{"id":38981,"date":"2026-03-25T16:13:02","date_gmt":"2026-03-25T15:13:02","guid":{"rendered":"https:\/\/www.co2news.sk\/?p=38981"},"modified":"2026-03-25T16:14:11","modified_gmt":"2026-03-25T15:14:11","slug":"mozu-byt-zelensie-cesty-skutocne-udrzatelne-bioasfalt-hranice-lesov-a-hranice-biohospodarstva","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/2026\/03\/25\/mozu-byt-zelensie-cesty-skutocne-udrzatelne-bioasfalt-hranice-lesov-a-hranice-biohospodarstva\/","title":{"rendered":"\u0647\u0644 \u064a\u0645\u0643\u0646 \u0623\u0646 \u062a\u0643\u0648\u0646 \u0627\u0644\u0637\u0631\u0642 \u0627\u0644\u0635\u062f\u064a\u0642\u0629 \u0644\u0644\u0628\u064a\u0626\u0629 \u0645\u0633\u062a\u062f\u0627\u0645\u0629 \u062d\u0642\u064b\u0627\u061f \u0627\u0644\u0623\u0633\u0641\u0644\u062a \u0627\u0644\u062d\u064a\u0648\u064a\u060c \u0648\u062d\u062f\u0648\u062f \u0627\u0644\u063a\u0627\u0628\u0627\u062a\u060c \u0648\u0622\u0641\u0627\u0642 \u0627\u0644\u0627\u0642\u062a\u0635\u0627\u062f \u0627\u0644\u062d\u064a\u0648\u064a"},"content":{"rendered":"<p>\u064a\u064f\u0639\u062f \u0642\u0637\u0627\u0639 \u0627\u0644\u0646\u0642\u0644 \u0623\u0643\u0628\u0631 \u0645\u0635\u062f\u0631 \u0644\u0627\u0646\u0628\u0639\u0627\u062b\u0627\u062a \u063a\u0627\u0632\u0627\u062a \u0627\u0644\u0627\u062d\u062a\u0628\u0627\u0633 \u0627\u0644\u062d\u0631\u0627\u0631\u064a \u0641\u064a \u0627\u0644\u0627\u062a\u062d\u0627\u062f \u0627\u0644\u0623\u0648\u0631\u0648\u0628\u064a\u060c \u0648\u0644\u0645 \u064a\u062d\u0631\u0632 \u062a\u0642\u062f\u0645\u0627\u064b \u064a\u064f\u0630\u0643\u0631 \u0641\u064a \u062e\u0641\u0636\u0647\u0627 \u0628\u0634\u0643\u0644 \u0645\u0633\u062a\u062f\u0627\u0645 \u062e\u0644\u0627\u0644 \u0627\u0644\u0639\u0642\u0648\u062f \u0627\u0644\u0623\u062e\u064a\u0631\u0629. \u0641\u064a \u062d\u064a\u0646 \u064a\u062a\u0631\u0643\u0632 \u0627\u0644\u0627\u0647\u062a\u0645\u0627\u0645 \u0627\u0644\u0639\u0627\u0645 \u0648\u0627\u0644\u0633\u064a\u0627\u0633\u064a \u0628\u0634\u0643\u0644 \u0623\u0633\u0627\u0633\u064a \u0639\u0644\u0649 \u0643\u0647\u0631\u0628\u0629 \u0627\u0644\u0645\u0631\u0643\u0628\u0627\u062a \u0646\u0641\u0633\u0647\u0627.<!--more-->, infra\u0161trukt\u00fara \u2013 cesty priamo pod ich kolesami \u2013 zost\u00e1va takmer \u00faplne z\u00e1visl\u00e1 od fos\u00edlnych zdrojov. Hlavn\u00fdm stavebn\u00fdm materi\u00e1lom na jej budovanie je asfaltov\u00e1 zmes, ktorej k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdm spojivom je bit\u00famen, produkt rafin\u00e1cie ropy.<\/p>\n<p>\u0164a\u017eba ropy a jej spracovanie za sebou zanech\u00e1vaj\u00fa obrovsk\u00fa uhl\u00edkov\u00fa stopu. Najnov\u0161ia spr\u00e1va Eurobitume zameran\u00e1 na hodnotenie \u017eivotn\u00e9ho cyklu (LCA 4.0) varuje, \u017ee \u0165a\u017eba ropy zodpoved\u00e1 za pribli\u017ene 70 % potenci\u00e1lu glob\u00e1lneho otep\u013eovania (GWP) spojen\u00e9ho s produkciou bit\u00famenu. Zvy\u0161n\u00fdch 22 % predstavuj\u00fa emisie z rafin\u00e1cie a prepravy. Presnej\u0161ie monitorovanie, vr\u00e1tane zapo\u010d\u00edtania \u00fanikov, spa\u013eovania a odvetr\u00e1vania met\u00e1nu priamo na ropn\u00fdch vrtoch pod\u013ea najnov\u0161ej metodiky AR6, posunulo hodnotu GWP bit\u00famenu a\u017e na \u00farove\u0148 530 kg CO2-ekvivalentu na jednu tonu. <strong>Prechod dopravy na skuto\u010dn\u00fa uhl\u00edkov\u00fa neutralitu teda nevyhnutne vy\u017eaduje nielen zmenu pohonu vozidiel, ale aj urgentn\u00fa dekarboniz\u00e1ciu samotn\u00fdch stavebn\u00fdch materi\u00e1lov.