{"id":39234,"date":"2026-05-22T17:52:59","date_gmt":"2026-05-22T15:52:59","guid":{"rendered":"https:\/\/www.co2news.sk\/?p=39234"},"modified":"2026-05-22T17:54:05","modified_gmt":"2026-05-22T15:54:05","slug":"integracia-biodiverzity-a-prirody-do-tranzitneho-financovania-prechod-k-udrzatelnej-ekonomike","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/2026\/05\/22\/integracia-biodiverzity-a-prirody-do-tranzitneho-financovania-prechod-k-udrzatelnej-ekonomike\/","title":{"rendered":"\u062f\u0645\u062c \u0627\u0644\u062a\u0646\u0648\u0639 \u0627\u0644\u0628\u064a\u0648\u0644\u0648\u062c\u064a \u0648\u0627\u0644\u0637\u0628\u064a\u0639\u0629 \u0641\u064a \u062a\u0645\u0648\u064a\u0644 \u0627\u0644\u0646\u0642\u0644 \u0627\u0644\u0639\u0627\u0645: \u0627\u0644\u0627\u0646\u062a\u0642\u0627\u0644 \u0625\u0644\u0649 \u0627\u0642\u062a\u0635\u0627\u062f \u0645\u0633\u062a\u062f\u0627\u0645"},"content":{"rendered":"<p>\u0623\u0635\u0628\u062d\u062a \u062d\u0645\u0627\u064a\u0629 \u0627\u0644\u062a\u0646\u0648\u0639 \u0627\u0644\u0628\u064a\u0648\u0644\u0648\u062c\u064a \u0648\u0627\u0644\u0637\u0628\u064a\u0639\u0629 \u062c\u0632\u0621\u064b\u0627 \u0644\u0627 \u064a\u062a\u062c\u0632\u0623 \u0645\u0646 \u0627\u0644\u0646\u0638\u0627\u0645 \u0627\u0644\u0645\u0627\u0644\u064a \u0627\u0644\u0639\u0627\u0644\u0645\u064a. <a href=\"https:\/\/euagenda.eu\/publications\/download\/750994\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\"><span style=\"color: #0000ff;\">\u062a\u0642\u0631\u064a\u0631<\/span><\/a> \u064a\u0642\u062f\u0645 \u0627\u0644\u0645\u0646\u062a\u062f\u0649 \u0627\u0644\u062f\u0648\u0644\u064a \u0644\u0644\u062a\u0645\u0648\u064a\u0644 \u0627\u0644\u0645\u0633\u062a\u062f\u0627\u0645 (IPSF) \u0627\u0644\u0635\u0627\u062f\u0631 \u0641\u064a \u0646\u0648\u0641\u0645\u0628\u0631 2025 \u0625\u0637\u0627\u0631\u064b\u0627 \u0634\u0627\u0645\u0644\u0627\u064b<!--more--> zn\u00e1my ako <strong>\u201eTransition Finance Plus\u201c<\/strong> (Tranzitn\u00e9 financovanie plus). Tento prelomov\u00fd r\u00e1mec stavia na p\u00f4vodn\u00fdch princ\u00edpoch z roku 2022, ktor\u00e9 sa zameriavali prim\u00e1rne na zmier\u0148ovanie zmeny kl\u00edmy, a v\u00fdrazne ich roz\u0161iruje o kritick\u00fd rozmer: ochranu a obnovu pr\u00edrody a biodiverzity. Hlavn\u00fdm cie\u013eom tohto posunu je priamo zos\u00faladi\u0165 v\u0161etky glob\u00e1lne finan\u010dn\u00e9 toky s ambici\u00f3znymi cie\u013emi Par\u00ed\u017eskej dohody a predov\u0161etk\u00fdm s <strong>Glob\u00e1lnym r\u00e1mcom pre biodiverzitu z Kchun-mingu a Montrealu (GBF)<\/strong>. Pr\u00e1ve GBF sa zameriava na zastavenie a zvr\u00e1tenie \u00fabytku biodiverzity do roku 2030, pri\u010dom jeho dlhodobou v\u00edziou do roku 2050 je vytvorenie sveta, v ktorom spolo\u010dnos\u0165 \u017eije v \u00faplnej harm\u00f3nii s pr\u00edrodou.