{"id":39552,"date":"2026-10-08T19:06:38","date_gmt":"2026-10-08T17:06:38","guid":{"rendered":"https:\/\/www.co2news.sk\/?p=39552"},"modified":"2026-10-08T19:07:47","modified_gmt":"2026-10-08T17:07:47","slug":"vyvoj-kalkulacky-emisii-fsdn-ako-eu-zaclenuje-sektor-lulucf-do-monitorovania-polnohospodarstva","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.co2news.sk\/en\/2026\/10\/08\/vyvoj-kalkulacky-emisii-fsdn-ako-eu-zaclenuje-sektor-lulucf-do-monitorovania-polnohospodarstva\/","title":{"rendered":"Development of the FSDN emissions calculator: How the EU is integrating the LULUCF sector into agricultural monitoring"},"content":{"rendered":"<p>The transition from the FADN accounting network to the FSDN sustainability network brings new <a href=\"https:\/\/euagenda.eu\/publications\/download\/849732\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\"><span style=\"color: #0000ff;\">methodologies<\/span><\/a> measuring carbon footprints at the farm level and linking spatial data with greenhouse gas emissions modeling.<!--more--><\/p>\n<h5>Nov\u00e1 \u00e9ra monitorovania udr\u017eate\u013enosti v po\u013enohospod\u00e1rstve E\u00da<\/h5>\n<p>Po\u013enohospod\u00e1rsky sektor v Eur\u00f3pskej \u00fanii prech\u00e1dza k\u013e\u00fa\u010dovou transform\u00e1ciou v oblasti sledovania environment\u00e1lnych dopadov. Doteraj\u0161ia Sie\u0165 po\u013enohospod\u00e1rskej \u00fa\u010dtovnej evidencie (<strong>FADN<\/strong>), ktor\u00e1 v s\u00fa\u010dasnosti pokr\u00fdva pribli\u017ene <strong>75 000 komer\u010dn\u00fdch fariem<\/strong> reprezentuj\u00facich <strong>3,5 mili\u00f3na eur\u00f3pskych podnikov<\/strong>, sa postupne transformuje na Sie\u0165 \u00fadajov o udr\u017eate\u013enosti po\u013enohospod\u00e1rskych podnikov (<strong>FSDN<\/strong>).<\/p>\n<p>T\u00e1to nov\u00e1 sie\u0165 m\u00e1 za cie\u013e integrova\u0165 okrem ekonomick\u00fdch ukazovate\u013eov aj environment\u00e1lne a soci\u00e1lne dimenzie v r\u00e1mci Spolo\u010dnej po\u013enohospod\u00e1rskej politiky (<strong>SAP<\/strong>). \u00dastredn\u00fdm prvkom tejto transform\u00e1cie je v\u00fdvoj prototypu <strong>kalkula\u010dky emisi\u00ed<\/strong>, za ktor\u00fdm stoj\u00ed Gener\u00e1lne riadite\u013estvo pre po\u013enohospod\u00e1rstvo a rozvoj vidieka (<strong>DG AGRI<\/strong>) v spolupr\u00e1ci so Spolo\u010dn\u00fdm v\u00fdskumn\u00fdm centrom (<strong>JRC<\/strong>). Cie\u013eom je vytvori\u0165 harmonizovan\u00fd n\u00e1stroj, ktor\u00fd do roku <strong>2029<\/strong> umo\u017en\u00ed porovnate\u013en\u00e9 v\u00fdpo\u010dty sklen\u00edkov\u00fdch plynov pre sektory po\u013enohospod\u00e1rstva, <strong>LULUCF<\/strong> (<em>vyu\u017e\u00edvanie \u00fazemia, zmeny vo vyu\u017e\u00edvan\u00ed \u00fazemia a lesn\u00edctvo<\/em>) a energetiky.