Predstavujeme si udržateľnú Európu v roku 2050

Využitie „Imaginaries“ na prieskum budúcnosti

Správa využíva súbor štyroch predstavených budúcností, nazývaných „imaginaries“, ktoré EEA a jej sieť Eionet (Európska environmentálna informačná a pozorovacia sieť) vyvinuli v roku 2022. Tieto imaginaries poskytujú kontrastné obrazy toho, ako by mohla vyzerať udržateľná Európa v roku 2050, a slúžia ako štyri odlišné „šošovky“, cez ktoré sa skúma, aké udržateľné výrobné a spotrebné systémy by sa mohli objaviť v budúcnosti. Štyri imaginaries sú:

• Technokracia pre spoločné dobro: Udržateľnosť sa dosahuje prostredníctvom štátnej kontroly na národnej úrovni, ktorá uprednostňuje kolektívne záujmy spoločnosti, s využitím digitálnych technológií na rozsiahle monitorovanie a kontrolu.
• Jednota v protivenstvách: Zameriava sa na solidaritu a medziregionálnu podporu pri distribúcii zdrojov a znižovanie rozdielov v bohatstve.
• Veľké oddelenie (The great decoupling): Inovatívne spoločnosti sú kľúčovými aktérmi, ktorí dosahujú technologický prelom, najmä v bioekonomike, čo umožňuje oddelenie rastu HDP od nepriaznivých vplyvov na životné prostredie. Udržateľný, no spotrebne orientovaný životný štýl závisí od cenovej dostupnosti spotreby, sociálnej a politickej stability a dôvery v trhy.
• Ekotopia: Hlboká spoločenská transformácia nahradila maximalizáciu zisku a konzumerizmus hodnotami dostatočnosti, spravodlivosti a úcty k prírode. Príroda má vnútornú hodnotu a moc je decentralizovaná na miestnych občianskych aktérov.

Správa sa zameriava na štyri kľúčové výrobné a spotrebné systémy: potravinový systém, systém mobility, systém zastavaného prostredia a energetický systém. Kapitola 4 podrobne popisuje, ako by tieto systémy mohli vyzerať v roku 2050 v rámci každého z imaginaries, pokiaľ ide o produkciu, spotrebu a zabezpečenie prístupu k produktom a službám systému. Napríklad:

• Potravinový systém: Vo všetkých imaginaries sa zdôrazňuje prechod na udržateľné zdroje bielkovín (rastlinné, kultivované mäso) ako dôležitá stratégia na zníženie emisií skleníkových plynov a využívania zdrojov. Rozšírené je aj presné poľnohospodárstvo.
• Systém mobility: Dôležitú úlohu hrá multimodálnosť a verejná doprava, často doplnená o digitalizáciu a automatizované systémy na optimalizáciu tokov. Znižovanie potreby cestovania na dlhé vzdialenosti je tiež súčasťou niektorých imaginaries.
• Systém zastavaného prostredia: Vo všetkých imaginaries sa kladie dôraz na redizajn, zmenu účelu a renováciu existujúcich budov na predĺženie ich životnosti, zlepšenie energetickej účinnosti a zníženie emisií. Zástavba často integruje prírodné ekosystémy.
• Energetický systém: Vo všetkých imaginaries je kľúčový rozvoj a využívanie obnoviteľných zdrojov energie na zníženie závislosti od fosílnych palív. V niektorých scenároch sa uplatňuje strategické nasadenie čistého vodíka.

Odolnosť voči budúcim otrasom

Správa taktiež preskúmala, ako by budúce otresy – pravdepodobné extrémne udalosti, ktoré by mohli výrazne zmeniť politické prostredie – mohli ovplyvniť udržateľnú Európu v roku 2050. Tieto otresy slúžili na záťažové testovanie imaginaries a identifikáciu zraniteľností. Príkladom uvažovaných otrasov sú rozsiahle zlyhanie digitálnych systémov, neobývateľnosť rozsiahlych oblastí na celom svete, globálna finančná kríza či celosvetová kríza verejného zdravia. Preskúmanie týchto vplyvov pomohlo identifikovať súbor kapacít, ktoré by pomohli spoločnosti prechádzať systémovými zmenami a budovať odolnosť.

