\u064a\u0645\u062b\u0644 \u0627\u0644\u0627\u0642\u062a\u0635\u0627\u062f \u0627\u0644\u062f\u0627\u0626\u0631\u064a \u0627\u0644\u064a\u0648\u0645 \u0641\u0631\u0635\u0629 \u062a\u062c\u0627\u0631\u064a\u0629 \u0627\u0633\u062a\u0631\u0627\u062a\u064a\u062c\u064a\u0629 \u0647\u0627\u0645\u0629 \u0644\u062a\u0648\u0633\u064a\u0639 \u0627\u0644\u0633\u0648\u0642 \u0627\u0644\u0623\u0648\u0631\u0648\u0628\u064a\u0629\u060c \u0648\u062a\u062d\u0642\u064a\u0642 \u0639\u0648\u0627\u0626\u062f \u0627\u0642\u062a\u0635\u0627\u062f\u064a\u0629 \u0643\u0628\u064a\u0631\u0629\u060c \u0648\u062a\u0642\u0644\u064a\u0644 \u0627\u0639\u062a\u0645\u0627\u062f\u0646\u0627 \u0639\u0644\u0649 \u0627\u0644\u0645\u0648\u0627\u0631\u062f \u0627\u0644\u0639\u0627\u0644\u0645\u064a\u0629 \u0627\u0644\u0645\u062d\u062f\u0648\u062f\u0629. \u0648\u0641\u064a \u0627\u0644\u0648\u0642\u062a \u0646\u0641\u0633\u0647\u060c \u0641\u0647\u0648 to k\u013e\u00fa\u010dov\u00fd n\u00e1stroj na zni\u017eovanie obrovsk\u00e9ho tlaku, ktor\u00e9mu \u010del\u00ed na\u0161a kl\u00edma a \u017eivotn\u00e9 prostredie. V \u010dase, ke\u010f Eur\u00f3pa \u010del\u00ed geopolitick\u00fdm rizik\u00e1m a mimoriadne volatiln\u00fdm komoditn\u00fdm trhom, prechod od line\u00e1rneho modelu produkcie smerom k obehov\u00e9mu hospod\u00e1rstvu je absol\u00fatne nevyhnutn\u00fdm predpokladom na posilnenie na\u0161ej dlhodobej priemyselnej odolnosti a konkurencieschopnosti, ako to zd\u00f4raz\u0148uje napr\u00edklad Dohoda o \u010distom priemysle (Clean Industrial Deal). Zn\u00ed\u017een\u00edm potreby prim\u00e1rnej \u0165a\u017eby, udr\u017eiavan\u00edm materi\u00e1lov v obehu \u010do najdlh\u0161\u00ed \u010das a silnou podporou inov\u00e1ci\u00ed m\u00f4\u017eeme zabezpe\u010di\u0165, \u017ee Eur\u00f3pa zostane na \u010dele udr\u017eate\u013en\u00fdch glob\u00e1lnych trhov.<\/p>\n
Ekonomick\u00e1 pr\u00edle\u017eitos\u0165 verzus pomal\u00fd pokrok<\/strong><\/p>\n D\u00f4sledn\u00e1 aplik\u00e1cia princ\u00edpov obehov\u00e9ho hospod\u00e1rstva nie je len o plnen\u00ed ekologick\u00fdch z\u00e1v\u00e4zkov, je to prim\u00e1rne obrovsk\u00e1 pr\u00edle\u017eitos\u0165 pre hospod\u00e1rsky rast. Odhaduje sa, \u017ee tento prechod by mohol do roku 2030 zv\u00fd\u0161i\u0165 HDP Eur\u00f3pskej \u00fanie o 0,5 %. Len samotn\u00fd eur\u00f3psky trh s repasovan\u00fdmi v\u00fdrobkami (tzv. remanufacturing) m\u00e1 potenci\u00e1l v bl\u00edzkej dobe strojn\u00e1sobi\u0165 svoj objem a nar\u00e1s\u0165 zo s\u00fa\u010dasn\u00fdch 31 mili\u00e1rd eur na 100 mili\u00e1rd eur v roku 2030. Prechod na cirkularitu z\u00e1rove\u0148 vytvor\u00ed pribli\u017ene 700 000 nov\u00fdch zelen\u00fdch pracovn\u00fdch miest, a to najm\u00e4 v na pr\u00e1cu