<\/p>\n<p><strong>Syst\u00e9mov\u00e9 rizik\u00e1 a regula\u010dn\u00e9 prostredie<\/strong><\/p>\n<p>Degrad\u00e1cia pr\u00edrody a ekosyst\u00e9mov predstavuje pre svetov\u00fa ekonomiku z\u00e1va\u017en\u00e9 syst\u00e9mov\u00e9 riziko. Finan\u010dn\u00e9 rizik\u00e1 s\u00favisiace s pr\u00edrodou sa pren\u00e1\u0161aj\u00fa prostredn\u00edctvom zlo\u017eit\u00fdch dod\u00e1vate\u013esk\u00fdch re\u0165azcov a m\u00f4\u017eu by\u0165 rozdelen\u00e9 na fyzick\u00e9 rizik\u00e1 (ak\u00fatne katastrofy \u010di chronick\u00e1 strata \u00farodnosti p\u00f4dy), tranzitn\u00e9 rizik\u00e1 (spojen\u00e9 so zmenami regul\u00e1ci\u00ed a spotrebite\u013esk\u00fdch preferenci\u00ed) a celkov\u00e9 syst\u00e9mov\u00e9 rizik\u00e1, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu destabilizova\u0165 trhy. Ke\u010f\u017ee prakticky v\u0161etky hospod\u00e1rske sektory priamo alebo nepriamo z\u00e1visia od pr\u00edrodn\u00fdch zdrojov a ekosyst\u00e9mov\u00fdch slu\u017eieb, strata biodiverzity p\u00f4sob\u00ed ako endog\u00e9nne riziko vo vn\u00fatri cel\u00fdch ekonom\u00edk.<\/p>\n<p>Na rie\u0161enie t\u00fdchto hrozieb v s\u00fa\u010dasnosti vznikaj\u00fa po\u010detn\u00e9 povinn\u00e9 aj dobrovo\u013en\u00e9 r\u00e1mce. Z h\u013eadiska regul\u00e1ci\u00ed ide napr\u00edklad o eur\u00f3psku smernicu o vykazovan\u00ed inform\u00e1ci\u00ed o udr\u017eate\u013enosti podnikov (CSRD) a jej \u0161pecifick\u00fd \u0161tandard <strong>ESRS E4<\/strong> pre biodiverzitu a ekosyst\u00e9my, ktor\u00fd od spolo\u010dnost\u00ed vy\u017eaduje d\u00f4kladn\u00e9 hodnotenie ich materi\u00e1lnych vplyvov na pr\u00edrodu na z\u00e1klade princ\u00edpu dvojitej materiality. Na dobrovo\u013enej b\u00e1ze maj\u00fa glob\u00e1lny vplyv iniciat\u00edvy ako <strong>TNFD (Taskforce on Nature-related Financial Disclosures)<\/strong> \u0648 <strong>SBTN (Science Based Targets Network)<\/strong>. TNFD zaviedlo metodiku <strong>LEAP (Locate, Evaluate, Assess, Prepare)<\/strong>, ktor\u00e1 organiz\u00e1ci\u00e1m poskytuje ucelen\u00fd n\u00e1vod, ako lokalizova\u0165 svoje interakcie s pr\u00edrodou, zhodnoti\u0165 svoje vplyvy a z\u00e1vislosti (DIRO), pos\u00fadi\u0165 rizik\u00e1 a n\u00e1sledne sa pripravi\u0165 na ich vykazovanie a strategick\u00e9 riadenie.<\/p>\n<p>D\u00f4le\u017eit\u00fdm konceptom pri implement\u00e1cii v\u0161etk\u00fdch t\u00fdchto po\u017eiadaviek je takzvan\u00fd <strong>princ\u00edp proporcionality<\/strong>. Tento princ\u00edp uzn\u00e1va, \u017ee po\u017eiadavky na podnikov\u00fa transform\u00e1ciu musia by\u0165 primeran\u00e9 ve\u013ekosti, zdrojom a vplyvu ka\u017ed\u00e9ho subjektu. Ve\u013ek\u00e9 nadn\u00e1rodn\u00e9 spolo\u010dnosti a finan\u010dn\u00e9 in\u0161tit\u00facie by mali prevzia\u0165 ved\u00facu \u00falohu a okrem vlastnej transform\u00e1cie akt\u00edvne pom\u00e1ha\u0165 aj men\u0161\u00edm podnikom (MSP) vo svojom dod\u00e1vate\u013eskom re\u0165azci.