Empreinte carbone de la Formule 1 : quel est son impact et comment le réduire ?

Formula 1 (F1) je vrcholovým motoristickým športom, no zároveň čelí intenzívnemu skúmaniu svojho environmentálneho vplyvu. Uhlíková stopa spojená s usporiadaním celého seriálu pretekov je značná – zahŕňa nielen spaľovanie paliva v monopostoch, ale najmä globálnu logistiku, letecké cestovanie a zázemie veľkých podujatí. Vedenie F1 aj Medzinárodná automobilová federácia (FIA) si tieto výzvy uvedomujú a prijali stratégiu dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2030. V sezónach 2024–2025 preto pokračuje intenzívne úsilie o znižovanie emisií v každej oblasti – od paliva pre motory až po cestovanie fanúšikov – s cieľom skrotiť uhlíkovú stopu tohto globálneho športu.

Hlavné zložky uhlíkovej stopy F1

Uhlíková stopa Formuly 1 pozostáva z viacerých komponentov, pričom samotné pretekárske autá predstavujú len zlomok celkových emisií. Podľa analýzy F1 za celú sezónu 2019 dosiahli emisie približne 256 000 ton CO₂ ekv. (t CO₂e). V roku 2022 sa už podarilo hodnotu znížiť na 223 031 t CO₂e (pokles o 13 % oproti roku 2018). Nasledujú prehľad hlavných zdrojov emisií F1 a ich podielov:

• Logistika a preprava materiálu – približne 45–50 % celkových emisií pochádza z prepravy vybavenia, monopostov, náhradných dielov, pneumatík a ďalšieho materiálu letecky, námorne či kamiónmi na jednotlivé preteky. Táto kategória je najväčšou položkou uhlíkovej stopy F1. (Napríklad v roku 2022 tvorila logistika 49 % emisií.)
• Cestovanie tímov a organizátorov – služobné cesty členov tímov, personálu F1, novinárov a partnerov tvoria približne 25–30 % emisií. Zahŕňa to najmä lety a pozemnú dopravu tisícov ľudí po celom svete, ako aj ich ubytovanie počas pretekov.
• Prevádzka podujatí (okruhy a infraštruktúra) – samotná organizácia veľkej ceny (energetická spotreba okruhu, dočasné budovy a tribúny, vysielacie technológie, generátory atď.) vytvára okolo 7–12 % emisií. Nočné preteky s umelým osvetlením alebo vzdialené lokality si vyžadujú viac energie, čo emisie zvyšuje.
• Továrne, dielne a výroba monopostov – približne 10–20 % emisií vzniká pri výrobe a vývoji vozidiel, v technických továrňach tímov a v administratívnych sídlach (spotreba elektriny, kúrenie/chladenie budov atď.). V roku 2019 predstavovali továrne ~19 % stopy, no nasadením obnoviteľnej energie sa do 2022 podiel znížil na 10 %.
• Palivo spotrebované monopostami – prekvapivo iba <1 % celkových emisií F1 pochádza zo spaľovania benzínu počas pretekov a testovaní. Moderné hybridné pohonné jednotky sú vysoko efektívne, takže aj keď jeden monopost spáli za preteky desiatky litrov paliva, v porovnaní s ostatnými aktivitami športu je to zanedbateľná časť uhlíkovej stopy.

Emisie fanúšikov a divákov

Do oficiálnej kalkulácie uhlíkovej stopy F1 sa zatiaľ nezapočítavajú emisie spojené s cestovaním státisícov fanúšikov na jednotlivé veľké ceny. V širšom pohľade však práve diváci významne prispievajú k environmentálnej záťaži športových podujatí. Štúdie naznačujú, že až okolo 85 % emisií spojených so športovými udalosťami môže pochádzať z dopravy a ubytovania fanúšikov. Pri pretekoch F1, na ktoré často cestujú diváci letecky alebo stovky kilometrov autom, ide o desiatky tisíc ton CO₂ na každý víkend. Aj preto F1 začína motivovať návštevníkov k využívaniu verejnej dopravy či kompenzácii emisií z ich ciest (napr. možnosťou dobrovoľného príspevku na uhlíkové offsety pri kúpe lístka). Riešenie emisií fanúšikov ostáva do budúcna veľkou výzvou, keďže ide o emisie mimo priamej kontroly organizátorov.

