{"id":38920,"date":"2026-03-18T10:50:37","date_gmt":"2026-03-18T09:50:37","guid":{"rendered":"https:\/\/www.co2news.sk\/?p=38920"},"modified":"2026-03-18T10:51:24","modified_gmt":"2026-03-18T09:51:24","slug":"metodicky-ramec-pre-integraciu-metrik-ocenovania-uhlika-do-vnutrostatnych-systemov-hodnotenia","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/2026\/03\/18\/metodicky-ramec-pre-integraciu-metrik-ocenovania-uhlika-do-vnutrostatnych-systemov-hodnotenia\/","title":{"rendered":"\u0625\u0637\u0627\u0631 \u0645\u0646\u0647\u062c\u064a \u0644\u062f\u0645\u062c \u0645\u0642\u0627\u064a\u064a\u0633 \u062a\u0633\u0639\u064a\u0631 \u0627\u0644\u0643\u0631\u0628\u0648\u0646 \u0641\u064a \u0623\u0646\u0638\u0645\u0629 \u0627\u0644\u062a\u0642\u064a\u064a\u0645 \u0627\u0644\u0648\u0637\u0646\u064a\u0629"},"content":{"rendered":"<p>\u0645\u0646 \u0648\u062c\u0647\u0629 \u0646\u0638\u0631 \u062e\u0628\u064a\u0631 \u0628\u0627\u0631\u0632 \u0641\u064a \u0627\u0642\u062a\u0635\u0627\u062f\u064a\u0627\u062a \u0627\u0644\u0628\u064a\u0626\u0629\u060c \u0641\u0625\u0646\u0647\u0627 \u062a\u0645\u062b\u0644 <a href=\"https:\/\/www.co2news.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/03\/1773826544487.pdf\"><span style=\"color: #0000ff;\">\u062a\u0633\u0639\u064a\u0631 \u0627\u0644\u0643\u0631\u0628\u0648\u0646<\/span><\/a> \u064a\u064f\u0639\u062f\u0651 \u0631\u0643\u064a\u0632\u0629 \u0623\u0633\u0627\u0633\u064a\u0629 \u0641\u064a \u0627\u0644\u0627\u0633\u062a\u0631\u0627\u062a\u064a\u062c\u064a\u0629 \u0627\u0644\u0645\u0627\u0644\u064a\u0629 \u0648\u0627\u0644\u0628\u064a\u0626\u064a\u0629 \u0627\u0644\u062d\u062f\u064a\u062b\u0629. \u0647\u062f\u0641\u0647 \u0627\u0644\u0631\u0626\u064a\u0633\u064a \u0647\u0648 \u0627\u0633\u062a\u064a\u0639\u0627\u0628 \u0627\u0644\u0622\u062b\u0627\u0631 \u0627\u0644\u062e\u0627\u0631\u062c\u064a\u0629 \u0627\u0644\u0633\u0644\u0628\u064a\u0629 - \u0623\u064a \u0646\u0642\u0644 \u0627\u0644\u062a\u0643\u0627\u0644\u064a\u0641 \u0627\u0644\u0627\u062c\u062a\u0645\u0627\u0639\u064a\u0629 \u0648<!--more--> zdravotn\u00fdch n\u00e1kladov spojen\u00fdch s emisiami sklen\u00edkov\u00fdch plynov priamo na p\u00f4vodcov zne\u010distenia. Tento pr\u00edstup nie je len n\u00e1strojom environment\u00e1lnej regul\u00e1cie, ale k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdm mechanizmom pre <b>mobiliz\u00e1ciu dom\u00e1cich zdrojov (Domestic Resource Mobilization &#8211; DRM)<\/b>. Umo\u017e\u0148uje \u0161t\u00e1tu korigova\u0165 trhov\u00e9 zlyhania a z\u00e1rove\u0148 generova\u0165 v\u00fdnosy pre fi\u0161k\u00e1lnu reformu.