n\u00e1ro\u010dn\u00fdch sektoroch opr\u00e1v a recykl\u00e1cie, pri\u010dom a\u017e 500 000 z nich m\u00f4\u017ee vznikn\u00fa\u0165 pr\u00e1ve v spom\u00ednanom priemysle repasovania. Pre mnoh\u00e9 eur\u00f3pske v\u00fdrobn\u00e9 podniky, ktor\u00e9 dnes vynakladaj\u00fa zhruba 40 % svojich celkov\u00fdch n\u00e1kladov len na vstupn\u00e9 materi\u00e1ly, by obehov\u00e9 modely znamenali siln\u00fa stabiliz\u00e1ciu ziskovosti a zn\u00ed\u017eenie n\u00e1kladovej expoz\u00edcie vo\u010di cenov\u00fdm v\u00fdkyvom prim\u00e1rnych surov\u00edn. Ak budeme kona\u0165 spr\u00e1vne, a\u017e 75 % celkov\u00e9ho dopytu E\u00da po kovoch pre \u010dist\u00e9 technol\u00f3gie by mohlo by\u0165 do roku 2050 pokryt\u00fdch z dom\u00e1cej eur\u00f3pskej recykl\u00e1cie, \u010do by drasticky zn\u00ed\u017eilo na\u0161e strategick\u00e9 z\u00e1vislosti z dovozu.<\/p>\n Napriek t\u00fdmto nespochybnite\u013en\u00fdm makroekonomick\u00fdm pr\u00ednosom je s\u00fa\u010dasn\u00fd pokrok v obehovom hospod\u00e1rstve kriticky nedostato\u010dn\u00fd. V E\u00da na\u010falej suver\u00e9nne prevl\u00e1daj\u00fa line\u00e1rne modely spr\u00e1vania („vy\u0165a\u017e – vyrob – zaho\u010f“), ktor\u00e9 sa vyzna\u010duj\u00fa enormn\u00fdm dopytom po materi\u00e1loch, dominanciou produktov s umelo skr\u00e1tenou \u017eivotnos\u0165ou a neust\u00e1le rast\u00facou tvorbou odpadu. Podiel obehov\u00fdch materi\u00e1lov vyu\u017e\u00edvan\u00fdch v E\u00da (teda podiel materi\u00e1lov poch\u00e1dzaj\u00facich priamo z recykl\u00e1cie) sa od roku 2010 do roku 2024 zv\u00fd\u0161il len o ve\u013emi slab\u00fdch 1,5 percentu\u00e1lneho bodu. Tento stagnuj\u00faci v\u00fdvoj je tak ve\u013emi vzdialen\u00fd od cie\u013ea Dohody o \u010distom priemysle, ktor\u00fd po\u010d\u00edta so zdvojn\u00e1soben\u00edm miery vyu\u017e\u00edvania obehov\u00fdch materi\u00e1lov a\u017e na m\u00e9tu 24 % do roku 2030.<\/p>\n Investi\u010dn\u00e1 medzera: Kde ch\u00fdbaj\u00fa financie?<\/strong><\/p>\n Tento obmedzen\u00fd pokrok poukazuje na ve\u013emi v\u00e1\u017eny \u0161truktur\u00e1lny nes\u00falad medzi politick\u00fdmi amb\u00edciami a re\u00e1lnou mobiliz\u00e1ciou financi\u00ed. Aby sme dosiahli ciele E\u00da, mus\u00edme bezprecedentne ur\u00fdchli\u0165 a posilni\u0165 invest\u00edcie. Pod\u013ea najnov\u0161\u00edch a najkomplexnej\u0161\u00edch odhadov Eur\u00f3pskej komisie (EK) a Eur\u00f3pskej investi\u010dnej banky (EIB) s\u00fakromn\u00e9 invest\u00edcie do obehov\u00fdch aktiv\u00edt od roku 2019 fakticky stagnuj\u00fa na \u00farovni pribli\u017ene 0,8 % HDP.