Az éghajlatváltozás okozza a katasztrofális árvizeket Közép-Európában?

Közép-Európa az elmúlt húsz év legsúlyosabb áradásait éli meg, amelyet a Boris vihar heves esőzése váltott ki, amely Romániából Lengyelországba okozott károkat. Kedden az áldozatok száma Lengyelországban, Maďarsku, Rumunsku a Rakúsku zvýšil na najmenej 21 osôb, pričom mnoho ďalších osôb je nezvestných. Desaťtisíce ľudí boli nútené opustiť svoje domovy po celej strednej Európe, vrátane 15 000 na hraniciach Česka a Poľska.

Poľský premiér Donal Tusk vyhlásil stav prírodnej katastrofy v najťažšie zasiahnutých južných regiónoch krajiny. Poľské ministerstvo obrany oznámilo, že 14 000 vojakov bolo nasadených do postihnutých oblastí. Vo Vroclave obyvatelia posilňovali brehy riek pred očakávaným vrcholom vodnej hladiny vo štvrtok. Maďarsko, Chorvátsko a Slovensko sú tiež v stave vysokej pohotovosti kvôli predpovediam o ďalšom zvyšovaní hladiny Dunaja z dôvodu silného dažďa.

V Taliansku sa očakávajú ďalšie intenzívne dažde, pričom oblasti Emilia-Romagna a Lazio sú pod žltou výstrahou. Hasiči v Pescare v regióne Abruzzo zaznamenali stovky volaní o pomoc súvisiacich so záplavami.

Sú klimatické zmeny zodpovedné za katastrofálne povodne v strednej Európe?

Poľská námestníčka ministerky pre klímu Urszula Sara Zielińska označila za príčinu katastrofy klimatické zmeny. Po extrémnych záplavách v roku 1997 sa predpokladalo, že takéto udalosti sa vyskytnú len raz za tisíc rokov, ale teraz ich zažívame po 26 rokoch. „Je to jasná príčina a volá sa to zmena klímy,“ dodala.

Extrémne počasie je v Európe čoraz bežnejšie. EÚ upozornila, že podobné katastrofy sú dôkazom klimatického zlomu, ktorý sa stane normou bez rýchlych opatrení. Komisár pre krízové riadenie Janez Lenarcic v Štrasburgu upozornil, že Európa sa musí prispôsobiť novej realite, a varoval pred rastúcimi nákladmi na takéto katastrofy, pričom škody v Európe v rokoch 2021 a 2022 dosiahli priemerne viac ako 50 miliárd eur ročne.

Nicolò Wojewoda vyzýva svetových lídrov k urgentným opatreniam. Upozornil na to, že meškanie a nečinnosť v oblasti klimatickej politiky majú za následok ľudské životy. „Koľko smrteľných katastrof ešte musíme zažiť, aby sme začali konať?“ pýta sa, pričom zdôrazňuje, že tieto udalosti by mali byť meradlom posudzovania činov na nadchádzajúcich medzinárodných rokovaniach. (Co2AI)