<\/p>\n<h5>1. Strategick\u00fd v\u00fdznam oce\u0148ovania uhl\u00edka v n\u00e1rodnej fi\u0161k\u00e1lnej politike<\/h5>\n<p>S\u00fa\u010dasn\u00fd stav glob\u00e1lnej politiky je v\u0161ak alarmuj\u00faci. Pod\u013ea \u00fadajov OECD z roku 2019 zost\u00e1va <b>70 % emisi\u00ed CO2 s\u00favisiacich s energiou \u00faplne nezdanen\u00fdch<\/b>, \u010do signalizuje hlbok\u00fd nes\u00falad medzi klimatick\u00fdmi cie\u013emi a re\u00e1lnym fi\u0161k\u00e1lnym postojom (fiscal stance) vl\u00e1d. Hlavn\u00e9 v\u00fdzvy, ako s\u00fa politick\u00e1 priechodnos\u0165 a ochrana medzin\u00e1rodnej konkurencieschopnosti, si vy\u017eaduj\u00fa, aby ministerstv\u00e1 financi\u00ed pre\u0161li od intuit\u00edvneho zda\u0148ovania k analyticky podlo\u017eenej metodike. Strategick\u00fdm imperat\u00edvom je vytvorenie jednotn\u00e9ho r\u00e1mca, ktor\u00fd umo\u017en\u00ed de\u0161ifrova\u0165 komplexn\u00e9 cenov\u00e9 sign\u00e1ly a integrova\u0165 ich do n\u00e1rodn\u00fdch syst\u00e9mov hodnotenia invest\u00edci\u00ed a v\u00fddavkov.<\/p>\n<h5>2. Architekt\u00fara glob\u00e1lnych metr\u00edk: Porovn\u00e1vacia anal\u00fdza partnerov PCT<\/h5>\n<p>Medzin\u00e1rodn\u00e1 spolupr\u00e1ca pod hlavi\u010dkou Platformy pre spolupr\u00e1cu v oblasti dan\u00ed (Platform for Collaboration on Tax &#8211; PCT) definuje \u0161tandardy pre tvorbu d\u00e1tov\u00fdch s\u00e1d, ktor\u00e9 s\u00fa pre vl\u00e1dnych analytikov k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9. Pre h\u013abkov\u00fa anal\u00fdzu je nevyhnutn\u00e9 rozli\u0161ova\u0165 medzi pr\u00edstupmi jednotliv\u00fdch in\u0161tit\u00faci\u00ed, najm\u00e4 s oh\u013eadom na to, \u010di identifikuj\u00fa konkr\u00e9tny rozpo\u010dtov\u00fd odpad alebo \u0161ir\u0161ie trhov\u00e9 zlyhania.<\/p>\n<table border=\"1\">\n<tbody>\n<tr>\n<td>In\u0161tit\u00facia<\/td>\n<td>Hlavn\u00e1 metrika \/ Publik\u00e1cia<\/td>\n<td>Pokryt\u00e9 n\u00e1stroje<\/td>\n<td>\u00da\u010del metriky<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td><b>OECD<\/b><\/td>\n<td>Efekt\u00edvne sadzby uhl\u00edka (ECR)<\/td>\n<td>Uhl\u00edkov\u00e1 da\u0148, ETS, spotrebn\u00e9 dane, dot\u00e1cie (Net ECR)<\/td>\n<td><b>Popisn\u00fd a benchmarkingov\u00fd<\/b> (Inventariz\u00e1cia podpory)<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td><b>MMF<\/b><\/td>\n<td>Efekt\u00edvne ceny energi\u00ed<\/td>\n<td>Dane, explicitn\u00e9\/implicitn\u00e9 dot\u00e1cie, externality<\/td>\n<td><b>Normat\u00edvny<\/b> (Efekt\u00edvne ceny a cenov\u00e9 medzery)<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td><b>Svetov\u00e1 banka<\/b><\/td>\n<td>Stav a trendy (State &amp; Trends)<\/td>\n<td>Explicitn\u00e9 ceny (Uhl\u00edkov\u00e1 da\u0148, ETS)<\/td>\n<td><b>Popisn\u00fd<\/b> (Sledovanie glob\u00e1lnych trendov)<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td><b>OSN<\/b><\/td>\n<td>Pr\u00edru\u010dka o zda\u0148ovan\u00ed uhl\u00edka<\/td>\n<td>Dizajn dan\u00ed a interakcia s n\u00e1strojmi<\/td>\n<td><b>Metodick\u00fd \/ Guidance<\/b> (Implementa\u010dn\u00fd n\u00e1vod)<\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p><b>Anal\u00fdza strategick\u00fdch dopadov (&#8222;So what?