<\/p>\n \u0160t\u00fadia EIB a EK jasne ukazuje, \u017ee na pln\u00fa implement\u00e1ciu u\u017e prijat\u00fdch polit\u00edk obehov\u00e9ho hospod\u00e1rstva potrebujeme zv\u00fd\u0161i\u0165 ro\u010dn\u00e9 invest\u00edcie a\u017e o 68 %. V absol\u00fatnych \u010d\u00edslach to znamen\u00e1, \u017ee medzi rokmi 2025 a 2040 mus\u00edme n\u00e1js\u0165 do syst\u00e9mu dodato\u010dn\u00fdch 82 mili\u00e1rd eur ro\u010dne<\/strong>. Celkov\u00e1 odhadovan\u00e1 investi\u010dn\u00e1 medzera v tomto obdob\u00ed tak dosahuje monument\u00e1lnych 1 229 mili\u00e1rd eur. Najv\u00e4\u010d\u0161ie investi\u010dn\u00e9 medzery sa identifikovali v najranej\u0161\u00edch f\u00e1zach (pri navrhovan\u00ed produktov – dizajne) a na samotnom konci \u017eivotn\u00e9ho cyklu produktov. Tento deficit vo vstupnom dizajne je ve\u013emi nebezpe\u010dn\u00fd, preto\u017ee pr\u00e1ve f\u00e1za n\u00e1vrhu ur\u010duje a\u017e do 80 % celkov\u00e9ho environment\u00e1lneho dopadu a trv\u00e1cnosti v\u00fdrobku. Prioritn\u00fdmi sektormi s najhlb\u0161ou potrebou kapit\u00e1lu s\u00fa stavebn\u00edctvo, textiln\u00fd priemysel, bat\u00e9rie a vozidl\u00e1<\/strong>. Len pre ilustr\u00e1ciu, sektor stavebn\u00edctva vy\u017eaduje astronomick\u00fdch 7,7 miliardy eur ro\u010dne iba vo f\u00e1ze predl\u017eovania \u017eivotnosti a spotreby, zatia\u013e \u010do odvetvie bat\u00e9ri\u00ed a vozidiel \u017eiada mimoriadne invest\u00edcie rovnomerne vo v\u0161etk\u00fdch krokoch hodnotov\u00e9ho re\u0165azca. Je d\u00f4le\u017eit\u00e9 ma\u0165 neust\u00e1le na zreteli cenu na\u0161ej ne\u010dinnosti. Anal\u00fdza environment\u00e1lneho vykon\u00e1vania (Environmental Implementation Review) odhaduje, \u017ee benefity a pr\u00ednosy, o ktor\u00e9 prich\u00e1dzame z d\u00f4vodu nedosiahnutia cie\u013eov obehov\u00e9ho hospod\u00e1rstva, dosahuj\u00fa \u00farove\u0148 zhruba 84,5 miliardy eur ro\u010dne. N\u00e1klady sp\u00f4soben\u00e9 ne\u010dinnos\u0165ou tak v\u00fdrazne prevy\u0161uj\u00fa cenu potrebn\u00fdch invest\u00edci\u00ed do udr\u017eate\u013en\u00fdch rie\u0161en\u00ed<\/strong>.<\/p>\n Bari\u00e9ry financovania: \u010co skuto\u010dne brzd\u00ed pokrok?<\/strong><\/p>\n Hladk\u00fd prechod k obehovej ekonomike nar\u00e1\u017ea na tuh\u00e9 \u0161truktur\u00e1lne ekonomick\u00e9 a finan\u010dn\u00e9 bari\u00e9ry, ktor\u00e9 komplikuj\u00fa pr\u00edstup kapit\u00e1lu pre udr\u017eate\u013en\u00e9 firmy. Medzi hlavn\u00e9 finan\u010dn\u00e9 prek\u00e1\u017eky<\/strong> patr\u00ed nedostatok adekv\u00e1tnych investi\u010dn\u00fdch defin\u00edci\u00ed. S\u00fa\u010dasn\u00e1 Taxon\u00f3mia E\u00da pre udr\u017eate\u013en\u00e9 invest\u00edcie sa dnes orientuje preva\u017ene len na nakladanie s odpadom a \u010diasto\u010dne na slu\u017eby, pri\u010dom nedok\u00e1\u017ee dobre klasifikova\u0165 dizajnov\u00e9 aktivity ani inov\u00e1cie, ktor\u00e9 akt\u00edvne predch\u00e1dzaj\u00fa vzniku odpadu, pr\u00edpadne v\u00f4bec nepokr\u00fdva oblasti s obrovsk\u00fdm vplyvom, ako je textiln\u00fd priemysel. Aj \u00faprimne environment\u00e1lne zameran\u00ed investori tak obehov\u00e9 podniky \u010dasto v \u0161tatistik\u00e1ch prehliadnu.