<\/p>\n<hr \/>\n<h5>V\u00fdznam sektora LULUCF a bilancia sklen\u00edkov\u00fdch plynov<\/h5>\n<p>Zahrnutie sektora LULUCF do kalkula\u010dky emisi\u00ed bolo hlavnou t\u00e9mou odborn\u00e9ho workshopu organizovan\u00e9ho DG AGRI a JRC v j\u00fani <strong>2026<\/strong> za \u00fa\u010dasti expertov z \u00f4smich \u010dlensk\u00fdch \u0161t\u00e1tov.<\/p>\n<p>Pod\u013ea \u00fadajov Eur\u00f3pskej environment\u00e1lnej agent\u00fary (<strong>EEA<\/strong>) z inventariz\u00e1cie sklen\u00edkov\u00fdch plynov je cel\u00fd sektor LULUCF na \u00farovni E\u00da dominovan\u00fd \u010dist\u00fdmi z\u00e1chytmi v lesoch a v produktoch z vy\u0165a\u017een\u00e9ho dreva. Naopak, orn\u00e1 p\u00f4da, trval\u00e9 tr\u00e1vne porasty a mokrade predstavuj\u00fa \u010dist\u00e9 zdroje emisi\u00ed. V r\u00e1mci po\u013enohospod\u00e1rskej p\u00f4dy E\u00da dosahuj\u00fa \u010dist\u00e9 emisie <strong>48 455 Mt CO\u2082eq<\/strong>, pri\u010dom v\u00fdznamn\u00fd podiel tvoria zmeny vyu\u017eitia p\u00f4dy a obhospodarovanie ornej p\u00f4dy a tr\u00e1vnych porastov. Viac ako polovica \u010dlensk\u00fdch \u0161t\u00e1tov u\u017e v n\u00e1rodn\u00fdch invent\u00farach pre\u0161la od z\u00e1kladn\u00fdch met\u00f3d <strong>Tier 1<\/strong> k pokro\u010dilej\u0161\u00edm met\u00f3dam <strong>Tier 2<\/strong> (<em>n\u00e1rodn\u00e9 emisn\u00e9 faktory<\/em>) or <strong>Tier 3<\/strong> (<em>spriestorovan\u00e9 modelovanie<\/em>).<\/p>\n<p>EEA z\u00e1rove\u0148 predstavila port\u00e1l <strong>GHG Knowledge Hub<\/strong>, ktor\u00fd poskytuje integrovan\u00fd pr\u00edstup k \u00fadajom, metodick\u00fdm usmerneniam a n\u00e1strojom na vizualiz\u00e1ciu emisi\u00ed a faktorov zmeny z\u00e1sob uhl\u00edka.<\/p>\n<hr \/>\n<h5>Metodick\u00e9 pr\u00edstupy JRC: Od jednoduch\u00fdch rovn\u00edc po procesn\u00e9 modely<\/h5>\n<p>Spolo\u010dn\u00e9 v\u00fdskumn\u00e9 centrum (JRC) predstavilo v r\u00e1mci projektu <strong>iMRV<\/strong> tri z\u00e1kladn\u00e9 metodick\u00e9 pr\u00edstupy pre v\u00fdpo\u010det emisi\u00ed LULUCF na \u00farovni fariem FSDN:<\/p>\n<ul>\n<li><strong>Pr\u00edstup zalo\u017een\u00fd na faktore aktivity a emisi\u00ed (Tier 1 \/ Tier 2):<\/strong> Vyu\u017e\u00edva \u0161tandardn\u00e9 rovnice Medzivl\u00e1dneho panelu pre zmenu kl\u00edmy (<strong>IPCC<\/strong>) v kombin\u00e1cii s \u00fadajmi o \u010dinnosti podniku a n\u00e1rodn\u00fdmi \u010di \u0161pecifick\u00fdmi faktormi zmeny z\u00e1sob uhl\u00edka. Tento pr\u00edstup je transparentn\u00fd, jednoduch\u00fd a bl\u00edzky tradi\u010dnej n\u00e1rodnej inventariz\u00e1cii.<\/li>\n<li><strong>Modelov\u00fd emul\u00e1tor (Tier 2 \/ Tier 3):<\/strong> Vyu\u017e\u00edva \u0161tatistick\u00e9 emul\u00e1tory vyvinut\u00e9 z komplexn\u00fdch procesn\u00fdch modelov (<em>ako napr\u00edklad DayCent<\/em>). Pon\u00faka vysok\u00fa v\u00fdpo\u010dtov\u00fa r\u00fdchlos\u0165 a flexibilitu bez nutnosti kalibr\u00e1cie pre konkr\u00e9tne lokalitn\u00e9 podmienky, av\u0161ak z\u00e1vis\u00ed od presnosti tr\u00e9ningov\u00fdch d\u00e1t.