&#8220;):<\/b> Rozmanitos\u0165 t\u00fdchto metr\u00edk poskytuje analytikom ministerstiev financi\u00ed komplement\u00e1rny poh\u013ead na deform\u00e1cie trhu. <b>Inventariza\u010dn\u00fd pr\u00edstup OECD<\/b> je neocenite\u013en\u00fd pri identifik\u00e1cii konkr\u00e9tneho rozpo\u010dtov\u00e9ho odpadu a neefekt\u00edvnych da\u0148ov\u00fdch v\u00fddavkov. Naopak, <b>pr\u00edstup cenovej medzery (price-gap approach)<\/b>, ktor\u00fd vyu\u017e\u00edvaj\u00fa MMF a IEA, odha\u013euje hlb\u0161ie \u0161truktur\u00e1lne zlyhania, kde spotrebite\u013esk\u00e9 ceny nepokr\u00fdvaj\u00fa ani len n\u00e1klady na ponuku (pre-tax dot\u00e1cie). Kritick\u00fdm zisten\u00edm, ktor\u00e9 nesmie unikn\u00fa\u0165 pozornosti vl\u00e1dnych analytikov, je fakt, \u017ee <b>celkov\u00e1 cena uhl\u00edka (Total Carbon Price &#8211; TCP) glob\u00e1lne za posledn\u00fdch 30 rokov stagnuje<\/b>. Nomin\u00e1lny pokrok v ur\u010dit\u00fdch sektoroch je \u010dasto negovan\u00fd stagn\u00e1ciou alebo skryt\u00fdmi dot\u00e1ciami v in\u00fdch \u010dastiach ekonomiky. Integrovan\u00e9 datasety, ako je kombinovan\u00e1 datab\u00e1za OECD-IEA, dnes predstavuj\u00fa &#8222;zlat\u00fd \u0161tandard&#8220; pre sledovanie podpory fos\u00edlnych pal\u00edv.<\/p>\n<h5>3. Typol\u00f3gia troch dimenzi\u00ed pre pochopenie metr\u00edk<\/h5>\n<p>Pre koherentn\u00fa politiku je nevyhnutn\u00e9 de\u0161ifrova\u0165 terminologick\u00fd chaos pomocou systematick\u00e9ho r\u00e1mca, ktor\u00fd rozde\u013euje metriky do troch dimenzi\u00ed. Tento model umo\u017e\u0148uje identifikova\u0165, \u010di je aktu\u00e1lny fi\u0161k\u00e1lny postoj \u0161t\u00e1tu orientovan\u00fd na podporu n\u00edzkouhl\u00edkov\u00fdch technol\u00f3gi\u00ed alebo naopak konzervuje vysokouhl\u00edkov\u00fa \u0161trukt\u00faru.<\/p>\n<ol>\n<li><b>Pokrytie polit\u00edk (Policy Coverage):<\/b> Analytici musia rozli\u0161ova\u0165 medzi <b>cenov\u00fdmi n\u00e1strojmi<\/b> (fi\u0161k\u00e1lne opatrenia, ETS, obchodn\u00e9 cl\u00e1) a <b>necenov\u00fdmi n\u00e1strojmi<\/b> (priame regul\u00e1cie, normy).<\/li>\n<li><b>Forma sadzby (Rate\/Form):<\/b> Tu definujeme <b>Pozit\u00edvne ceny<\/b> (dane, ETS) a <b>Negat\u00edvne ceny<\/b> (dot\u00e1cie). K\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 je rozl\u00ed\u0161enie na <b>Explicitn\u00e9<\/b> (priamo cielen\u00e9 na tonu CO2) a <b>Implicitn\u00e9<\/b> (nepriame &#8211; napr. spotrebn\u00e9 dane z pal\u00edv). Pr\u00e1ve implicitn\u00e9 ceny \u010dasto tvoria v\u00e4\u010d\u0161inu cenov\u00e9ho sign\u00e1lu v rozvojov\u00fdch ekonomik\u00e1ch.