<\/p>\n Z\u00e1sadn\u00fdm probl\u00e9mom je tie\u017e mimoriadne vysok\u00e9 vn\u00edmanie rizika zo strany \u00faverov\u00fdch in\u0161tit\u00faci\u00ed. Obehov\u00e9 modely s\u00fa \u010dasto vo f\u00e1ze skor\u00fdch technol\u00f3gi\u00ed, vy\u017eaduj\u00fa vysok\u00e9 po\u010diato\u010dn\u00e9 invest\u00edcie a r\u00e1taj\u00fa s dlh\u0161ou dobou n\u00e1vratnosti prostriedkov. Tradi\u010dn\u00e9 risk-mana\u017ement n\u00e1stroje b\u00e1nk, ukotven\u00e9 v klasick\u00fdch metrik\u00e1ch solventnosti a posudzovan\u00ed fyzick\u00fdch z\u00e1ruk (kolater\u00e1lu), nie s\u00fa pripraven\u00e9 oce\u0148ova\u0165 modern\u00e9 inovat\u00edvne modely, napr\u00edklad predaj „produktu ako slu\u017eby“ v zdie\u013eanej ekonomike. Tento probl\u00e9m \u010falej prehlbuje skuto\u010dnos\u0165, \u017ee k\u00fdm tradi\u010dn\u00e9 subjekty a granty financuj\u00fa najm\u00e4 kapit\u00e1lov\u00e9 v\u00fddavky (CAPEX), podniky v obehovej sf\u00e9re trpia poddimenzovan\u00edm kv\u00f4li mas\u00edvnym prev\u00e1dzkov\u00fdm n\u00e1kladom (OPEX) nevyhnutn\u00fdm na zlo\u017eit\u00fa sp\u00e4tn\u00fa logistiku a reverzn\u00e9 dod\u00e1vate\u013esk\u00e9 re\u0165azce.<\/p>\n Nemenej v\u00e1\u017ene s\u00fa priame ekonomick\u00e9 prek\u00e1\u017eky<\/strong>, konkr\u00e9tne zlyhania trhu v podobe neocenen\u00fdch external\u00edt. Soci\u00e1lne a environment\u00e1lne n\u00e1klady klasickej line\u00e1rnej produkcie \u2013 vo forme neobmedzen\u00fdch emisi\u00ed \u010di vysokej tvorby odpadu \u2013 sa vo\u013ene nepren\u00e1\u0161aj\u00fa do trhov\u00fdch cien. Preto s\u00fa tradi\u010dn\u00e9, k plan\u00e9te ne\u0161etrn\u00e9 modely cenovo l\u00e1kavej\u0161ie, \u010do hrubo znev\u00fdhod\u0148uje obehov\u00e9 v\u00fdrobky. Ako varovn\u00fd pr\u00edklad sl\u00fa\u017ei kr\u00edza eur\u00f3pskych recykl\u00e1torov plastov, ktor\u00ed prehr\u00e1vaj\u00fa s lacn\u00fdmi dovozmi materi\u00e1lov nejasn\u00e9ho p\u00f4vodu, ktor\u00e9 \u010dasto nepravdivo deklaruj\u00fa podiel recykl\u00e1tu. Trh rovnako trp\u00ed na probl\u00e9m „rozdelen\u00fdch stimulov“ (split incentives), kedy prv\u00fd hr\u00e1\u010d v re\u0165azci mus\u00ed zaplati\u0165 drah\u00fa obehov\u00fa technol\u00f3giu alebo infra\u0161trukt\u00faru, zatia\u013e \u010do finan\u010dn\u00fd profit z kone\u010dnej recykl\u00e1cie a predaja si prip\u00ed\u0161e niekto \u00faplne in\u00fd, \u010d\u00edm zanik\u00e1 ak\u00fdko\u013evek s\u00fakromn\u00fd stimul pre invest\u00edciu. Navy\u0161e, n\u00e1\u0161 