<\/p>\n<p><strong>Princ\u00edpy pre stanovovanie cie\u013eov (Target-setting principles)<\/strong><\/p>\n<p>Aby prechodn\u00e9 pl\u00e1ny subjektov k pr\u00edrodne pozit\u00edvnej bud\u00facnosti priniesli skuto\u010dn\u00fa zmenu, r\u00e1mec \u201eTransition Finance Plus\u201c stanovuje dev\u00e4\u0165 dobrovo\u013en\u00fdch k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdch princ\u00edpov rozdelen\u00fdch do dvoch skup\u00edn. Prv\u00e9 \u0161tyri sa t\u00fdkaj\u00fa samotn\u00e9ho definovania a nastavovania cie\u013eov.<\/p>\n<p><strong>Princ\u00edp 1: Stanovenie ambici\u00f3znych a zos\u00faladen\u00fdch cie\u013eov pre kl\u00edmu a pr\u00edrodu.<\/strong><\/p>\n<p>Organiz\u00e1cie by mali formulova\u0165 ciele, ktor\u00e9 s\u00fa nielen ambici\u00f3zne, ale najm\u00e4 vedecky podlo\u017een\u00e9 a zos\u00faladen\u00e9 s glob\u00e1lnym cie\u013eom zastavenia \u00fabytku biodiverzity. Tento princ\u00edp striktne zd\u00f4raz\u0148uje nevyhnutnos\u0165 zoh\u013ead\u0148ovania lok\u00e1lnych \u0161pecif\u00edk (Sub-princ\u00edp 1.2), ke\u010f\u017ee rizik\u00e1 a vplyvy na biodiverzitu s\u00fa na rozdiel od emisi\u00ed CO2 extr\u00e9mne z\u00e1visl\u00e9 od konkr\u00e9tneho miesta a ekosyst\u00e9mu. Rovnako je nutn\u00e9 na mieru prisp\u00f4sobi\u0165 merate\u013en\u00e9 indik\u00e1tory (metriky), medzi ktor\u00e9 patr\u00ed napr\u00edklad hodnotenie druhovej bohatosti, zdravotn\u00e9ho stavu a rozsahu k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdch biotopov, kvality p\u00f4dy \u010di v\u0161eobecnej ekosyst\u00e9movej odolnosti.<\/p>\n<p><strong>Princ\u00edp 2: Ciele musia zah\u0155\u0148a\u0165 hlbok\u00e9, r\u00fdchle, transforma\u010dn\u00e9 a trval\u00e9 zmeny.<\/strong><\/p>\n<p>Ke\u010f\u017ee ur\u010dit\u00e9 zmeny a straty v ekosyst\u00e9moch s\u00fa po prekro\u010den\u00ed tzv. bodov zvratu (tipping points) absol\u00fatne nezvratn\u00e9, transforma\u010dn\u00e9 akcie organiz\u00e1ci\u00ed musia by\u0165 promptn\u00e9. Subjekty si musia vytv\u00e1ra\u0165 \u0161pecifick\u00e9 sektorov\u00e9 strat\u00e9gie zoh\u013ead\u0148uj\u00face ich unik\u00e1tne vplyvy, napr\u00edklad pre oblasti s najvy\u0161\u0161\u00edm dopadom ako po\u013enohospod\u00e1rstvo, lesn\u00edctvo \u010di \u0165a\u017eobn\u00fd priemysel. Pl\u00e1ny musia disponova\u0165 jasne vymedzen\u00fdmi kr\u00e1tkodob\u00fdmi, strednodob\u00fdmi a dlhodob\u00fdmi amb\u00edciami, pri\u010dom by mali priamo adresova\u0165 svoje najmateri\u00e1lnej\u0161ie a najz\u00e1va\u017enej\u0161ie negat\u00edvne z\u00e1sahy do pr\u00edrody.<\/p>\n<p><strong>Princ\u00edp 3: Prechod je v\u0161estrann\u00fd a komplexn\u00fd.