{"id":39109,"date":"2026-04-19T19:22:12","date_gmt":"2026-04-19T17:22:12","guid":{"rendered":"https:\/\/www.co2news.sk\/?p=39109"},"modified":"2026-04-19T19:23:04","modified_gmt":"2026-04-19T17:23:04","slug":"cena-za-nas-zivotny-styl-ako-jeden-let-ci-tazba-ropy-vytvaraju-globalne-skody-za-miliardy","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/2026\/04\/19\/cena-za-nas-zivotny-styl-ako-jeden-let-ci-tazba-ropy-vytvaraju-globalne-skody-za-miliardy\/","title":{"rendered":"Cena za n\u00e1\u0161 \u017eivotn\u00fd \u0161t\u00fdl: Ako jeden let \u010di \u0165a\u017eba ropy vytv\u00e1raj\u00fa glob\u00e1lne \u0161kody za miliardy"},"content":{"rendered":"<p>Klimatick\u00e1 zmena sp\u00f4sobuje merate\u013en\u00e9 glob\u00e1lne \u0161kody, no na medzin\u00e1rodnej \u00farovni doteraz ch\u00fdbala kvantitat\u00edvna defin\u00edcia a presn\u00fd r\u00e1mec na prepojenie konkr\u00e9tnych emisi\u00ed s vy\u010d\u00edslen\u00fdmi finan\u010dn\u00fdmi stratami a \u0161kodami (Loss and Damage). Skupina v\u00fdskumn\u00edkov<!--more--> ned\u00e1vno vyvinula nov\u00fd <a href=\"https:\/\/www.co2news.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/04\/1776618953466.pdf\"><span style=\"color: #0000ff;\">model<\/span><\/a>, ktor\u00fd dok\u00e1\u017ee prepoji\u0165 historick\u00e9 a bud\u00face emisie z konkr\u00e9tnych zdrojov s monetizovan\u00fdmi \u0161kodami na konkr\u00e9tnych miestach. V\u00fdsledky tohto v\u00fdskumu z\u00e1sadne menia poh\u013ead na to, kto a ko\u013eko by mal plati\u0165 za klimatick\u00fd dlh.<\/p>\n<p><strong>Efekt \u013eadovca: Bud\u00face \u0161kody z minul\u00fdch emisi\u00ed<\/strong><\/p>\n<p>Naj\u0161okuj\u00facej\u0161\u00edm zisten\u00edm je fakt, \u017ee <strong>bud\u00face \u0161kody sp\u00f4soben\u00e9 minul\u00fdmi emisiami s\u00fa minim\u00e1lne o jeden r\u00e1d v\u00e4\u010d\u0161ie ako historick\u00e9 \u0161kody, ktor\u00e9 u\u017e tieto emisie stihli nap\u00e1cha\u0165<\/strong>. Napr\u00edklad jedna tona CO2 vypusten\u00e1 do ovzdu\u0161ia v roku 1990 sp\u00f4sobila do roku 2020 glob\u00e1lne \u0161kody vo v\u00fd\u0161ke pribli\u017ene 180 americk\u00fdch dol\u00e1rov. Do roku 2100 v\u0161ak t\u00e1to ist\u00e1 tona sp\u00f4sob\u00ed \u010fal\u0161ie \u0161kody vo v\u00fd\u0161ke a\u017e 1 840 dol\u00e1rov. To znamen\u00e1, \u017ee aj keby krajiny a firmy dnes finan\u010dne vyrovnali svoje dlhy za minul\u00e9 \u0161kody, ani z\u010faleka to nepokryje skuto\u010dn\u00fd \u00fa\u010det za ich doteraj\u0161ie emisie. Emisiu sklen\u00edkov\u00fdch plynov m\u00f4\u017eeme vn\u00edma\u0165 ako vytvorenie akt\u00edva, ktor\u00e9 postupne generuje negat\u00edvnu hodnotu (z\u00e1v\u00e4zok), a za toto oneskoren\u00e9 platenie sa naba\u013euj\u00fa \u00faroky.