<\/li>\n<li><strong>Komplexn\u00e9 procesn\u00e9 modelovanie na \u00farovni pozemkov (Tier 3):<\/strong> Pou\u017e\u00edva pln\u00e9 procesn\u00e9 modely (<em>napr. DayCent alebo MEMS<\/em>) pracuj\u00face s vysok\u00fdm priestorov\u00fdm rozl\u00ed\u0161en\u00edm. Umo\u017e\u0148uje detailn\u00e9 zachytenie \u0161pecifick\u00fdch mana\u017e\u00e9rskych prakt\u00edk na farme, no vy\u017eaduje rozsiahle vstupn\u00e9 d\u00e1ta a vysok\u00fa v\u00fdpo\u010dtov\u00fa kapacitu.<\/li>\n<\/ul>\n<hr \/>\n<h5>Praktick\u00e9 sk\u00fasenosti \u010dlensk\u00fdch kraj\u00edn: Franc\u00fazsko, Nemecko a F\u00ednsko<\/h5>\n<p>Po\u010das workshopu prezentovali svoje n\u00e1rodn\u00e9 syst\u00e9my tri \u010dlensk\u00e9 \u0161t\u00e1ty, ktor\u00e9 u\u017e sp\u00e1jaj\u00fa d\u00e1ta FADN s modelovan\u00edm emisi\u00ed LULUCF:<\/p>\n<ul>\n<li><strong>Franc\u00fazsko (INRAE):<\/strong> Vyvinulo softv\u00e9rov\u00fd bal\u00edk <strong>FADN2Footprint<\/strong>, ktor\u00fd prep\u00e1ja d\u00e1ta FADN s registra\u010dno-identifika\u010dn\u00fdm syst\u00e9mom p\u00f4dnych parcel (<strong>LPIS<\/strong>). V\u00fdskum sa zameriava na \u0161es\u0165 k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdch opatren\u00ed s najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm mitiga\u010dn\u00fdm potenci\u00e1lom: konverzia medzi ornou p\u00f4dou a tr\u00e1vnymi porastmi, agrolesn\u00edctvo, \u017eiv\u00e9 ploty, krycie plodiny, premena k\u0155mnych plod\u00edn na do\u010dasn\u00e9 tr\u00e1vne porasty a obnova ra\u0161elin\u00edsk. Na prekonanie ch\u00fdbaj\u00facich historick\u00fdch \u00fadajov vyu\u017e\u00edva porovnanie s takzvanou \u201epriemernou virtu\u00e1lnou farmou\u201c.<\/li>\n<li><strong>Nemecko (Th\u00fcnen Institut):<\/strong> Vyv\u00edja centralizovan\u00fd n\u00e1stroj <strong>AgriGHG Tool<\/strong> funguj\u00faci prostredn\u00edctvom rozhrania API. N\u00e1stroj zabezpe\u010duje konzistenciu s n\u00e1rodnou invent\u00farou sklen\u00edkov\u00fdch plynov a na modelovanie dynamiky organick\u00e9ho uhl\u00edka v p\u00f4de (<strong>SOC<\/strong>) vyu\u017e\u00edva model <strong>RothC<\/strong> v sieti s rozl\u00ed\u0161en\u00edm <strong>100 m x 100 m (1 ha)<\/strong>. Osobitn\u00fa pozornos\u0165 venuje najm\u00e4 odvodnen\u00fdm organick\u00fdm p\u00f4dam a modelovaniu hladiny podzemnej vody pomocou strojov\u00e9ho u\u010denia.<\/li>\n<li><strong>F\u00ednsko (Luke):<\/strong> Prepojilo emisn\u00fd modul so syst\u00e9mom <strong>EconomyDoctor<\/strong>, ktor\u00fd spracov\u00e1va \u00fadaje zo zhruba <strong>650 \u00fa\u010dtovn\u00fdch fariem FADN<\/strong> reprezentuj\u00facich <strong>23 000 f\u00ednskych podnikov<\/strong>. Pre v\u00fdpo\u010det zmien z\u00e1sob uhl\u00edka v miner\u00e1lnych p\u00f4dach vyu\u017e\u00edva procesn\u00fd model <strong>Yasso07 (Tier 3)<\/strong>, do ktor\u00e9ho vstupuj\u00fa podrobn\u00e9 d\u00e1ta o rastlinn\u00fdch zvy\u0161koch, kryc\u00edch plodin\u00e1ch, hnoji a meteorologick\u00fdch podmienkach.