<\/strong><\/p>\n<p>Z prechodu na udr\u017eate\u013en\u00e9 hospod\u00e1rstvo nie je plne vy\u0148at\u00fd ani jeden sektor. Stanoven\u00e9 ciele musia priamo ovplyv\u0148ova\u0165 v\u0161etky podstatn\u00e9 materi\u00e1lne aktivity firmy \u010di investi\u010dn\u00e9ho portf\u00f3lia. Spolo\u010dnosti a investori musia dba\u0165 na to, aby svoje vn\u00fatorn\u00e9 probl\u00e9my iba \u201enepres\u00favali\u201c geograficky do in\u00fdch dod\u00e1vate\u013esk\u00fdch vrstiev (tzv. problem shifting). Subjekty a regul\u00e1tori by z\u00e1rove\u0148 mali rozozn\u00e1va\u0165 r\u00f4zne \u201ef\u00e1zy prechodu\u201c (stages of transition) pri podnikoch, ktor\u00e9 umo\u017e\u0148uj\u00fa kategorizova\u0165 firmy pod\u013ea vyspelosti \u2013 od tak\u00fdch, ktor\u00e9 pr\u00edrodn\u00e9 ciele v\u00f4bec nemaj\u00fa, a\u017e po tie, ktor\u00e9 na z\u00e1chranu biodiverzity priamo naviazali cel\u00fd svoj obchodn\u00fd model.<\/p>\n<p><strong>Princ\u00edp 4: Ciele musia by\u0165 navz\u00e1jom kompatibiln\u00e9 a podporova\u0165 environment\u00e1lne a soci\u00e1lne synergie.<\/strong><\/p>\n<p>Rie\u0161enie klimatick\u00fdch riz\u00edk sa nesmie robi\u0165 na \u00fakor pr\u00edrody a biodiverzity. Tieto dve roviny sa musia rie\u0161i\u0165 spolo\u010dne, \u010do sa d\u00e1 dosiahnu\u0165 napr\u00edklad \u0161irok\u00fdm zav\u00e1dzan\u00edm <strong>pr\u00edrode bl\u00edzkych rie\u0161en\u00ed (Nature-based Solutions &#8211; NbS)<\/strong>, kam patr\u00ed ochrana a obnova funk\u010dn\u00fdch ekosyst\u00e9mov, ktor\u00e9 dok\u00e1\u017eu viaza\u0165 uhl\u00edk a z\u00e1rove\u0148 chr\u00e1ni\u0165 druhov\u00fa rozmanitos\u0165. Ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00fd je v tomto kontexte aj pr\u00edstup tzv. spravodliv\u00e9ho prechodu (just transition). Strat\u00e9gie firiem, ktor\u00e9 ignoruj\u00fa soci\u00e1lne vplyvy, riskuj\u00fa mas\u00edvny odpor a stratu kredibility. Preto je pri pl\u00e1novan\u00ed cie\u013eov nevyhnutn\u00e1 particip\u00e1cia a integr\u00e1cia vedomost\u00ed miestnych komun\u00edt a p\u00f4vodn\u00e9ho obyvate\u013estva (Indigenous Peoples).<\/p>\n<p><strong>Princ\u00edpov realiz\u00e1cie a dodania v\u00fdsledkov (Delivery principles)<\/strong><\/p>\n<p>Aby prechodov\u00e9 ciele nezostali iba te\u00f3riou, &#8222;Transition Finance Plus&#8220; implementuje \u010fal\u0161\u00edch p\u00e4\u0165 realiza\u010dn\u00fdch princ\u00edpov.<\/p>\n<p><strong>Princ\u00edp 5: Komplexn\u00e9 a d\u00f4veryhodn\u00e9 pl\u00e1ny prechodu.<\/strong><\/p>\n<p>Ak\u00e9ko\u013evek pl\u00e1ny podnikov musia detailne popisova\u0165 scen\u00e1re prechodu a obsahova\u0165 konkr\u00e9tne vykonate\u013en\u00e9 akcie. To znamen\u00e1 pou\u017eitie exaktn\u00fdch metr\u00edk pre zber d\u00e1t, posudzovanie \u017eivotn\u00e9ho cyklu produktov (LCA) na zn\u00ed\u017eenie uhl\u00edkovej a pr\u00edrodnej stopy a vyu\u017eitie inovat\u00edvneho financovania, ako s\u00fa napr\u00edklad zelen\u00e9 dlhopisy so \u0161pecifick\u00fdm v\u00fdnosom (use-of-proceeds green bonds) alebo kredity v oblasti biodiverzity.