<\/li>\n<li><b>\u00da\u010del metriky (Purpose):<\/b> Metriky m\u00f4\u017eu by\u0165 <b>Popisn\u00e9<\/b> (stav k d\u00e1tumu), <b>Normat\u00edvne<\/b> (hodnotenie vo\u010di benchmarku, napr. efekt\u00edvne ceny MMF) alebo <b>Metodick\u00e9<\/b> (n\u00e1vod na implement\u00e1ciu, napr. pr\u00edru\u010dka OSN).<\/li>\n<\/ol>\n<p>Tento trojrozmern\u00fd model pom\u00e1ha ministerstv\u00e1m financi\u00ed odhali\u0165 &#8222;politick\u00e9 medzery&#8220; (policy gaps), kde napr\u00edklad zavedenie explicitnej uhl\u00edkovej dane m\u00f4\u017ee by\u0165 de facto vynulovan\u00e9 existuj\u00facimi negat\u00edvnymi cenami (dot\u00e1ciami) v rovnakom sektore.<\/p>\n<h5>4. Technick\u00e1 synt\u00e9za a metodika v\u00fdpo\u010dtu cenov\u00fdch sign\u00e1lov<\/h5>\n<p>Presnos\u0165 v\u00fdpo\u010dtu je z\u00e1kladom pre medzin\u00e1rodn\u00fa porovnate\u013enos\u0165. Technick\u00e1 konzistencia pri kombinovan\u00ed d\u00e1t z r\u00f4znych zdrojov si vy\u017eaduje pochopenie metodick\u00fdch caveatov.<\/p>\n<p><b>V\u00fdpo\u010det Efekt\u00edvnej sadzby uhl\u00edka (ECR):<\/b> ECR predstavuje sumu uhl\u00edkovej dane, spotrebnej dane z pal\u00edv a ceny povoleniek ETS. Pri v\u00fdpo\u010dte je v\u0161ak nevyhnutn\u00e9 zoh\u013eadni\u0165 technick\u00e9 obmedzenie (tzv. <b>Box 1 caveat<\/b>): OECD pri p\u00e1rovan\u00ed d\u00e1t vych\u00e1dza z predpokladu, \u017ee emisie z ka\u017ed\u00e9ho paliva pou\u017eit\u00e9ho v danom odvetv\u00ed podliehaj\u00fa syst\u00e9mu ETS rovnomerne. To je metodick\u00fd limit, ktor\u00fd musia analytici bra\u0165 do \u00favahy pri interpret\u00e1cii sektorov\u00fdch d\u00e1t.<\/p>\n<p><b>Integr\u00e1cia dot\u00e1ci\u00ed a defin\u00edcia Net ECR:<\/b> Pre v\u00fdpo\u010det <b>Net ECR<\/b> (ECR m\u00ednus fos\u00edlne dot\u00e1cie) je k\u013e\u00fa\u010dov\u00e1 defin\u00edcia MMF: <b>explicitn\u00e1 dot\u00e1cia<\/b> vznik\u00e1 vtedy, ke\u010f je kone\u010dn\u00e1 cena pre spotrebite\u013ea ni\u017e\u0161ia ako n\u00e1klady na ponuku po zapo\u010d\u00edtan\u00ed <b>DPH<\/b>. T\u00e1to \u00farove\u0148 fi\u0161k\u00e1lnej presnosti je nevyhnutn\u00e1 pre spr\u00e1vne ur\u010denie v\u00fd\u0161ky rozpo\u010dtov\u00fdch str\u00e1t.<\/p>\n<p><b>Margin\u00e1lna verzus priemern\u00e1 cena:<\/b> Z\u00e1sadn\u00fdm technick\u00fdm aspektom je vplyv <b>bezodplatn\u00fdch pridelen\u00ed povoleniek (free allocations)<\/b>. Tieto mechanizmy vytv\u00e1raj\u00fa nebezpe\u010dn\u00fd rozdiel medzi <b>margin\u00e1lnou cenou<\/b> (ktor\u00e1 motivuje k zni\u017eovaniu emisi\u00ed na jednotku) a <b>priemernou cenou<\/b> (ktor\u00e1 kles\u00e1 a oslabuje dlhodob\u00e9 investi\u010dn\u00e9 stimuly). Analytici by mali sledova\u0165 aj Efekt\u00edvnu priemern\u00fa sadzbu (EACR), aby pochopili skuto\u010dn\u00fd motiva\u010dn\u00fd r\u00e1mec pre priemysel.