Biopalivá a udržateľné palivové technológie

Jedným z pilierov stratégie F1 je prechod na udržateľné palivá. Už od roku 2022 používajú monoposty palivo so zložkou bioetanolu (E10, obsahujúce 10 % biozložky). Cieľom je však čosi oveľa ambicióznejšie – 100 carburant durable % pre spaľovacie motory. Formula 1 vo spolupráci so spoločnosťou Aramco a ďalšími vyvíja syntetické/nefosílne palivo, ktoré bude plne kompatibilné so súčasnými motormi (tzv. drop-in palivo) a od sezóny 2026 ním majú jazdiť všetky monoposty. Toto palivo sa bude vyrábať z obnoviteľných zdrojov – napríklad z nepotravinárskej biomasy, komunálneho odpadu alebo zachyteného CO₂ zo vzduchu – čím sa zabezpečí až 80–96 % redukcia uhlíkovej stopy v porovnaní s klasickým benzínom. Už v sezóne 2023 sa testovalo miešanie biozložiek v nižších sériách (palivo vo Formula 2 a 3 obsahovalo 55 % udržateľnej zložky) a cieľom je dosiahnuť 100 % aj tam do pár rokov. Okrem toho bezpečnostné a lekárske vozidlá F1 už jazdia na palivo so 40 % podielom biozložky.

Technologické inovácie v pohonných jednotkách idú ruka v ruke s palivami. Od roku 2014 používajú monoposty hybridné motory – šesťvalcové turbomotory 1,6 l doplnené dvoma rekuperačnými elektromotormi – ktoré dosahujú svetovo najvyššiu termodynamickú účinnosť vyše 50 %. Tieto hybridné pohonné jednotky dokážu vyprodukovať viac než 1000 koní výkonu s podstatne nižšou spotrebou paliva než staršie motory. Nová generácia motorov od roku 2026 zvýši podiel elektrického výkonu (MGU-K) až na 50 % z celkového výkonu. Hoci emisie zo spaľovania paliva priamo na trati sú len zlomkom celku, Formula 1 investuje do týchto technológií aj preto, aby urýchlila vývoj čistých palív pre celý automobilový priemysel. Argumentuje, že aj v roku 2030 bude stále väčšina cestných áut spaľovacích, takže udržateľné e-palivá môžu pomôcť znížiť ich emisie.

Optimalizácia logistiky a cestovania

Keďže takmer polovicu uhlíkovej stopy F1 tvorí globálna preprava, efektívnejšia logistika je kľúčovou oblasťou znižovania emisií. Formula 1 v posledných rokoch podnikla viacero krokov pre ekologickejšie presuny tímov a vybavenia medzi kontinentmi:

