Už dlho prebieha diskusia o tom, či majú demokracie v priemere lepšiu bilanciu v oblasti ochrany životného prostredia ako autoritárske štáty. Táto otázka je však stále nevyriešená. Neu výskum vrhá svetlo na túto nejasnú súvislosť skúmaním faktora, ktorý je často prehliadaný: presúvanie znečistenia do zahraničia (pollution offshoring). Ide o outsourcing znečisťujúcej výroby do iných krajín.

Ako k presúvaniu znečistenia dochádza? Kľúčovú úlohu hrá medzinárodný obchod. Namiesto domácej výroby tovarov s vysokým environmentálnym dopadom ich niektoré krajiny dovážajú zo zahraničia, čím efektívne prenášajú environmentálnu záťaž na vyvážajúce štáty. Tento proces umožňuje krajinám znížiť znečistenie na svojom území, zatiaľ čo jeho dôsledky presúvajú inam. Okrem priamej externalizácie nákladov, ako je odpad alebo cezhraničné znečistenie, sa krajiny zapájajú aj do nepriamej formy externalizácie: zmenili svoje výrobné a spotrebné vzorce a významnú časť environmentálnych dopadov domácej spotreby outsourcujú.

Existujú teoretické dôvody, prečo by demokracie mohli presúvať viac znečistenia. Po prvé, väčšia sloboda vedeckého výskumu, formovania a vyjadrovania verejnej mienky, ako aj vplyv záujmových skupín a médií umožňujú silnejší verejný dopyt po ochrane životného prostredia. Demokratickí politici, ktorí majú väčšie stimuly reagovať na obavy verejnosti, môžu zavádzať prísnejšie environmentálne politiky. To môže viesť k „domácemu zazeleneniu prostredníctvom presúvania znečistenia“, keďže náročnejšie domáce regulácie vedú priemysel k presunu znečisťujúcich činností do zahraničia. Po druhé, politické slobody sú úzko späté s ekonomickými slobodami, vrátane obchodu a spotreby. Neobmedzený medzinárodný obchod umožňuje demokratickým politikom uspokojiť domáce environmentálne požiadavky bez zavedenia prísnych regulácií alebo zdraženia znečisťujúcej spotreby. Občania/spotrebitelia často uprednostňujú environmentálnu kvalitu vo svojej vlastnej krajine pred environmentálnym dopadom tovaru vyrobeného v zahraničí. Toto prispieva k presunu znečisťujúcich odvetví do krajín s prioritou ekonomického rastu a slabšími reguláciami. Výskum potvrdzuje, že demokracie skutočne viac „outsourcujú“ environmentálne dopady spotreby do iných krajín v porovnaní s menej alebo nedemokratickými krajinami, ktoré skôr „onsourcujú“ [9, 10, 17, 18, 25, 28 (reference)].

Hlavný príspevok štúdie spočíva v analýze, do akej miery je presúvanie znečistenia demokratických krajín spojené s nižším znečistením na ich vlastnom území. Empirický fokus bol na oblasť zmierňovania zmeny klímy, pričom sa skúmali emisie skleníkových plynov. Analýza údajov za viac ako 160 krajín od 90. rokov 20. storočia do roku 2015 ukázala, že presúvanie environmentálneho znečistenia prispieva k lepšej environmentálnej bilancii demokracií vo forme nižších úrovní emisií skleníkových plynov na ich území. Tento vzťah bol štatisticky významný a negatívne značený, čo naznačuje, že outsourcing environmentálnej degradácie súvisí s nižšími emisiami v rámci demokracií. Simulácie ukázali, že pri zvyšovaní presúvania znečistenia zo svojho minima na maximum boli očakávané emisie skleníkových plynov približne o 1,75 metrických ton na obyvateľa nižšie vo viac demokratických krajinách v porovnaní s menej demokratickými, kde bol efekt slabší (asi -0,75). V porovnaní s menej demokratickými krajinami boli emisie o 1,01 metrických ton na obyvateľa nižšie vo viac demokratických režimoch pri zvýšení presúvania znečistenia. Účinok presúvania znečistenia na domáce emisie je výraznejší pri stredných a vyšších úrovniach demokracie. Tieto hlavné zistenia sa ukázali ako konzistentné a robustné aj pri rôznych dodatočných analýzach.

