Die EU steckt in einer existenziellen Krise

Die Europäische Union (EU) steht an einem kritischen Scheideweg und muss ihre Investitionen erheblich erhöhen und ihre Industriepolitik überdenken, um eine „existentielle Herausforderung“ zu vermeiden, heißt es in einem vernichtenden Bericht, den sie in Auftrag gegeben hat Európska komisia.

Revízia, ktorú vedie bývalý prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi, varuje, že blok by mal zvýšiť výdavky o 800 miliárd eur ročne, inak hrozí, že bude zatienený silami ako USA a Čína. Správa, zverejnená tesne pred potvrdením novej Európskej komisie – orgánu podobnému kabinetu – nesie alarmujúce posolstvo: bez zvýšenej produktivity budú európski lídri nútení robiť ťažké rozhodnutia medzi klimatickými cieľmi, hospodárskym rastom a prioritami zahraničnej politiky.

Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová, ktorá bola znovuzvolená na druhé päťročné obdobie v júli, poverila Draghiho, bývalého talianskeho premiéra, týmto významným preskúmaním. Proces tvorby správy bol zahalený tajomstvom, čo posilnilo očakávania v Bruseli, najmä po niekoľkých mesiacoch oneskorení.

Finančné odporúčania uvedené v Draghiho správe sú bezprecedentné a zodpovedajú 5 % HDP EÚ, pričom prevyšujú rozsah Marshallovho plánu, ktorý revitalizoval Európu po druhej svetovej vojne. Bez týchto významných investícií by EÚ mohla čeliť riziku ohrozenia svojho sociálneho modelu a mohla by byť nútená „obmedziť niektoré, ak nie všetky svoje ambície“, varuje správa.

Medzi hlavné návrhy správy patrí rozšírenie spoločných pôžičiek členských štátov EÚ na financovanie potrebných investícií – kontroverzný návrh, ktorý môže čeliť odporu z niektorých strán. V príhovore po zverejnení v Bruseli Draghi zdôraznil naliehavosť situácie: „Prvýkrát od studenej vojny sa musíme skutočne obávať o svoju existenciu a dôvod na jednotnú reakciu tu bol nikdy tak presvedčivý.“

Správa identifikuje pomalý rast produktivity ako jednu z hlavných výziev pre EÚ, pričom stagnácia hospodárskeho pokroku v regióne vedie k pomalšiemu zlepšovaniu životnej úrovne v porovnaní s USA. Draghi vyzdvihol, že Európa zaostáva v inováciách, najmä v súvislosti so Spojenými štátmi, ktoré vyprodukovali niekoľko technologických gigántov s hodnotou v triliónoch dolárov. Uviedol, že Európa „do značnej miery premeškala digitálnu revolúciu a teraz je „uvažovaná“ v rigidnom priemyselnom rámci, pričom vzniká len málo nových spoločností.

Inovatívne európske firmy čoraz častejšie zvažujú presídlenie do zahraničia, kde ich lákajú lepšie možnosti financovania a menej regulačných prekážok. Okrem toho je EÚ pod stále rastúcim tlakom zo strany štátom podporovaných čínskych spoločností, ktoré sa snažia presadiť v rozvíjajúcich sa sektoroch ako elektrické vozidlá a zelené technológie.

Správa obsahuje 170 návrhov zameraných na zníženie regulačnej záťaže, zlepšenie rozhodovacích procesov a podporu väčšej spolupráce medzi členskými štátmi, čo je historicky náročná úloha pre EÚ.

Lorenzo Codogno, hosťujúci profesor na London School of Economics a bývalý šéf talianskej pokladnice, v rozhovore pre BBC varoval, že získať politickú vôľu na implementáciu Draghiho „provokatívnych a odvážnych“ odporúčaní bude „extrémne náročné“. Kritika správy sa dostavila okamžite, pričom nemecký minister financií Christian Lindner tvrdil, že spoločné pôžičky štátov EÚ nevyriešia štrukturálne problémy bloku a hlavný problém spočíva v nadmernej byrokracii a plánovanom hospodárení, nie v nedostatku dotácií. (Co2AI)