• Úprava kalendára pretekov: Tradičný harmonogram F1 často “skáče” z jedného konca sveta na druhý podľa komerčných priorít. Od sezóny 2023 však F1 začala racionalizovať kalendár – nasledujúce veľké ceny sú viac zoskupené geograficky, aby sa skrátili vzdialenosti presunov. Napríklad v roku 2024 boli preteky v USA naplánované po sebe a Blízky východ otvoril aj uzavrel sezónu, čím sa obmedzilo krížom-krážom lietanie. Hoci počasie a iné faktory nie vždy dovolia ideálne usporiadanie, lepšia postupnosť pretekov môže výrazne znížiť prepravné vzdialenosti.
• Ekológia leteckej prepravy: Preprava materiálu letecky je najemisitnejšia, a tak F1 spolu s logistickým partnerom DHL začala využívať udržateľné letecké palivo (SAF). V roku 2023 zaviedli program, kde od Veľkej ceny Austrálie bolo približne 20 % objemu nákladných letov pokrytých nákupom SAF paliva namiesto bežného leteckého petroleja. Funguje to formou book-and-claim systému – F1 cez DHL zaplatí za určité množstvo bio-paliva, ktoré je potom použité v iných dostupných letoch, a získané kredity si započíta na zníženie svojich emisií. Do budúcna sa plánuje podiel takýchto letov zvyšovať, čím sa podporí trh s leteckými biopalivami. Tím Mercedes ako priekopník uviedol, že v rokoch 2024–2025 takto zníži svoje emisie z lietania o 18 500 ton CO₂ a celkovo od zavedenia SAF dosiahnu do konca 2025 úsporu vyše 27 500 ton oproti bežnému leteckému palivu.
• Efektívnejšie pozemné a námorné presuny: Na európske preteky sa stále viac využívajú kamióny s biopalivovým pohonom namiesto nafty. Taktiež sa zavádzajú regionálne logistické centrá (huby) – napríklad sklady v Európe, na Blízkom východe (UAE) či v USA – aby materiál medzi pretekmi necestoval cez polovicu sveta, ale dočasne sa uskladnil a prepravil kratšou cestou k ďalšej destinácii. F1 taktiež prepracovala dizajn svojich prepravných kontajnerov tak, aby presne pasovali do nákladných lietadiel Boeing 777F, ktoré sú úspornejšie než staršie jumbo 747. Táto inovácia znížila emisie z leteckej prepravy o ~17 % (777 prevezie rovnaký náklad s nižšou spotrebou paliva). Vo zvýšenej miere sa využíva aj lodná doprava tam, kde to časovo vychádza, lebo lodné emisie na tonu nákladu sú nižšie než pri lete.
• Znižovanie počtu cestujúcich osôb: Každý tím aj F1 samotná prehodnocujú, kto všetko musí fyzicky cestovať na preteky. Napríklad mediálne a technické tímy, ktoré zabezpečujú televízny prenos, už nemusia v plnom počte cestovať na okruh. Od roku 2020 zaviedla F1 revolučný systém vzdialenej režie (remote broadcast operations), vďaka ktorému zostáva časť režijného štábu a techniky v centrále v Anglicku a na miesto konania sa posielajú len nutné kamery a vysielače. Tento krok odbúral cca 70 ton vybavenia potrebného prevážať na každý závod a umožnil zredukovať počet členov štábu cestujúcich na preteky. Výsledkom bolo zníženie emisií z vysielacej techniky o 34 % a podobné princípy sa aplikujú aj v iných oblastiach (napr. technici môžu analyzovať dáta na diaľku z továrne namiesto cestovania na okruh). Tímy tiež rotujú personál na dlhých zámorských šnúrach, aby nebolo nutné mať všade celý tím.

Udržateľná energia a materiály na podujatiach

Ďalšou časťou skladačky je používanie čistej energie a udržateľných materiálov v zázemí Formuly 1. Hlavné sídlo F1 a technické centrum vo Veľkej Británii už prešli na 100 % obnoviteľnú elektrinu (F1 uzavrela zmluvy o nákupe elektriny z obnoviteľných zdrojov pre svoje kancelárie a objekty). Aj továrne viacerých tímov (napr. Mercedes) sú už poháňané obnoviteľnou energiou a tímy smerujú k 100 % zelenej energii do roku 2025. Okruhy a promotéri pretekov takisto zlepšujú energetické hospodárstvo: niektoré autodrómy (napr. v Španielsku či Holandsku) majú na tribúnach a budovách inštalované solárne panely, viaceré využívajú energiu z miestnych obnoviteľných zdrojov. Formula 1 deklaruje cieľ, aby každá veľká cena využívala čisto 100 % obnoviteľnú energiu z elektrickej siete alebo generátorov. Preto sa postupne nahrádzajú na okruhoch dieselové generátory – v sezóne 2023 začali pre kľúčové systémy (napr. TV prenos) používať generátory na HVO (hydrogenovaný rastlinný olej), čo je palivo z odpadových olejov s výrazne nižšou uhlíkovou stopou než nafta.

Takisto sa rieši odpad a materiály na podujatiach. V paddocku a hospitality zónach F1 už obmedzuje jednorazové plasty – zaviedli sa systémy na dopĺňanie pitnej vody do opakovane použiteľných fliaš pre tímy a personál namiesto balenej vody. Pre divákov viaceré okruhy zavádzajú zálohované poháre a fľaše, recyklačné stanice a pod. F1 vydala pre organizátorov pretekov detailné odporúčania pre udržateľné konanie podujatia (od energie, cez odpady až po dopravu fanúšikov). Veľkou snahou je recyklácia odpadu: napríklad použité pneumatiky Pirelli sa neskladujú na skládkach, ale po pretekoch putujú do cementární ako alternatívne palivo. Tým sa jednak energeticky využijú a zároveň nahradia časť fosílnych palív v priemysle. Tímy taktiež hľadajú spôsoby, ako recyklovať drahé materiály použitých komponentov monopostov (uhlíkové vlákna, kovy). Napríklad z karbónových vláken sa experimentálne vyrábajú nové kompozity alebo sa drvia do prísad v stavebníctve. Súčiastky monopostov majú dnes dlhšiu životnosť vďaka rozpočtovým stropom – obmedzenie výroby náhradných dielov nepriamo znižuje plytvanie materiálom a energiou potrebnou na ich produkciu.