<\/p>\n<p><strong>Cena za pohodlie a zodpovednos\u0165 korpor\u00e1ci\u00ed<\/strong><\/p>\n<p>Tento pr\u00edstup umo\u017e\u0148uje spo\u010d\u00edta\u0165 klimatick\u00fd dlh nielen na \u00farovni \u0161t\u00e1tov, ale aj jednotlivcov a firiem. Ak by napr\u00edklad be\u017en\u00fd \u010dlovek po\u010das uplynulej dek\u00e1dy pridal do svojho harmonogramu <strong>jeden dlh\u00fd let ro\u010dne, vygenerovalo by to do roku 2100 glob\u00e1lne \u0161kody vo v\u00fd\u0161ke pribli\u017ene 25 000 dol\u00e1rov<\/strong>. Na druhej strane, ak by pre\u0161iel na vegetari\u00e1nsku stravu alebo si nain\u0161taloval tepeln\u00e9 \u010derpadlo, prinieslo by to glob\u00e1lne ekonomick\u00e9 benefity (zn\u00ed\u017eenie \u0161k\u00f4d) v hodnote zhruba 6 000 dol\u00e1rov.<\/p>\n<p>Extr\u00e9mnym pr\u00edkladom s\u00fa emisie celebr\u00edt. V\u00fdpo\u010dty ukazuj\u00fa, \u017ee <strong>lety s\u00fakromn\u00fdmi lietadlami, ktor\u00e9 v roku 2022 absolvovali Bill Gates, Jeff Bezos, Taylor Swift \u010di Elon Musk, vygeneruj\u00fa pre ka\u017ed\u00e9ho z nich do konca storo\u010dia \u0161kody vy\u0161\u0161ie ako 1 mili\u00f3n dol\u00e1rov<\/strong>.<\/p>\n<p>Pokia\u013e ide o korpor\u00e1cie, takzvan\u00ed uhl\u00edkov\u00ed giganti (Carbon Majors) nes\u00fa gigantick\u00e9 finan\u010dn\u00e9 z\u00e1v\u00e4zky. Odhaduje sa, \u017ee emisie \u0161t\u00e1tnej ropnej spolo\u010dnosti Saudi Aramco z rokov 1988 a\u017e 2015 sp\u00f4sobili do roku 2020 \u0161kody za 3 bili\u00f3ny dol\u00e1rov, no do roku 2100 sp\u00f4sobia straty v astronomickej v\u00fd\u0161ke 64 bili\u00f3nov dol\u00e1rov. Emisie spolo\u010dnosti ExxonMobil vytvorili do roku 2020 \u0161kody vo v\u00fd\u0161ke 1,6 bili\u00f3na dol\u00e1rov (\u010do zodpoved\u00e1 jej zhruba 5-ro\u010dn\u00fdm pr\u00edjmom) a do roku 2100 toto \u010d\u00edslo vzrastie na 29 bili\u00f3nov.<\/p>\n<p><strong>Glob\u00e1lna nerovnos\u0165: Kto plat\u00ed \u00fa\u010det?<\/strong><\/p>\n<p>Dopady zne\u010dis\u0165ovania s\u00fa rozdelen\u00e9 extr\u00e9mne nerovnomerne. Najhor\u0161ie n\u00e1sledky nes\u00fa krajiny v tropick\u00fdch oblastiach a stredn\u00fdch zemepisn\u00fdch \u0161\u00edrkach. Napr\u00edklad <strong>emisie Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov len za obdobie od roku 1990 sp\u00f4sobili v Indii \u0161kody vo v\u00fd\u0161ke 500 mili\u00e1rd dol\u00e1rov a v Braz\u00edlii 330 mili\u00e1rd dol\u00e1rov<\/strong>. Celosvetovo nes\u00fa americk\u00e9 emisie z tohto obdobia vinu za \u0161kody vo v\u00fd\u0161ke 10,2 bili\u00f3na dol\u00e1rov, za nimi nasleduje \u010c\u00edna (8,7 bili\u00f3na dol\u00e1rov) a Eur\u00f3pska \u00fania (6,42 bili\u00f3na dol\u00e1rov).