Wälder bedecken rund 40 % des Territoriums der Europäischen Union (EU) und absorbierten zwischen 1990 und 2022 rund 10 % der vom Menschen verursachten Emissionen der EU. Dieser Prozess der Entfernung von Kohlenstoff aus der Atmosphäre wird allgemein als uhlíkový pohlcovač. Je však znepokojujúce, že súčasné dôkazy naznačujú oslabovanie tohto uhlíkového pohlcovača, čo znamená, že európske lesy absorbujú menej oxidu uhličitého z atmosféry.

Významný článok publikovaný v časopise Nature, vedený Spoločným výskumným centrom (JRC), podrobne opisuje pokles uhlíkového pohlcovača v lesoch a jeho príčiny. Podľa inventúry skleníkových plynov EÚ, ktorú v roku 2024 zverejnila Európska environmentálna agentúra (EEA), sa priemerný uhlíkový pohlcovač lesov medzi rokmi 2020 a 2022 znížil približne o 27 % v porovnaní s priemerným pohlcovačom v rokoch 2010 – 2014. Nová inventúra EÚ z roku 2025 naznačuje ešte výraznejší pokles v tomto období. Pre ilustráciu, priemerný uhlíkový pohlcovač lesov klesol z -456,9 MtCO2eq/rok v období 2010 – 2014 na -374,9 MtCO2eq/rok v rokoch 2015 – 2019 a ďalej na -332,6 MtCO2eq/rok v období 2020 – 2022.

Príčiny klesajúcej absorpcie uhlíka sú rozmanité. Jedným z faktorov je zvýšená ťažba dreva. Okrem toho, zmena klímy spôsobuje častejšie vlny horúčav a suchá, čo znižuje rast stromov. Klimatické zmeny tiež majú tendenciu zvyšovať výskyt rušivých udalostí, ako sú hmyzie kalamity, lesné požiare a úmrtnosť stromov, ktoré sa v niektorých oblastiach stali častejšími a závažnejšími.

Výskum JRC skúma príčiny poklesu uhlíkového pohlcovača a hľadá najúčinnejšie spôsoby, ako znížiť ich dopad. Hoci znižovanie emisií skleníkových plynov zostáva najdôležitejšou stratégiou na zmiernenie účinkov zmeny klímy, je tiež kľúčové upraviť režimy ťažby dreva a prehodnotiť spôsob obhospodarovania lesov, aby sa stali odolnejšími voči zmene klímy a extrémnym prejavom počasia. Pre vývoj účinných politík a praktických opatrení je nevyhnutné mať k dispozícii lepšie a včasnejšie údaje o zásobách uhlíka a zdraví lesov.

Štúdia tiež identifikovala niekoľko medzier v poznatkoch týkajúcich sa monitorovania a modelovania európskych lesov. Dve priority sú obzvlášť dôležité: po prvé, naliehavá potreba presnejšie a včasnejšie merať toky uhlíka sledovaním jeho pohybu medzi pôdou, vegetáciou a atmosférou. Po druhé, spresniť predpovede, ako extrémne poveternostné udalosti a najhoršie scenáre ovplyvnia uhlíkový pohlcovač. Riešenie týchto problémov je nevyhnutné pre vybudovanie komplexného celoeurópskeho systému monitorovania lesov a uhlíkového pohlcovača.

Zwischen hlavné oblasti, kde je potrebný ďalší výskum, patria:

• Pozorovanie Zeme: Vysokorozlišovacie satelitné snímky v kombinácii s leteckými údajmi a sieťami pozemného pozorovania sú kľúčové pre včasné monitorovanie lesov EÚ. Mnohé krajiny EÚ sa v súčasnosti spoliehajú najmä na periodické inventúry lesov, ktoré nepostačujú na udržanie kroku s rýchlym tempom zhoršovania zdravia lesov. Existujúce súbory údajov o lesoch si tiež vyžadujú väčšiu transparentnosť a štandardizáciu.
• Odolnosť lesov: Je potrebné zlepšiť pochopenie vzájomného pôsobenia biodiverzity, odolnosti a obhospodarovania lesov. Rozvoj komplexného rámca monitorovania biodiverzity, založeného na kombinácii pozemných údajov a pozorovania Zeme, by mohol pomôcť preklenúť túto medzeru v poznatkoch. Pochopenie týchto interakcií by mohlo podporiť obhospodarovanie lesov priaznivé pre biodiverzitu, pričom sa berie do úvahy, že zmiešané druhy lesov lepšie znášajú poruchy a extrémne klimatické podmienky a majú väčší potenciál uhlíkového pohlcovača.
• Predpovedanie a anticipácia: Rozhodnutia o obhospodarovaní lesov a prírodných riešeniach klímy majú veľký potenciál zachovať alebo dokonca zvýšiť uhlíkový pohlcovač lesov. Kľúčové je však predvídať potenciálne neúmyselné dlhodobé negatívne dopady týchto riešení, ako napríklad vplyvy zalesňovania na miestne vodné zdroje, s cieľom zvýšiť budúcu odolnosť lesov a adaptáciu na zmenu klímy.
• Rozširovanie: Rozšírenie a zlepšenie prebiehajúceho výskumu, ktorý integruje modely rastu lesov a socioekonomické modely, by poskytlo tvorcom politík jasnejší prehľad o tom, ako ťažba dreva a drevené výrobky ovplyvňujú uhlíkový pohlcovač lesov.

Výskum načrtáva možné opatrenia v oblasti monitorovania, modelovania a obhospodarovania lesov, ktoré by mohli zabrániť poklesu uhlíkového pohlcovača lesov. Štúdia vyzýva na integrované politiky, ktoré riešia klimatické aj environmentálne ciele, a predstavuje plán výskumu, ktorý má tieto politické rozhodnutia viesť. Spojením včasných nariadení s podnetmi na udržateľné postupy môže EÚ stále zvrátiť pokles uhlíkového pohlcovača svojich lesov a zachovať ich očakávaný príspevok ku klimatickej neutralite do roku 2050. Frühling