Kompenzácie emisií a inovatívne riešenia

Napriek maximálnej snahe znižovať emisie sa očakáva, že určité množstvo neodvrátiteľných emisií zostane aj v roku 2030 – či už z leteckého cestovania, alebo z výrobných reťazcov. Formula 1 avizovala, že tieto emisie plne vykompenzuje investíciami do dôveryhodných projektov na odstraňovanie uhlíka z atmosféry. Už dnes F1 finančne podporuje niekoľko klimatických projektov, napríklad ochranu pralesov v Indonézii (rezervácia Rimba Raya) či výstavbu obnoviteľných zdrojov energie v Zambii a Indii. Cieľom je, aby všetky offsetové projekty spĺňali prísne medzinárodné štandardy a boli transparentne evidované v registroch, bez náznaku greenwashingu. FIA, ktorá zastrešuje motoristický šport, už od roku 2021 dosiahla pre svoje vlastné operácie uhlíkovú neutralitu – za roky 2019–2022 (približne 19 tisíc ton CO₂e ročne) nakúpila kredity a oficiálne deklaruje uhlíkovú neutralitu svojho fungovania.

Jednotlivé tímy F1 taktiež prispievajú k riešeniam. Mercedes ako líder v oblasti udržateľnosti získal najvyššiu 3★ akreditáciu FIA a stanovil si vedecky podložené ciele: do roku 2026 znížiť svoje priame emisie (Scope 1 a 2) o 100 % (t.j. na nulu) a nepriamy dopad (Scope 3) o 50 %, pričom do roku 2030 plánuje obmedziť emisie v hodnotovom reťazci až o 75 % a zvyšných 25 % odstrániť z atmosféry (technológiami zachytávania uhlíka). Tím Williams deklaroval dokonca stratégiu klimatickej pozitivity, kde plánuje odstraňovať viac CO₂, než vyprodukuje. Dôležité však bude, aby sa tak dialo popri reálnom znižovaní emisií, nielen nákupom offsetov – experti zdôrazňujú, že kompenzácie nemajú nahrádzať redukciu pri zdroji. Nie všetky tímy napredujú rovnako rýchlo (napr. Aston Martin či Red Bull zatiaľ nezverejnili konkrétne plány), avšak pod tlakom fanúšikov aj sponzorov sa očakáva, že udržateľnosť sa stane pre všetky tímy prioritou.

Medzi inovatívne riešenia patrí aj využitie nových technológií: Okrem spomínaných syntetických palív a hybridných motorov F1 skúma napríklad využívanie vodíkových generátorov (experimentálne v paddocku), používanie ľahších materiálov pre zníženie hmotnosti prevážaného nákladu či dokonca 3D tlač niektorých dielcov priamo na mieste pretekov v budúcnosti. Formula 1 tiež využíva svoj vplyv na edukáciu – od roku 2022 menovala manažéra pre udržateľnosť (Ellen Jones) a zriadila programy na zdieľanie najlepších praktík s usporiadateľmi pretekov a s juniorskými sériami. Každý rok vydáva správy o pokroku, čo zvyšuje transparentnosť a motivuje k ďalším krokom.