<\/p>\n<p><strong>Soci\u00e1lne n\u00e1klady uhl\u00edka a mo\u017enos\u0165 n\u00e1pravy<\/strong><\/p>\n<p>\u0160t\u00fadia odhaduje tzv. soci\u00e1lne n\u00e1klady uhl\u00edka (SC-CO2) a\u017e na 1 013 dol\u00e1rov za tonu pri 2 % diskontnej sadzbe. T\u00e1to suma je mnohon\u00e1sobne vy\u0161\u0161ia ne\u017e ned\u00e1vne odhady vl\u00e1dnych in\u0161tit\u00faci\u00ed. E\u0161te d\u00f4le\u017eitej\u0161ie je uvedomi\u0165 si, \u017ee <strong>tieto \u010d\u00edsla zachyt\u00e1vaj\u00fa len \u0161kody premietnut\u00e9 do hrub\u00e9ho dom\u00e1ceho produktu (HDP) a v\u00f4bec nezah\u0155\u0148aj\u00fa \u010fal\u0161ie obrovsk\u00e9 trag\u00e9die<\/strong>, ako s\u00fa dopady na \u013eudsk\u00e9 zdravie, zlyh\u00e1vanie ekosyst\u00e9mov, strata kult\u00farnych \u00fazem\u00ed v d\u00f4sledku st\u00fapania hladiny mor\u00ed \u010di ni\u010div\u00e9 cykl\u00f3ny.<\/p>\n<p>Okrem priamych finan\u010dn\u00fdch kompenz\u00e1ci\u00ed by mo\u017en\u00fdm rie\u0161en\u00edm mohlo by\u0165 akt\u00edvne odstra\u0148ovanie oxidu uhli\u010dit\u00e9ho (CDR) z atmosf\u00e9ry. Av\u0161ak pozor: efektivita z\u00e1chrany z\u00e1vis\u00ed od \u010dasu. <strong>Ak by sme emisie dok\u00e1zali odstr\u00e1ni\u0165, no urobili by sme to s 25-ro\u010dn\u00fdm me\u0161kan\u00edm, zabr\u00e1nili by sme u\u017e len pribli\u017ene polovici predpokladan\u00fdch \u0161k\u00f4d<\/strong>.<\/p>\n<p>Skuto\u010dn\u00fd \u00fa\u010det za uhl\u00edk sa tak iba za\u010d\u00edna formova\u0165 a ukazuje sa, \u017ee klimatick\u00e1 kr\u00edza so sebou nesie finan\u010dn\u00e9 n\u00e1sledky, na ktor\u00e9 na\u0161a s\u00fa\u010dasn\u00e1 ekonomika ani legislat\u00edva nie s\u00fa v\u00f4bec pripraven\u00e9. <strong>JRi&amp;CO2AI<\/strong><\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Klimatick\u00e1 zmena sp\u00f4sobuje merate\u013en\u00e9 glob\u00e1lne \u0161kody, no na medzin\u00e1rodnej \u00farovni doteraz ch\u00fdbala kvantitat\u00edvna defin\u00edcia a presn\u00fd r\u00e1mec na prepojenie konkr\u00e9tnych emisi\u00ed s vy\u010d\u00edslen\u00fdmi finan\u010dn\u00fdmi stratami a \u0161kodami (Loss and Damage). Skupina v\u00fdskumn\u00edkov<\/p>","protected":false},"author":7,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_acf_changed":false,"footnotes":""},"categories":[4],"tags":[],"class_list":["post-39109","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-klimaticka-zmena"],"acf":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/39109","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/users\/7"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=39109"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/39109\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":39112,"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/39109\/revisions\/39112"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=39109"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=39109"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=39109"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}