Stellen Sie sich die Erde als lebenden Organismus vor, der auf äußere Einflüsse reagiert. Eine bahnbrechende neue Studie, die in der Fachzeitschrift „Science of The Total Environment“ veröffentlicht wurde, untersucht unseren Planeten erstmals aus einer einzigartigen „rheologischen“ Perspektive. perspektívy, akoby sme boli pozorovateľmi z vesmíru. Nejde len o bilanciu uhlíka, ale o to, ako Zem fyzicky reaguje na nepretržitý nárast emisií CO2, ktoré spôsobujú ľudia. Výsledky sú alarmujúce a naznačujú, že stav Zeme je oveľa horší, než sa všeobecne verí.

Ľudský „tlak“ na Zem: Autori Studien nazývajú antropogénne (ľuďmi spôsobené) emisie CO2 „stresorom“ pôsobiacim na Zem. Od roku 1850 do roku 2021 sa globálna „stresová sila“ vyvíjaná ľuďmi na planétu dramaticky zvýšila z nuly na približne 15 Pa za rok. To si môžete predstaviť ako neustále narastajúci tlak, ktorý ľudstvo vyvíja na prírodné systémy Zeme.

Ako Zem „reaguje“: Rheologický pohľad: Na pochopenie tejto reakcie použili vedci reologický model, známy ako Maxwellovo teleso, ktorý kombinuje elastické a tlmiace (viskózne) prvky. Tento model im umožnil kvantifikovať, ako sa Zem prispôsobuje tomuto tlaku. „Reakcia Zeme“ alebo „deformácia“ (strain response) sa prejavuje napríklad objemovou expanziou atmosféry a schopnosťou pohlcovať CO2 oceánmi a pevninou. Táto reakcia Zeme sa tiež výrazne zvýšila v období 1850-2021, a to z nuly na približne 24.

Zlomový bod: Kritický rok 1925-1945: Jedným z najprekvapujúcejších zistení je, že Zem prešla zásadnou zmenou svojej dynamiky v minulosti. Štúdia identifikovala „zlomový bod“ niekedy medzi rokmi 1925 a 1945. Zaujímavé je, že schopnosť Zeme pohlcovať uhlík sa zvyšovala približne do roku 1932, no odvtedy výrazne poklesla. Po tomto zlomovom bode, keď rýchlosť spomaľovania doby odozvy systému dosiahla maximum, subsystém pevnina-oceán už nereaguje na stres charakteristicky, teda mimo svojho prirodzeného režimu. To znamená, že jeho schopnosť prirodzene sa vyrovnávať s ľudským tlakom bola narušená.

Znepokojujúce dôsledky: Tento objav naznačuje, že systém Zeme je odvtedy na „pomaly sa končiacej ceste života“. Nejde nutne o okamžitý kolaps celej planéty, ale znamená to, že Zem sa stáva čoraz zraniteľnejšou voči lokálnym incidentom, ktoré prekračujú prahové hodnoty. Tieto menšie, „zdola nahor“ pôsobiace udalosti by v konečnom dôsledku mohli spôsobiť kolaps celého systému atmosféra-pevnina-oceán.

Čo to pre nás znamená: Táto štúdia prináša nový, hlbší pohľad na dlhodobé dôsledky ľudských emisií uhlíka. Namiesto bežného pohľadu na uhlíkovú bilanciu nám ukazuje, ako sú fyzické mechanizmy Zeme pod vážnym tlakom a dosahujú svoje limity. Je to silná pripomienka, že naša planéta nie je nekonečný tlmič a jej schopnosť absorbovať náš dopad je obmedzená. Výzva k zodpovednosti za naše emisie je naliehavejšia než kedykoľvek predtým. Frühling

Štúdia je publikovaná v časopise Science of the Total Environment .