<\/p>\n<p><strong>Princ\u00edp 6: Siln\u00e9 intern\u00e9 riadenie (governance).<\/strong><\/p>\n<p>Bez riadnej spr\u00e1vy vo vn\u00fatri organiz\u00e1cie nie je transform\u00e1cia mo\u017en\u00e1. Agendu kl\u00edmy a ochrany pr\u00edrody mus\u00ed kontrolova\u0165 predstavenstvo (board-level oversight), v ktorom by mali by\u0165 zast\u00fapen\u00ed \u010dlenovia so skuto\u010dn\u00fdmi vedomos\u0165ami v t\u00fdchto odvetviach. K\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 je zabezpe\u010di\u0165 s\u00falad v\u0161etk\u00fdch intern\u00fdch predpisov, realizova\u0165 tr\u00e9ningy pre mana\u017ement, definova\u0165 pr\u00e1vomoci a predov\u0161etk\u00fdm, zos\u00faladi\u0165 sch\u00e9my odme\u0148ovania a bonusov tak, aby boli KPI ukazovatele naviazan\u00e9 priamo na \u00faspechy v udr\u017eate\u013enosti. Musia tu p\u00f4sobi\u0165 neust\u00e1le vn\u00fatorn\u00e9 audity a mechanizmy korekcie ch\u00fdb.<\/p>\n<p><strong>Princ\u00edp 7: Akt\u00edvne extern\u00e9 zapojenie.<\/strong><\/p>\n<p>Ciele na z\u00e1chranu pr\u00edrody sa nedaj\u00fa realizova\u0165 v izol\u00e1cii. Finan\u010dn\u00e9 in\u0161tit\u00facie by mali pom\u00e1ha\u0165 a usmer\u0148ova\u0165 svojich klientov pomocou viazan\u00fdch produktov a technickej asistencie pri dekarboniz\u00e1cii a ochrane pr\u00edrody. Taktie\u017e dod\u00e1vate\u013esk\u00e9 re\u0165azce musia by\u0165 pod tlakom spolo\u010dnost\u00ed, ktor\u00e9 od svojich dod\u00e1vate\u013eov za\u010dn\u00fa explicitne vy\u017eadova\u0165 udr\u017eate\u013en\u00e9 z\u00edskavanie surov\u00edn (sustainable sourcing) a dodr\u017eiavanie pr\u00edsnych certifik\u00e1ci\u00ed.<\/p>\n<p><strong>Princ\u00edp 8: Extern\u00e9 vykazovanie a komunik\u00e1cia.<\/strong><\/p>\n<p>Najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edm krokom smerom k verejnosti je pravideln\u00fd transparentn\u00fd reporting. Tento reporting by mal vyu\u017e\u00edva\u0165 spom\u00ednan\u00e9 uzn\u00e1van\u00e9 r\u00e1mce (ako TNFD alebo syst\u00e9my GRI), aby boli d\u00e1ta jednotliv\u00fdch firiem vz\u00e1jomne porovnate\u013en\u00e9 pre finan\u010dn\u00fdch regul\u00e1torov, verejnos\u0165 a investorov. Subjekty musia taktie\u017e h\u013eada\u0165 sp\u00f4soby, ako poskytn\u00fa\u0165 tieto inform\u00e1cie na form\u00e1lne nez\u00e1visl\u00e9 overenie tre\u0165ou stranou (verifik\u00e1ciu).<\/p>\n<p><strong>Princ\u00edp 9: D\u00f4veryhodn\u00e9 mechanizmy posudzovania a zhodnotenia prechodu.