dne\u0161n\u00fd da\u0148ov\u00fd syst\u00e9m od obehov\u00fdch strat\u00e9gi\u00ed doslova odr\u00e1dza. Sp\u00f4sob, ak\u00fdm je v s\u00fa\u010dasnosti nastaven\u00e1 sadzba DPH a zda\u0148ovanie pr\u00e1ce, nepriamo penalizuje slu\u017eby spojen\u00e9 s opravou a repasovan\u00edm. N\u00e1klady na pr\u00e1cu potrebn\u00fa pri oprave, zdanen\u00fa plnou sadzbou, prevy\u0161uj\u00fa v mnoh\u00fdch pr\u00edpadoch \u00faspory z masovej strojovej v\u00fdroby celkom nov\u00e9ho v\u00fdrobku, \u010d\u00edm dopyt spotrebite\u013eov po slu\u017eb\u00e1ch v sektore opr\u00e1v pochopite\u013ene od roku 2017 dlhodobo kles\u00e1.<\/p>\n Praktick\u00fd dopad t\u00fdchto bari\u00e9r uk\u00e1zal eur\u00f3psky demon\u0161tra\u010dn\u00fd projekt ReCiPSS podporen\u00fd z prostriedkov E\u00da sumou 6,8 mili\u00f3na eur. Projekt dok\u00e1zal, \u017ee ak sa biela technika (pr\u00e1\u010dky, su\u0161i\u010dky) pred\u00e1va cez predplatn\u00e9 (pay-per-use) a autodiely sa plnohodnotne repasuj\u00fa, je mo\u017en\u00e9 razantne obmedzi\u0165 materi\u00e1lov\u00fd dopyt aj tvorbu emisi\u00ed, a model je z\u00e1rove\u0148 ekonomicky \u017eivotaschopn\u00fd. Na trhu ho v\u0161ak n\u00e1sledne zadusili nezmyseln\u00e9 regul\u00e1cie, duplicitne aplikovan\u00e9 dane pri repasovan\u00ed a komplikovan\u00e9 z\u00e1konn\u00e9 defin\u00edcie odpadu, ktor\u00e9 inov\u00e1ciu brzdia a legislat\u00edvne penalizuj\u00fa v prospech star\u00e9ho, line\u00e1rneho pr\u00edstupu k v\u00fdrobe.<\/p>\n Katalyz\u00e1tory a rie\u0161enia: Ako odomkn\u00fa\u0165 zmenu?<\/strong><\/p>\n Syst\u00e9mov\u00e1 lie\u010dba tohto stavu si vy\u017eaduje r\u00e1zne z\u00e1sahy cez nasadenie funk\u010dn\u00fdch ekonomick\u00fdch aj finan\u010dn\u00fdch n\u00e1strojov v celej d\u013a\u017eke produktov\u00e9ho re\u0165azca. Z h\u013eadiska ekonomick\u00fdch p\u00e1k<\/strong> je prim\u00e1rnym cie\u013eom zre\u00e1lni\u0165 ceny. Roz\u0161\u00edren\u00e1 zodpovednos\u0165 v\u00fdrobcov (EPR) mus\u00ed cez modulovan\u00e9 poplatky priamo, finan\u010dne odme\u0148ova\u0165 ten dizajn, ktor\u00fd zaru\u010duje dlh\u0161iu trv\u00e1cnos\u0165 a skuto\u010dn\u00fa, vysok\u00fa recyklovate\u013enos\u0165, nielen splnenie minim\u00e1lnych administrat\u00edvnych po\u017eiadaviek. Zavedenie diferencovan\u00fdch dan\u00ed, \u00fa\u013eavy z DPH na slu\u017eby opr\u00e1v a \u0161t\u00e1tne podporn\u00e9 programy (oprav\u00e1rensk\u00e9 pouk\u00e1\u017eky, tzv. repair vouchers) dodaj\u00fa okam\u017eit\u00fd stimul dopytu zo strany z\u00e1kazn\u00edkov a preklopia misky v\u00e1h z nakupovania zbyto\u010dn\u00fdch nov\u00fdch tovarov na \u00fadr\u017ebu u\u017e existuj\u00facich. Ke\u010f\u017ee takzvan\u00e9 zelen\u00e9 verejn\u00e9 