<\/li>\n<\/ul>\n<hr \/>\n<h5>K\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 v\u00fdzvy a vyhliadky do bud\u00facnosti<\/h5>\n<p>Integr\u00e1cia sektora LULUCF do kalkula\u010dky emisi\u00ed FSDN nar\u00e1\u017ea na viacer\u00e9 metodick\u00e9 a technick\u00e9 prek\u00e1\u017eky. Medzi najv\u00fdznamnej\u0161ie patr\u00ed absencia historick\u00fdch \u00fadajov o obhospodarovan\u00ed pozemkov za posledn\u00fdch 20 rokov, \u010do si vy\u017eaduje prepojenie d\u00e1t FSDN s priestorov\u00fdmi \u00fadajmi syst\u00e9mu <strong>IACS\/LPIS<\/strong> a s dia\u013ekov\u00fdm prieskumom Zeme (<strong>Copernicus<\/strong>). Odborn\u00edci rovnako zd\u00f4raz\u0148uj\u00fa potrebu rozli\u0161ova\u0165 medzi medziro\u010dnou variabilitou sp\u00f4sobenou po\u010das\u00edm a dlhodob\u00fdmi trendmi viazan\u00fdmi na zmenu kl\u00edmy a hospod\u00e1renie.<\/p>\n<p>Spolo\u010dn\u00fdm cie\u013eom DG AGRI a JRC je n\u00e1js\u0165 rovnov\u00e1hu medzi presnos\u0165ou v\u00fdpo\u010dtov a ich harmoniz\u00e1ciou na \u00farovni celej E\u00da. V najbli\u017e\u0161om obdob\u00ed sa pl\u00e1nuje testovanie navrhnut\u00fdch metodick\u00fdch pr\u00edstupov na vybranej vzorke fariem vo dobrovo\u013en\u00fdch \u010dlensk\u00fdch \u0161t\u00e1toch, pri\u010dom vyhodnotenie v\u00fdsledkov a \u010fal\u0161ie porovnanie prebehne na nasleduj\u00facom workshope v roku <strong>2027<\/strong>. <em><strong>JRi&amp;CO2AI\u00a0<\/strong><\/em><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Prechod od \u00fa\u010dtovnej siete FADN k sieti udr\u017eate\u013enosti FSDN prin\u00e1\u0161a nov\u00e9 metodiky merania uhl\u00edkovej stopy na \u00farovni jednotliv\u00fdch fariem a sp\u00e1janie priestorov\u00fdch d\u00e1t s modelovan\u00edm emisi\u00ed sklen\u00edkov\u00fdch plynov.<\/p>","protected":false},"author":7,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_acf_changed":false,"footnotes":""},"categories":[9],"tags":[],"class_list":["post-39552","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-uhlikova-kalkulacka"],"acf":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/39552","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/7"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=39552"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/39552\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":39554,"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/39552\/revisions\/39554"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=39552"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=39552"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=39552"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}