<\/strong><\/p>\n<p>Na vyhodnocovanie pokroku firiem musia vznikn\u00fa\u0165 verejn\u00e9 trhov\u00e9 benchmarky a \u0161tandardizovan\u00e9 n\u00e1stroje ur\u010den\u00e9 priamo na meranie s\u00faladu portf\u00f3li\u00ed s pr\u00edrodn\u00fdmi cie\u013emi. V\u00fdborn\u00fdm v\u00fdchodiskom pre tvorbu t\u00fdchto nov\u00fdch analytick\u00fdch a posudzovac\u00edch mechanizmov m\u00f4\u017eu by\u0165 u\u017e zabehnut\u00e9 n\u00e1stroje klimatick\u00e9ho prechodu, ako napr\u00edklad metodika PACTA (Paris Agreement Capital Transition Assessment) alebo r\u00e1mec Climate Action 100+.<\/p>\n<p><strong>Smerom k bud\u00facnosti<\/strong><\/p>\n<p>Dokument vytvoren\u00fd pod hlavi\u010dkou Eur\u00f3pskej komisie a Eur\u00f3pskej investi\u010dnej banky v r\u00e1mci IPSF je z\u00e1sadn\u00fdm medzn\u00edkom. Poskytuje prelomov\u00fd ucelen\u00fd n\u00e1h\u013ead na to, \u017ee udr\u017eate\u013en\u00e9 prechodn\u00e9 financovanie sa nesmie obmedzova\u0165 v\u00fdhradne na redukciu emisi\u00ed oxidu uhli\u010dit\u00e9ho. Vzh\u013eadom na fakt, \u017ee strata mnoh\u00fdch ekosyst\u00e9mov by priniesla kolaps odvetv\u00ed a nepredv\u00eddate\u013en\u00e9 kask\u00e1dovit\u00e9 otrasy pre ekonomiku, uplatnenie komplexn\u00e9ho pl\u00e1novania je naliehav\u00e9. Hoci je tento r\u00e1mec nepreskript\u00edvny a moment\u00e1lne dobrovo\u013en\u00fd, jasne poukazuje na nevyhnutnos\u0165 interoperability d\u00e1t, \u0161tandardiz\u00e1cie vykazovania a u\u017e\u0161ej spolupr\u00e1ce politikov so s\u00fakromn\u00fdm sektorom. Iba celosyst\u00e9mov\u00fd a do h\u013abky integrovan\u00fd hospod\u00e1rsky prechod zaist\u00ed dosiahnutie glob\u00e1lnej v\u00edzie GBF: ekonomiku a spolo\u010dnos\u0165 \u00faspe\u0161ne funguj\u00facu v dlhodobej harm\u00f3nii s pr\u00edrodou. <em><strong>JRi&amp;CO2AI<\/strong><\/em><\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Ochrana biodiverzity a pr\u00edrody sa st\u00e1va absol\u00fatne neoddelite\u013enou s\u00fa\u010das\u0165ou glob\u00e1lneho finan\u010dn\u00e9ho syst\u00e9mu. Spr\u00e1va Medzin\u00e1rodnej platformy pre udr\u017eate\u013en\u00e9 financovanie (IPSF) z novembra 2025 predstavuje komplexn\u00fd r\u00e1mec<\/p>","protected":false},"author":7,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_acf_changed":false,"footnotes":""},"categories":[43],"tags":[],"class_list":["post-39234","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-biodiverzita"],"acf":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/39234","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/users\/7"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=39234"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/39234\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":39237,"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/39234\/revisions\/39237"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=39234"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=39234"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=39234"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}