obstar\u00e1vanie (GPP) pokr\u00fdva obrovsk\u00fa \u010das\u0165 trhu (asi 14 % HDP E\u00da), obstar\u00e1vatelia na \u00farovni \u0161t\u00e1tov i samospr\u00e1v musia zo z\u00e1kona vy\u017eadova\u0165 obehov\u00e9 krit\u00e9ri\u00e1 najm\u00e4 pri tendroch na textiln\u00e9 produkty, \u00fadr\u017ebu flot\u00edl vozidiel a plastov\u00e9 komponenty. Na konci d\u0148a mus\u00ed pr\u00eds\u0165 r\u00e1zne spoplatnenie skl\u00e1dkovania a spa\u013eovania, implement\u00e1cia pr\u00edsnych poplatkov za v\u00fdvoz odpadu z E\u00da, a roz\u0161\u00edrenie in\u0161tit\u00fatu z\u00e1lohovania (Deposit Return Systems) tak, aby zostali dom\u00e1ce spracovate\u013esk\u00e9 a recykla\u010dn\u00e9 kapacity naplno vyu\u017eit\u00e9. Chystan\u00fd Z\u00e1kon o obehovom hospod\u00e1rstve (Circular Economy Act) by k tomuto v\u0161etk\u00e9mu mal prepo\u017ei\u010da\u0165 potrebn\u00fd r\u00e1mec jednotn\u00e9ho vn\u00fatorn\u00e9ho trhu pre bezprobl\u00e9mov\u00e9 obchodovanie so sekund\u00e1rnymi a kritick\u00fdmi surovinami.<\/p>\n V kontexte finan\u010dn\u00fdch stimulov<\/strong> nedok\u00e1\u017ee trh urobi\u0165 prv\u00fd krok s\u00e1m \u2013 verejn\u00e9 peniaze musia sl\u00fa\u017ei\u0165 ako katalyz\u00e1tor. Takzvan\u00e9 zmie\u0161an\u00e9 financovanie (blended finance) prostredn\u00edctvom n\u00e1strojov ako InvestEU kombinuje verejn\u00e9 granty, z\u00e1ruky alebo podriaden\u00fd dlh a preber\u00e1 prvotn\u00e9 straty s cie\u013eom takzvan\u00e9ho de-riskingu. Akon\u00e1hle verejn\u00fd fond urob\u00ed prv\u00fd krok, pril\u00e1ka n\u00e1sledne s\u00fakromn\u00fd kapit\u00e1l, nako\u013eko sa z\u00e1sadne zn\u00ed\u017ei celkov\u00e1 \u00farove\u0148 vn\u00edman\u00e9ho rizika u po\u010diato\u010dn\u00fdch, no drah\u00fdch inov\u00e1ci\u00ed. Excelentn\u00fd, priamo funguj\u00faci pr\u00edklad tak\u00e9hoto pr\u00edstupu demon\u0161truje Eur\u00f3pska investi\u010dn\u00e1 banka (EIB). Medzi rokmi 2020 a 2024 banka s pomocou vlastn\u00e9ho skr\u00edningu na z\u00e1klade Taxon\u00f3mie prudko zv\u00fd\u0161ila invest\u00edcie, v\u010faka \u010domu podporila 153 cirkul\u00e1rnych projektov v celkovom objeme 5,1 miliardy eur. Odborn\u00e9 poradenstvo a peniaze pom\u00e1haj\u00fa presadi\u0165 drah\u00fa recykla\u010dn\u00fa infra\u0161trukt\u00faru \u010di \u00fasporn\u00fa v\u00fdrobu tak, aby boli z poh\u013eadu trhu dostato\u010dne „bankovate\u013en\u00e9“. Aby \u00faverov\u00fd ekosyst\u00e9m prosperoval, bude nevyhnutn\u00e9 vo verejnom meradle vytv\u00e1ra\u0165 takzvan\u00e9 v\u00fdsledkovo orientovan\u00e9 p\u00f4\u017ei\u010dky, zav\u00e1dza\u0165 zelen\u00e9 komun\u00e1lne dlhopisy do mestskej logistiky, a pre firmy pon\u00faka\u0165 \u0161peci\u00e1lne poistenie prisp\u00f4soben\u00e9 