<\/strong><\/p>\n<h5><strong>Inovat\u00edvne n\u00e1hrady: N\u00e1stup bioasfaltu a bezcementov\u00fdch dla\u017eieb<\/strong><\/h5>\n<p>S cie\u013eom zn\u00ed\u017ei\u0165 t\u00fato z\u00e1vislos\u0165 na rope v\u00fdskumn\u00edci v oblasti in\u017einierstva vozoviek akt\u00edvne sk\u00famaj\u00fa udr\u017eate\u013en\u00e9 alternat\u00edvy, pri\u010dom jednou z najs\u013eubnej\u0161\u00edch inov\u00e1ci\u00ed je vyu\u017eitie biomasy na v\u00fdrobu tzv. bio-spoj\u00edv (bio-binders). Biomasa r\u00f4zneho p\u00f4vodu, ako napr\u00edklad drevn\u00fd odpad, po\u013enohospod\u00e1rske zvy\u0161ky, mikroamariasy (mikroriasy), \u010di pou\u017eit\u00fd kuchynsk\u00fd olej (WCO) alebo dokonca prasa\u010d\u00ed hnoj, sa men\u00ed na cenn\u00e9 suroviny v\u010faka pokro\u010dilej termochemickej konverzii. Such\u00e9 materi\u00e1ly zvy\u010dajne prech\u00e1dzaj\u00fa procesom r\u00fdchlej pyrol\u00fdzy, ktor\u00e1 pri teplot\u00e1ch do 750 \u00b0C bez pr\u00edstupu kysl\u00edka premie\u0148a biomasu na tekut\u00e9 bio-oleje a pevn\u00fa zlo\u017eku naz\u00fdvan\u00fa biouhlie. Vlhk\u00e1 biomasa, naopak, podstupuje tzv. hydroterm\u00e1lne skvapal\u0148ovanie (HTL).<\/p>\n<p>Skvel\u00fdm pr\u00edkladom aplik\u00e1cie t\u00fdchto technol\u00f3gi\u00ed je pilotn\u00fd \u00fasek cesty N-623 v severnom \u0160panielsku, vytvoren\u00fd v r\u00e1mci projektu LIAISON financovan\u00e9ho E\u00da. Na be\u017enej ceste bol polo\u017een\u00fd asfaltov\u00fd koberec, v ktorom bol tradi\u010dn\u00fd bit\u00famen nahraden\u00fd inovat\u00edvnym spojivom so 40 % podielom biologick\u00fdch zlo\u017eiek. <strong>Tento experiment\u00e1lny bio-materi\u00e1l dok\u00e1zal zn\u00ed\u017ei\u0165 uhl\u00edkov\u00fa stopu pribli\u017ene o 1 200 kg CO2-ekvivalentu na tonu spojiva, \u010do predstavuje mimoriadne 75 % zn\u00ed\u017eenie emisi\u00ed na \u00farovni celej asfaltovej zmesi<\/strong>. Zmes vykazovala v\u00fdborn\u00e9 mechanick\u00e9 vlastnosti \u2013 odol\u00e1vala trval\u00fdm deform\u00e1ci\u00e1m (vyjazden\u00fdm ko\u013eaj\u00e1m), stuhnutiu aj \u00fanave materi\u00e1lu a dobre zn\u00e1\u0161ala vplyv vody. S\u00fa\u010dasne s t\u00fdm projekt LIAISON testuje aj in\u00e9 materi\u00e1ly, napr\u00edklad prefabrikovan\u00e9 vozovky z geopolym\u00e9rneho bet\u00f3nu (bez pou\u017eitia emisne n\u00e1ro\u010dn\u00e9ho portlandsk\u00e9ho cementu, nahraden\u00e9ho oceliarskou troskou a uho\u013en\u00fdm popolom), ktor\u00e9 dok\u00e1\u017eu u\u0161etri\u0165 a\u017e 78 % CO2.