Z politického hľadiska hlavná implikácia zistení spočíva v tom, že demokracie, najmä tie s vysokými príjmami, by mali preorientovať svoje environmentálne politiky z primárne teritoriálnych na globálne environmentálne dopady svojej domácej ekonomickej činnosti. Výsledky zároveň jasne spochybňujú často tvrdené „morálne prvenstvo“ demokracií voči autokraciám, pokiaľ ide o environmentálne výsledky. Pozorovanie, že globálne environmentálne dopady spotreby sú pre demokracie väčšie ako teritoriálne dopady výroby, otvára normatívne debaty o zodpovednosti krajín za environmentálne dopady súvisiace so spotrebou v zahraničí. Frühling

Výskumný článok bol zverejnený na  journals.plos.org

Glossar der wichtigsten Begriffe

• Znečistenie v zahraničí (Pollution offshoring): Outsourcing environmentálnych dopadov spotreby na iné krajiny, často prostredníctvom medzinárodného obchodu, kde znečisťujúca výroba prebieha v exportujúcich štátoch.
• Demokracia-environmentálny nexus: Vzťah medzi formou politického režimu (demokracia vs. autokracia) a environmentálnou výkonnosťou alebo kvalitou životného prostredia.
• Emisie skleníkových plynov (Greenhouse gas emissions): Plyny v atmosfére, ktoré absorbujú a vyžarujú žiarenie v tepelnom infračervenom rozsahu, čo spôsobuje skleníkový efekt a globálne otepľovanie. V článku zahŕňajú CO₂, metán, oxidy dusíka a fluorované plyny.
• Environmentálna Kuznecova krivka (Environmental Kuznets Curve – EKC): Hypotetický vzťah medzi príjmom na obyvateľa a environmentálnym zhoršením, kde sa zhoršovanie najprv zvyšuje s rastom príjmu, ale potom klesá, keď sa ekonomika ďalej rozvíja a dosahuje vyššie úrovne príjmu.
• Varieties of Democracy (V-Dem): Výskumný projekt, ktorý poskytuje rozsiahlu databázu meraní rôznych aspektov demokracie a vládnutia pre široký okruh krajín a historických období. V článku sa používa index „volebnej demokracie“.
• Multi-regional input-output (MRIO): Metodika a databáza používaná na sledovanie globálnych obchodných tokov a výpočet environmentálnych a sociálnych dopadov spojených so spotrebou a produkciou v rôznych regiónoch sveta.
• Monadická analýza: Analýza, ktorá sa zameriava na jednotlivé krajiny ako jednotku analýzy, na rozdiel od dyadickej analýzy, ktorá skúma vzťahy medzi pármi krajín.
• Teritoriálne emisie (Territorial emissions): Emisie skleníkových plynov, ktoré vznikajú v rámci geografických hraníc danej krajiny v dôsledku jej produkčných činností.
• Spotrebne založená uhlíková stopa (Consumption-based carbon footprint): Celkové emisie skleníkových plynov spojené so spotrebou tovarov a služieb v danej krajine, bez ohľadu na to, kde boli tieto emisie vyprodukované.
• OLS regresné modely (Ordinary Least Squares regression models): Štatistické modely používané na odhad vzťahu medzi závislou premennou a jednou alebo viacerými nezávislými premennými.
• Časovo-prierezové údaje (Time-series cross-sectional data): Typ dát, ktorý kombinuje pozorovania viacerých jednotiek (krajín) v priebehu času.
• Pevné efekty pre roky (Year fixed effects): Štatistická metóda použitá na kontrolu globálnych alebo časovo špecifických šokov, ktoré ovplyvňujú všetky krajiny v danom roku.
• Interakčný člen (Interaction term): V regresnom modeli člen, ktorý predstavuje spoločný účinok dvoch alebo viacerých nezávislých premenných na závislú premennú, ktorý sa líši od jednoduchého súčtu ich individuálnych účinkov. V článku sa skúma interakcia medzi znečistením v zahraničí a demokraciou.
• Marginálne efekty (Marginal effects): Zmena závislej premennej spojená s jednotkovou zmenou jednej z nezávislých premenných, pričom ostatné premenné sú držané konštantné. V článku sa skúmajú marginálne efekty znečistenia v zahraničí pri rôznych úrovniach demokracie.