Výzvy a obmedzenia na ceste k neutralite

Dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v globálnom športe akčnom ako Formula 1 je mimoriadne náročná úloha. Hoci pokrok je zjavný (celkové emisie už klesli napriek rozšíreniu kalendára), existuje viacero výziev a obmedzení:

• Rast vs. udržateľnosť: Formula 1 je populárnejšia než kedykoľvek predtým a neustále pridáva nové veľké ceny po celom svete. V sezóne 2024 bude rekordných 24 pretekov na šiestich kontinentoch. Každý nový závod však znamená ďalšie cestovanie a emisie. Snaha expandovať na nové trhy tak trochu ide proti cieľu znižovať uhlíkovú stopu – F1 preto balansuje medzi týmito prioritami a snaží sa nové preteky organizovať udržateľnejšie.
• Obmedzenia kalendára: Optimalizácia poradia pretekov narazila na realitu – pretekať sa dá len v určitých mesiacoch (napr. v púšti v lete nie, v dažďových obdobiach takisto nie) a termíny ovplyvňujú aj marketingové dohody. Hoci F1 preskupila niektoré preteky, stále v roku 2024 kalendár obsahuje neideálne “skoky” (napr. z Japonska späť na Blízky východ). Kompletné racionalizovanie kalendára bude beh na dlhú trať a vyžaduje kompromis s promotérmi a s televíziami.
• Dostupnosť technológií: Mnohé plány rátajú s technológiami, ktoré sa ešte len rozvíjajú. Stopercentne udržateľné palivo bude už o pár rokov realitou pre F1, no jeho masová výroba a distribúcia v potrebnom objeme bude výzvou – bude závisieť od investícií partnerov a od prijatia aj mimo F1. Podobne udržateľné letecké palivo (SAF) je zatiaľ niekoľkonásobne drahšie než bežné a globálna produkcia je obmedzená. F1 svojimi objednávkami pomáha stimulovať trh, no do roku 2030 bude potrebné, aby sa SAF rozšírilo aj v komerčnej leteckej doprave, inak nebude reálne úplne dekarbonizovať lety tímov.
• Spoľahlivosť offsetov: Uhlíkové kompenzácie sú citlivou témou – F1 bude musieť dbať, aby projekty, do ktorých investuje, boli vierohodné a dlhodobé (napr. aby vysadené lesy prežili desaťročia, aby sa z nich nevyťažil uhlík späť a pod.). Minulé príklady z iných odvetví ukázali, že zlý výber offsetov vedie k obvineniam zo greenwashingu. Na to, aby Formula 1 splnila sľub uhlíkovej neutrality, bude musieť postupovať transparentne a riadiť sa najlepšími štandardmi overovania výsledkov.
• Zapojenie všetkých strán: Ekologizácia F1 si vyžaduje spoluprácu tímov, sponzorov, organizátorov pretekov aj fanúšikov. Ak niektorý tím neprikladá udržateľnosti váhu, bude zaostávať za ostatnými – no tlak verejnosti aj nové pravidlá (napr. FIA môže sprísniť environmentickú akreditáciu) ho zrejme časom dotlačia k akcii. Podobne promotéri pretekov musia investovať do zelených riešení na okruhoch (napr. elektrické nabíjačky, solárne panely, hromadná doprava pre divákov). Fanúšikovia zasa môžu ovplyvniť, do akej miery sa udržateľné iniciatívy ujmú – či už využitím vlakov/autobusov na cestu na VC namiesto auta, alebo tolerantným postojom k potenciálnym zmenám (napr. zrušenie tradičného ohňostroja po pretekoch v mene uhlíkovej úspory, atď.). F1 ako show totiž vždy bude hľadať rovnováhu medzi zážitkom a udržateľnosťou.
• Malý podiel motorov: Niektorí kritici poukazujú, že aj keby sa zajtra F1 autá stali bezemisné, stále by 99 % emisií zostalo. Skutočné ťažisko je v spomínanej logistike a cestovaní – a tam rýchle zázračné riešenia neexistujú, len postupné zlepšovanie. Preto F1 popri technologických inováciách v autách musí udržať dôraz na menej “viditeľné” opatrenia v zákulisí (logistika, energia, plánovanie). Ide o množstvo drobných zmien, ktoré v súhrne významne znižujú emisie, hoci pre fanúšika nemusia byť také atraktívne ako napríklad nové zelené palivo do monopostu. Výzvou bude komunikovať tieto opatrenia tak, aby verejnosť vnímala úprimnú snahu a nie len marketing.