rizik\u00e1m pren\u00e1jmu tovaru v zdie\u013eanej ekonomike. Napokon, k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 bude siln\u00e9 vzdel\u00e1vanie oboch str\u00e1n \u2013 korpor\u00e1tnej aj finan\u010dnej. Finan\u010dn\u00ed mana\u017e\u00e9ri musia budova\u0165 „obehov\u00fa gramotnos\u0165“ (circular literacy), prehlbova\u0165 ch\u00e1panie nehmotn\u00fdch akt\u00edv inovat\u00edvnych slu\u017eieb a u\u010di\u0165 sa \u010d\u00edta\u0165 \u0161tandardizovan\u00e9 reporty pod\u013ea Smernice o vykazovan\u00ed inform\u00e1ci\u00ed o udr\u017eate\u013enosti podnikov (CSRD), inak nebud\u00fa vedie\u0165 spr\u00e1vne pos\u00fadi\u0165 bonitu ekologick\u00fdch biznis pl\u00e1nov.<\/p>\n Cena ne\u010dinnosti<\/strong><\/p>\n Zatvorenie priepasti, ktor\u00e1 dnes z\u00edva v pr\u00edsune financi\u00ed do sektora obehov\u00e9ho hospod\u00e1rstva, si u\u017e nevy\u017eaduje len kozmetick\u00e9 zmeny v \u010diastkovej legislative. Vy\u017eaduje si \u00fapln\u00fa, celosyst\u00e9mov\u00fa transform\u00e1ciu z\u00e1kladn\u00fdch ekonomick\u00fdch podmienok, ktor\u00e9 dnes trestuhodne uprednost\u0148uj\u00fa line\u00e1rny syst\u00e9m \u0165a\u017eby, kr\u00e1tkodobej spotreby a hromadenia odpadu. Ak\u00fatne syst\u00e9mov\u00e9 prek\u00e1\u017eky v oblasti asymetrie inform\u00e1ci\u00ed pre investorov, \u010diastkov\u00e9 defin\u00edcie v neaktualizovanej finan\u010dnej Taxon\u00f3mii, ako aj nef\u00e9rov\u00e9 trhov\u00e9 prostredie so zle nastavenou DPH, trhov\u00e9 sily celkom isto a samotn\u00e9 nezvl\u00e1dnu opravi\u0165. Pokia\u013e eur\u00f3pske \u0161t\u00e1ty ur\u00fdchlene pou\u017eij\u00fa cielen\u00e9 verejn\u00e9 invest\u00edcie na ochranu projektov v ich \u00favodnej rannej f\u00e1ze a zos\u00faladia regul\u00e1cie oh\u013eadom obstar\u00e1vania a stimulov s po\u017eiadavkou na dlh\u00fa \u017eivotnos\u0165 tovarov, odomkn\u00fa sa pre Eur\u00f3pu nov\u00e9, mas\u00edvne a udr\u017eate\u013en\u00e9 hospod\u00e1rske v\u00fdnosy. Stoj\u00edme tak s\u00edce pred naliehavou povinnos\u0165ou h\u013eada\u0165 nov\u00fdch dodato\u010dn\u00fdch 82 mili\u00e1rd eur ro\u010dne, je v\u0161ak nevyhnutn\u00e9 ma\u0165 na pam\u00e4ti najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie \u010d\u00edslo: pas\u00edvnym \u010dakan\u00edm str\u00e1came ka\u017ed\u00fd jeden rok trhov\u00fa a ekonomick\u00fa hodnotu prevy\u0161uj\u00facu 84,5 miliardy eur. S dobre nasaden\u00fdmi n\u00e1strojmi a politick\u00fdm odhodlan\u00edm sa preto invest\u00edcia do obehov\u00e9ho hospod\u00e1rstva nepochybne st\u00e1va najlacnej\u0161ou a hospod\u00e1rsky najrozumnej\u0161ou cestou pre bezpe\u010dn\u00fd a odoln\u00fd eur\u00f3psky trh bud\u00facnosti. JRi&CO2AI<\/strong><\/em><\/p>\n