<\/p>\n<p>Rozli\u010dn\u00e9 bio-zlo\u017eky pritom prin\u00e1\u0161aj\u00fa asfaltu \u0161pecifick\u00e9 benefity. <strong>Pridanie biouhlia do be\u017en\u00e9ho asfaltu zni\u017euje oxid\u00e1ciu a starnutie zmesi a v\u00fdrazne zvy\u0161uje odolnos\u0165 vo\u010di tvorbe vyjazden\u00fdch ko\u013eaj\u00ed pri vysok\u00fdch letn\u00fdch teplot\u00e1ch<\/strong>, hoci m\u00f4\u017ee sp\u00f4sobi\u0165 krehkos\u0165 v extr\u00e9mnych mrazoch. Oproti tomu <strong>bio-oleje p\u00f4sobia ako zm\u00e4k\u010dovadl\u00e1, vykazuj\u00fa v\u00fdborn\u00e9 vlastnosti v chladnom podneb\u00ed, zni\u017euj\u00fa riziko vzniku mrazov\u00fdch trhl\u00edn<\/strong> a celkovo zlep\u0161uj\u00fa penetra\u010dn\u00fa schopnos\u0165 materi\u00e1lu.<\/p>\n<h5><strong>Hranice lesov: Kde nar\u00e1\u017ea biohospod\u00e1rstvo na svoje limity?<\/strong><\/h5>\n<p>Technologick\u00e9 inov\u00e1cie s\u00fa l\u00e1kav\u00e9, ale prin\u00e1\u0161aj\u00fa so sebou v\u00e1\u017enu syst\u00e9mov\u00fa dilemu t\u00fdkaj\u00facu sa alok\u00e1cie zdrojov. Ako d\u00f4razne upozor\u0148uje Martin Pigeon, v\u00fdskumn\u00edk z bruselskej mimovl\u00e1dnej organiz\u00e1cie Fern, probl\u00e9mom p\u00f4vodn\u00e9ho fos\u00edlneho paliva bola il\u00fazia nekone\u010dnosti. <strong>\u201eProbl\u00e9m fos\u00edlnych pal\u00edv spo\u010d\u00edva v tom, \u017ee n\u00e1s n\u00fatia myslie\u0165 si, \u017ee mo\u017enosti s\u00fa neobmedzen\u00e9. V biohospod\u00e1rstve je v\u0161ak limitom les,\u201c<\/strong> varuje Pigeon.<\/p>\n<p>Klimatick\u00e1 kr\u00edza, kolaps biodiverzity a nadmern\u00e1 \u0165a\u017eba v\u00e1\u017ene ohrozuj\u00fa eur\u00f3pske lesy, ktor\u00fdch schopnos\u0165 pohlcova\u0165 uhl\u00edk v posledn\u00fdch rokoch kles\u00e1. Z tohto d\u00f4vodu sa nem\u00f4\u017eeme spolieha\u0165 na to, \u017ee bio-materi\u00e1ly m\u00f4\u017eu jednoducho plo\u0161ne a neobmedzene nahradi\u0165 fos\u00edlnu infra\u0161trukt\u00faru. V s\u00fa\u010dasnosti sa napr\u00edklad a\u017e polovica v\u0161etk\u00e9ho vy\u0165a\u017een\u00e9ho dreva v Eur\u00f3pe spa\u013euje na energetick\u00e9 \u00fa\u010dely, \u010do Pigeon kritizuje s t\u00fdm, \u017ee \u201evieme to robi\u0165 aj lep\u0161ie\u201c \u2013 no iba vtedy, ak celkov\u00e1 \u0165a\u017eba neprekro\u010d\u00ed udr\u017eate\u013en\u00e9 hranice. Ak by prudk\u00fd rast dopytu po drevnej biomase, napr\u00edklad na v\u00fdstavbu bioasfaltov\u00fdch ciest, viedol k \u010fal\u0161iemu zintenz\u00edvneniu \u0165a\u017eby alebo mas\u00edvnej v\u00fdsadbe monokult\u00far so slabou biodiverzitou, probl\u00e9m by sme iba presunuli namiesto jeho skuto\u010dn\u00e9ho vyrie\u0161enia.<\/p>\n<p>Naviac existuj\u00fa aj \u010disto technick\u00e9 limity. Martin Junginger, profesor bioekonomiky na Univerzite v Utrechte podot\u00fdka, \u017ee napr\u00edklad lign\u00edn (jeden zo z\u00e1kladn\u00fdch stavebn\u00fdch kame\u0148ov dreva), dok\u00e1\u017ee v \u0161trukt\u00fare asfaltu uspokojivo nahradi\u0165 ropn\u00fd bit\u00famen len do v\u00fd\u0161ky pribli\u017ene 50 %, nie na 100 %. Vy\u0161\u0161ie koncentr\u00e1cie toti\u017e sp\u00f4sobuj\u00fa problematick\u00fa kry\u0161taliz\u00e1ciu a penenie zmesi po\u010das jej v\u00fdroby. Na plan\u00e9te Zem jednoducho neexistuje dostatok biologickej hmoty na to, aby sme dok\u00e1zali vytla\u010di\u0165 fos\u00edlne hospod\u00e1rstvo v pomere jedna k jednej bez toho, aby sme t\u00fdm zni\u010dili pr\u00edrodu.