Porovnanie s inými globálnymi športmi

Formula 1 nie je jediným športovým odvetvím, ktoré si stanovilo ambiciózne klimatické ciele – no v mnohom patrí medzi priekopníkov. Už v roku 2019 oznámila plán dosiahnuť net zero do 2030, čo je časový rámec prísnejší než u mnohých iných športových organizácií. Pre porovnanie, Medzinárodný olympijský výbor (MOV) požaduje, aby od roku 2030 boli všetky olympijské hry “klimaticky pozitívne” – teda aby usporiadatelia odstránili z atmosféry viac CO₂, než podujatie vyprodukuje. Olympiáda už prešla na koncept uhlíkovo neutrálnych hier (napr. Tokio 2020 kompenzovalo 100 % emisií) a od 2030 sa posunie ešte ďalej. FIFA (svetový futbal) sa zaviazala znížiť emisie o 50 % do 2030 a dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2040, čiže o 10 rokov neskôr než F1. Napríklad majstrovstvá sveta vo futbale 2022 v Katare síce deklarovali uhlíkovú neutralitu, ale stretli sa s kritikou ohľadom metodiky započítavania emisií (stavba štadiónov, klimatizovanie arén atď.). V tomto smere má Formula 1 výhodu – nemusí stavať nové okruhy pre každú sezónu a vie sa sústrediť na znižovanie operatívnych emisií.

Medzi motoristickými súťažami sa F1 prirodzene porovnáva s Formula E, ktorá využíva čisto elektrické pretekárske vozidlá. Formula E sa prezentuje ako prvý šport s certifikovanou uhlíkovou neutralitou od svojho vzniku – už od prvej sezóny 2014 kompenzuje všetky emisie, pričom najprv ich maximálne znižuje (logistiku má výrazne menšiu než F1 a kalendár cielene optimalizovaný). Formula E ročne offsetuje okolo 35–40 tisíc ton CO₂e a stanovila si cieľ znížiť svoju uhlíkovú stopu do 2030 o 45 % (oproti 2018 už dosiahli zníženie ~25 %). Aj ďalšie nové série ako Extreme E (terénne SUV na elektrický pohon súťažiace na odľahlých miestach) alebo SailGP (plachetnice) stavajú imidž na udržateľnosti – využívajú napríklad loď na prepravu vybavenia namiesto lietadiel či zelenú energiu v depe.

Naproti tomu tradičné športové udalosti (napr. majstrovstvá sveta, veľké turnaje) svoje uhlíkové ciele často len formujú pod tlakom verejnosti. V posledných rokoch však vzniklo hnutie Sports for Climate Action pod OSN, kde sa stovky líg a klubov (vrátane F1, FIA, FIFA, UEFA, NBA a ďalších) zaviazali k dosiahnutiu net zero do 2040 a priebežnému znižovaniu o 50 % do 2030. V tomto kontexte je plán Formuly 1 byť uhlíkovo neutrálna už v roku 2030 pomerne progresívny. Bude slúžiť ako test, či aj tak náročný a globálny podnik dokáže prejsť transformáciou. Úspech F1 môže inšpirovať aj iné športy, ako efektívne skresať emisie bez toho, aby utrpela kvalita podujatí.

Formula 1 vstupuje do polovice dekády s jasným cieľom – zelenšia budúcnosť bez kompromisov na športovej úrovni. Uhlíková stopa sezóny 2024–2025 stále presahuje 200-tisíc ton CO₂e ročne, no krivka sa pomaly znižuje vďaka desiatkam malých aj veľkých opatrení. Od udržateľných palív, cez optimalizovanú logistiku a obnoviteľnú energiu až po kompenzácie emisií – F1 rozbehla širokú škálu iniciatív, ktoré spolu tvoria cestu k cieľu Net Zero 2030. Zostáva pred ňou množstvo práce a nevyspytateľných prekážok, no už teraz je zrejmé, že tento tradične “benzínový” šport sa mení. Ako povedal Stefano Domenicali, šéf F1: “Nestačí už len predvádzať skvelé preteky – musíme zabezpečiť, aby náš šport fungoval udržateľne, inak nebude mať budúcnosť”. Formula 1 tak symbolicky prepla na vyšší rýchlostný stupeň v závode o udržateľnosť – a drží si ambíciu prísť do cieľa medzi prvými. Printemps

Zdroje: F1 Sustainability Reports ; ESG Dive (apríl 2024) ; CarbonCredits.com ; GreenAir News ; ecollectivecarbon.com ; Tomorrow’s Wheels ; Inside.FIA/FIFA/IOC releases ; CarbonCredits.com (Formula E) .