Kapacitné oblasti pre transformačnú zmenu

Na základe analýzy identifikovala správa oblasti kapacít, ktoré sú potrebné na riadenie udržateľných transformácií a budovanie odolnosti voči otrasom. Tieto kapacity spadajú do niekoľkých tematických skupín:

• Kolaboratívne a anticipačné riadenie: vrátane viacúrovňového riadenia a inkluzívnych rámcov.
• Spoločenská angažovanosť a kreativita: zapojenie občanov a organizovanej občianskej spoločnosti do rozhodovacích procesov.
• Spojenie s prírodou a empatia: vrátane vzdelávania zameraného na empatiu a kolektívne blaho.
• Územné plánovanie a multifunkčné využitie pôdy.
• AI a digitalizácia: bezpečné a dôveryhodné nasadenie AI pre verejné blaho.
• Pripravenosť na otrasy: vrátane finančnej rezervy a odolnej verejnej starostlivosti a vzdelávania.

Táto správa prichádza v čase, keď sa EÚ snaží posilniť svoju konkurencieschopnosť a zabezpečiť udržateľnú prosperitu. Predstavuje aktuálnu výzvu na zakomponovanie foresightu (strategického predvídania) do rozhodovacích procesov a na rozvoj politických reakcií, ktoré zahŕňajú systémové a dlhodobé myslenie. Práca má za cieľ inšpirovať, stimulovať diskusiu a rozšíriť pochopenie. Frühling

Slovník kľúčových pojmov

• Agroekológia: Poľnohospodárske postupy integrované s prírodnými ekosystémami na podporu ekosystémových služieb.
• Agrivoltaika: Využívanie pôdy na výrobu potravín aj solárnej fotovoltaickej energie.
• Zastavané prostredie: Systém pokrývajúci budovy, ľudské osídlenia a súvisiacu infraštruktúru.
• Celulárne poľnohospodárstvo: Proces výroby potravín živočíšneho pôvodu priamo zo živočíšnych buniek.
• Kruhové hospodárstvo: Systém zameraný na predĺženie životnosti produktov prostredníctvom opätovného použitia, renovácie, opravy a prepracovania.
• Spoločné bývanie: Obytné priestory navrhnuté pre vyššiu obsadenosť a podporu spoločného bývania a starostlivosti.
• Jadrové energetické systémy: Lokálne siete a komunity, ktoré si prispôsobujú svoje energetické potreby a dostupné zdroje.
• Budúce narušenia: Vierohodné extrémne vývoje, ktoré by mohli výrazne zmeniť politické prostredie.
• Budúca gramotnosť: Schopnosť pochopiť, prečo a ako „používať budúcnosť“.
• Imaginárie: Vierohodné a kontrastné obrazy toho, ako by mohla vyzerať udržateľná Európa v roku 2050.
• Systém mobility: Systém pokrývajúci pohyb osôb a tovaru vrátane infraštruktúry a správania.
• Prírodou inšpirované riešenia: Riešenia inšpirované a podporované prírodou, ktoré zároveň poskytujú environmentálne, sociálne a ekonomické výhody.
• Personalizovaná výživa: Diéty a odporúčania prispôsobené individuálnym potrebám a preferenciám.
• Precízia design (v poľnohospodárstve): Prispôsobovanie semien regionálnym podmienkam pôdy a klímy.
• Precízia farming: Využívanie technológií, ako sú senzory a AI, na optimalizáciu poľnohospodárskych operácií.
• Prosumption: Jednotlivci alebo komunity, ktoré produkujú a zároveň spotrebúvajú energiu.
• Regeneratívne využívanie pôdy: Postupy, ktoré zlepšujú zdravie pôdy, podporujú biodiverzitu a zvyšujú sekvestráciu uhlíka.
• Tradičné suroviny: Suroviny získavané z prírodných zdrojov.
• Sekundárne suroviny: Suroviny získavané z odpadu.
• Dostatočnosť: Hodnota zameraná na znižovanie spotreby a presun od konzumizmu.
• Udržateľné zintenzívnenie: Zvyšovanie výnosov pri súčasnom minimalizovaní environmentálnych vplyvov.
• Potravinový systém: Systém zahŕňajúci všetky prvky a činnosti súvisiace s výrobou, spracovaním, distribúciou a spotrebou potravín.
• Systémová dynamika: Vlastnosti systémov, ako sú nelineárne dynamiky, spätné efekty, uväznenie, kompromisy a presúvanie záťaže, ktoré vedú k vznikajúcim interakciám medzi systémami.
• Transformačná odolnosť: Kapacita systémov v transformácii úspešne sa vysporiadať s významnými zmenami a posunúť sa smerom k dlhodobým cieľom napriek (alebo dokonca vďaka) systémovým stresom, náhlym šokom alebo krízam