliárd stromov na zvýšenie biodiverzity v Európe. To však vyžaduje pôdu, ktorá nemôže byť využitá na produkciu potravín, čo znamená, že potraviny musia byť vyrobené v iných regiónoch a vedie k premene pôdy na poľnohospodársku, čím sa zvyšujú emisie oxidu uhličitého a znižuje biodiverzita. Takýmto spôsobom by EÚ znížila emisie vo vnútri svojich hraníc, ale ‚exportovala‘ by ich do krajín ako Afrika alebo Južná Amerika.

Zelená dohoda síce obsahuje ustanovenie zakazujúce dovoz produktov, pre ktoré sa menia lesy na poľnohospodárske pôdy, ale nehádže prekážky ďalším krajinám v pestovaní produktov na úkor miestneho trhu. Tiež sa navrhuje zvýšenie ekologickej poľnohospodárskej produkcie v Európe, čo by si mohlo vyžadovať viac poľnohospodárskej pôdy.

Vedci tiež preskúmali alternatívy na zlepšenie celkového znižovania uhlíka. Zistili, že prijatie „planetárnej zdravej stravy“ založenej na rastlinách môže výrazne znížiť emisie uhlíka. Ďalším krokom by mohlo byť postupné vyraďovanie biopalív z potravinových zdrojov v EÚ a pomoc rozvojovým regiónom v zlepšení poľnohospodárskej efektívnosti.

Hoci súčasná Zelená dohoda by mohla viesť k negatívnym dôsledkom pre globálne životné prostredie, vedci veria, že tieto problémy sú riešiteľné. Tiež upozorňujú na potrebu redukcie spotreby, pretože všetka výroba vyžaduje zdroje, a „zelený rast“ môže byť nedosiahnuteľný bez zmeny súčasného prístupu. (Co2AI)