V roku 2025 čelí energetický sektor rastúcemu tlaku na transparentnosť a zodpovednosť v oblasti environmentálnych, sociálnych a riadiacich (ESG) štandardov. S narastajúcim rizikom greenwashingu – praxe, pri ktorej spoločnosti prezentujú svoje aktivity ako ekologickejšie, než v skutočnosti sú – sa právne dodržiavanie ESG stáva kľúčovým nástrojom na zabezpečenie dôveryhodnosti a súladu s predpismi.

V Európskej únii vstúpila do platnosti Smernica o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov (CSRD), ktorá vyžaduje od spoločností podrobné zverejňovanie údajov o ich udržateľnostných praktikách. Okrem toho Smernica o náležitej starostlivosti o udržateľnosť podnikov (CSDDD), účinná od júla 2024, zaväzuje firmy identifikovať a riešiť environmentálne a ľudskoprávne riziká v celom ich dodávateľskom reťazci. Nedodržanie týchto predpisov môže viesť k pokutám až do výšky 5 % celosvetového obratu spoločnosti.

Energetické spoločnosti, vzhľadom na svoju významnú environmentálnu stopu, sú pod drobnohľadom regulačných orgánov. Právne oddelenia zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní súladu s ESG štandardmi tým, že implementujú dôkladné procesy due diligence, revidujú zmluvy s dodávateľmi a zabezpečujú transparentné a overiteľné zverejňovanie informácií.

Okrem toho, nové iniciatívy ako Carbon Data Open Protocol (CDOP) a aktualizované štandardy Science Based Targets initiative (SBTi) prispievajú k štandardizácii a harmonizácii údajov o uhlíkových emisiách, čím zvyšujú dôveryhodnosť a právnu zodpovednosť na trhu s uhlíkovými kreditmi.

V konečnom dôsledku, dôsledné právne dodržiavanie ESG štandardov nie je len o minimalizácii rizika greenwashingu, ale aj o posilnení dôvery investorov, zákazníkov a regulačných orgánov. Pre energetický sektor to znamená nielen splnenie regulačných požiadaviek, ale aj strategickú výhodu v čoraz viac udržateľne orientovanom trhu. Frühling