<\/p>\n<h5>5. Benchmarking a hodnotenie s\u00faladu s klimatick\u00fdmi cie\u013emi<\/h5>\n<p>Referen\u010dn\u00e9 hodnoty (benchmarky) sl\u00fa\u017eia ako normat\u00edvny kompas pre fi\u0161k\u00e1lnu politiku. Bez nich je sledovanie pokroku len popisn\u00fdm cvi\u010den\u00edm bez strategick\u00e9ho cie\u013ea.<\/p>\n<ul>\n<li><b>OECD:<\/b> Definuje benchmarky <b>60 EUR<\/b> (n\u00edzky odhad n\u00e1kladov na \u0161kody do roku 2030) a <b>120 EUR<\/b> za tonu CO2 (stredn\u00fd odhad pre dosiahnutie Net Zero).<\/li>\n<li><b>MMF (ICPF):<\/b> Navrhuje Medzin\u00e1rodn\u00fa minim\u00e1lnu cenu uhl\u00edka diferencovan\u00fa pod\u013ea stup\u0148a ekonomick\u00e9ho rozvoja: <b>25 USD<\/b> pre n\u00edzkopr\u00edjmov\u00e9, <b>50 USD<\/b> pre rozv\u00edjaj\u00face sa a <b>75 USD<\/b> pre vyspel\u00e9 ekonomiky. Toto delenie je k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 pre glob\u00e1lnu politick\u00fa priechodnos\u0165.<\/li>\n<li><b>High-Level Commission:<\/b> Stanovuje koridory <b>40 \u2013 80 USD<\/b> (2020) a <b>50 \u2013 100 USD<\/b> (2030).<\/li>\n<\/ul>\n<p><b>Kritick\u00e9 zhodnotenie:<\/b> Napriek existencii t\u00fdchto benchmarkov je v s\u00fa\u010dasnosti <b>menej ako 4 % glob\u00e1lnych emisi\u00ed<\/b> pokryt\u00fdch priamou cenou na \u00farovni po\u017eadovanej pre rok 2030. V\u00e4\u010d\u0161ina emisi\u00ed je bu\u010f nezdanen\u00e1, alebo za\u0165a\u017een\u00e1 cenou, ktor\u00e1 neodr\u00e1\u017ea environment\u00e1lne n\u00e1klady.<\/p>\n<h5>6. Aplika\u010dn\u00e1 prax: Pr\u00edklady a strategick\u00e9 ponau\u010denia<\/h5>\n<p>Prax v krajin\u00e1ch ako Ekv\u00e1dor, Ghana alebo N\u00f3rsko odha\u013euje hlbok\u00e9 strategick\u00e9 distorzie. K\u013e\u00fa\u010dov\u00fdm zisten\u00edm pre analytikov je tzv. <b>&#8222;Paradox uhlia verzus dopravy&#8220;<\/b>: najzne\u010dis\u0165uj\u00facej\u0161ie palivo (uhlie) konzistentne \u010del\u00ed najni\u017e\u0161\u00edm efekt\u00edvnym sadzb\u00e1m, zatia\u013e \u010do sektor dopravy, ktor\u00fd je fi\u0161k\u00e1lne &#8222;najjednoduch\u0161\u00edm&#8220; cie\u013eom, nesie hlavn\u00e9 bremeno cez spotrebn\u00e9 dane.<\/p>\n<p>Pozoruhodn\u00fdm zisten\u00edm z kraj\u00edn ako Ghana a Ke\u0148a je, \u017ee hoci nemaj\u00fa zaveden\u00fa explicitn\u00fa uhl\u00edkov\u00fa da\u0148, ich <b>nepriame ceny uhl\u00edka (cez spotrebn\u00e9 dane z pal\u00edv) s\u00fa \u010dasto porovnate\u013en\u00e9 s priemerom OECD<\/b>. Toto zistenie je k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdm argumentom pre vl\u00e1dnych analytikov pri obhajobe formaliz\u00e1cie t\u00fdchto sign\u00e1lov do ucelen\u00e9ho syst\u00e9mu uhl\u00edkov\u00e9ho zda\u0148ovania.