<\/p>\n<h5><strong>Syst\u00e9mov\u00e9 rie\u0161enie: Kask\u00e1dov\u00fd princ\u00edp a obehov\u00e1 ekonomika<\/strong><\/h5>\n<p>Ako z tejto slepej uli\u010dky von? Rie\u0161en\u00edm je spoji\u0165 zelen\u00fa ch\u00e9miu so zni\u017eovan\u00edm celkovej spotreby zdrojov. Nov\u00e1 strat\u00e9gia E\u00da pre biohospod\u00e1rstvo, zameran\u00e1 na odomknutie potenci\u00e1lu v\u00fdroby s vyu\u017eit\u00edm biotechnol\u00f3gi\u00ed, jasne definuje prioritu nahr\u00e1dza\u0165 fos\u00edlne materi\u00e1ly, ale iba za predpokladu udr\u017eate\u013en\u00e9ho vyu\u017e\u00edvania biomasy. D\u00f4raz sa pres\u00fava na cielen\u00e9 zhodnocovanie sekund\u00e1rnej biomasy \u2013 teda po\u013enohospod\u00e1rskych zvy\u0161kov a organick\u00e9ho odpadu \u2013 namiesto vy\u0165a\u017eovania prim\u00e1rnych lesov a ornej p\u00f4dy na technick\u00e9 suroviny. Tento postup reflektuje tzv. kask\u00e1dov\u00fd princ\u00edp, \u010di\u017ee uprednost\u0148ovanie vyu\u017eitia materi\u00e1lov pre produkty s najvy\u0161\u0161ou a dlhodobou pridanou hodnotou a odkladanie energetick\u00e9ho spa\u013eovania a\u017e na sam\u00fd koniec \u017eivotn\u00e9ho cyklu suroviny.<\/p>\n<p>D\u00f4le\u017eitos\u0165 tohto komplexn\u00e9ho pr\u00edstupu sa prejavuje aj na lok\u00e1lnej slovenskej \u00farovni. N\u00e1rodn\u00fd ak\u010dn\u00fd pl\u00e1n pre rozvoj biohospod\u00e1rstva v SR, pripraven\u00fd strediskom BIC Bratislava, pr\u00edzvukuje nevyhnutnos\u0165 transform\u00e1cie dom\u00e1ceho priemyslu smerom k &#8222;Efekt\u00edvnemu lesn\u00edctvu&#8220; a &#8222;Odpadov\u00e9mu hospod\u00e1rstvu&#8220;. Namiesto mas\u00edvneho v\u00fdvozu neopracovanej gu\u013eatiny pl\u00e1n navrhuje vytvorenie kask\u00e1dov\u00fdch a recykla\u010dn\u00fdch hodnotov\u00fdch re\u0165azcov s vysokou pridanou hodnotou. Dreven\u00fd odpad a zostatkov\u00e1 po\u013enohospod\u00e1rska biomasa, pre ktor\u00fa u\u017e nie je vyu\u017eitie v potravin\u00e1rstve (krmiv\u00e1) alebo vo v\u00fdrobe kvalitn\u00fdch biokompozitov, by mala ide\u00e1lne smerova\u0165 pr\u00e1ve na zelen\u00e9 modifik\u00e1tory stavieb, bio-ch\u00e9mick\u00fa konverziu, \u010di nakoniec do modernej v\u00fdroby energie z odpadu za \u00fa\u010delom zn\u00ed\u017eenia skl\u00e1dkovania, ktor\u00e9 je u n\u00e1s s podielom 66 % vysoko nad priemerom E\u00da.<\/p>\n<p>Z\u00e1vere\u010dnou a <strong>najviac racion\u00e1lnou cestou na dosiahnutie skuto\u010dnej udr\u017eate\u013enosti ciest je vz\u00e1jomn\u00e9 prepojenie bio-spoj\u00edv a hlbokej cirkularity<\/strong>. Be\u017en\u00e9 cesty sa po\u0161kodzuj\u00fa, av\u0161ak ich materi\u00e1l \u2013 zrecyklovan\u00fd asfalt (RAP) \u2013 sa d\u00e1 znova pou\u017ei\u0165. Star\u00fd stvrdnut\u00fd a zoxidovan\u00fd bit\u00famen na \u0148om toti\u017e dok\u00e1\u017eu inteligentne \u201eomladi\u0165\u201c bio-oleje spracovan\u00e9 z odpadov, ako je napr\u00edklad be\u017en\u00fd kuchynsk\u00fd olej. Takto z\u00edskavame dvojit\u00fd ekologick\u00fd profit. Profesor Junginger to zh\u0155\u0148a slovami: \u201eOmladzovanie recyklovan\u00e9ho bit\u00famenu pomocou bio-spoj\u00edv umo\u017e\u0148uje dosiahnu\u0165 s\u00fa\u010dasne zn\u00ed\u017eenie spotreby fos\u00edlnych pal\u00edv a plnohodnotn\u00fa materi\u00e1lov\u00fa obehovos\u0165\u201c.