<\/p>\n<p><strong>Strategick\u00e9 odpor\u00fa\u010dania pre ministerstv\u00e1 financi\u00ed (Action Plan):<\/strong><\/p>\n<ol>\n<li><b>Odstr\u00e1nenie pre-tax dot\u00e1ci\u00ed:<\/b> Prioritn\u00e1 elimin\u00e1cia dot\u00e1ci\u00ed, ktor\u00e9 stl\u00e1\u010daj\u00fa cenu pod \u00farove\u0148 supply costs (n\u00e1kladov na ponuku).<\/li>\n<li><b>Zos\u00faladenie spotrebn\u00fdch dan\u00ed s obsahom uhl\u00edka:<\/b> Prechod od zda\u0148ovania objemu k zda\u0148ovaniu energetick\u00e9ho obsahu a uhl\u00edkovej intenzity.<\/li>\n<li><b>Roz\u0161irovanie z\u00e1kladu dane (DRM):<\/b> Presun fi\u0161k\u00e1lneho za\u0165a\u017eenia z dopravy na priemyseln\u00fa energetiku a v\u00fdrobu tepla.<\/li>\n<li><b>F\u00e1zovanie bezodplatn\u00fdch povoleniek:<\/b> Postupn\u00e9 ru\u0161enie vo\u013en\u00fdch alok\u00e1ci\u00ed v ETS na zamedzenie deform\u00e1cie medzi margin\u00e1lnou a priemernou cenou.<\/li>\n<li><b>Reforma DPH a fi\u0161k\u00e1lna neutralita:<\/b> Vyu\u017eitie pr\u00edjmov z oce\u0148ovania uhl\u00edka na zn\u00ed\u017eenie za\u0165a\u017eenia pr\u00e1ce alebo podporu zranite\u013en\u00fdch dom\u00e1cnost\u00ed, \u010d\u00edm sa zv\u00fd\u0161i politick\u00e1 priechodnos\u0165 reforiem.<\/li>\n<\/ol>\n<p>Integr\u00e1cia t\u00fdchto metr\u00edk PCT do vn\u00fatro\u0161t\u00e1tnych syst\u00e9mov je nevyhnutn\u00fdm krokom k prechodu od environment\u00e1lnych proklam\u00e1ci\u00ed k merate\u013enej a koherentnej hospod\u00e1rskej politike. <em><strong>JRi&amp;CO2AI\u00a0<\/strong><\/em><\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Z poh\u013eadu hlavn\u00e9ho experta na environment\u00e1lnu ekon\u00f3miu predstavuje oce\u0148ovanie uhl\u00edka z\u00e1kladn\u00fd pilier modernej fi\u0161k\u00e1lnej a environment\u00e1lnej strat\u00e9gie. Jeho prim\u00e1rnym cie\u013eom je internaliz\u00e1cia negat\u00edvnych external\u00edt \u2013 teda prenos spolo\u010densk\u00fdch a<\/p>","protected":false},"author":7,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_acf_changed":false,"footnotes":""},"categories":[26],"tags":[],"class_list":["post-38920","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-uhlikove-kredity"],"acf":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/38920","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/users\/7"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=38920"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/38920\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":38923,"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/38920\/revisions\/38923"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=38920"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=38920"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=38920"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}