<\/p>\n<p>Dekarboniz\u00e1cia cestnej infra\u0161trukt\u00fary za pou\u017eitia alternat\u00edvnych biologick\u00fdch materi\u00e1lov je technicky preuk\u00e1zate\u013en\u00e1 i nanajv\u00fd\u0161 aktu\u00e1lna. Nebude v\u0161ak plne udr\u017eate\u013en\u00e1, pokia\u013e spolo\u010dnos\u0165 len slepo vymen\u00ed fos\u00edlne \u0165a\u017eiarstvo za mas\u00edvne vy\u0165a\u017eovanie lesov. Bud\u00facnos\u0165 ekologick\u00fdch ciest spo\u010d\u00edva v prepojen\u00ed inteligentnej in\u017einierskej praxe, materi\u00e1lovej recykl\u00e1cie a najm\u00e4 re\u0161pektovania ekologick\u00fdch hran\u00edc plan\u00e9ty. <em><strong>JRi&amp;CO2AI<\/strong><\/em><\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>\u064a\u064f\u0639\u062f \u0642\u0637\u0627\u0639 \u0627\u0644\u0646\u0642\u0644 \u0623\u0643\u0628\u0631 \u0645\u0635\u062f\u0631 \u0644\u0627\u0646\u0628\u0639\u0627\u062b\u0627\u062a \u063a\u0627\u0632\u0627\u062a \u0627\u0644\u0627\u062d\u062a\u0628\u0627\u0633 \u0627\u0644\u062d\u0631\u0627\u0631\u064a \u0641\u064a \u0627\u0644\u0627\u062a\u062d\u0627\u062f \u0627\u0644\u0623\u0648\u0631\u0648\u0628\u064a\u060c \u0648\u0644\u0645 \u064a\u062d\u0631\u0632 \u062a\u0642\u062f\u0645\u0627\u064b \u064a\u064f\u0630\u0643\u0631 \u0641\u064a \u062e\u0641\u0636\u0647\u0627 \u0628\u0634\u0643\u0644 \u0645\u0633\u062a\u062f\u0627\u0645 \u062e\u0644\u0627\u0644 \u0627\u0644\u0639\u0642\u0648\u062f \u0627\u0644\u0623\u062e\u064a\u0631\u0629. \u0641\u064a \u062d\u064a\u0646 \u064a\u062a\u0631\u0643\u0632 \u0627\u0644\u0627\u0647\u062a\u0645\u0627\u0645 \u0627\u0644\u0639\u0627\u0645 \u0648\u0627\u0644\u0633\u064a\u0627\u0633\u064a \u0628\u0634\u0643\u0644 \u0623\u0633\u0627\u0633\u064a \u0639\u0644\u0649 \u0643\u0647\u0631\u0628\u0629 \u0627\u0644\u0645\u0631\u0643\u0628\u0627\u062a \u0646\u0641\u0633\u0647\u0627.<\/p>","protected":false},"author":7,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_acf_changed":false,"footnotes":""},"categories":[27],"tags":[],"class_list":["post-38981","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-udrzatelnost_uhlikova-neutralita"],"acf":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/38981","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/users\/7"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=38981"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/38981\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":38984,"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/38981\/revisions\/38984"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=38981"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=38981"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=38981"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}