{"id":38686,"date":"2026-02-05T19:34:32","date_gmt":"2026-02-05T18:34:32","guid":{"rendered":"https:\/\/www.co2news.sk\/?p=38686"},"modified":"2026-02-05T19:35:30","modified_gmt":"2026-02-05T18:35:30","slug":"prehriati-a-nepripraveni-skusenosti-europanov-so-zivotom-v-podmienkach-klimatickej-zmeny","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/2026\/02\/05\/prehriati-a-nepripraveni-skusenosti-europanov-so-zivotom-v-podmienkach-klimatickej-zmeny\/","title":{"rendered":"Prehriati a nepripraven\u00ed: Sk\u00fasenosti Eur\u00f3panov so \u017eivotom v podmienkach klimatickej zmeny"},"content":{"rendered":"<p>Klimatick\u00e1 zmena u\u017e nie je len vzdialenou hrozbou pre bud\u00face gener\u00e1cie, ale ka\u017edodennou realitou, ktor\u00fa poci\u0165uje drviv\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ina obyvate\u013eov Eur\u00f3py. Nov\u00e1 rozsiahla <a href=\"https:\/\/www.eea.europa.eu\/en\/analysis\/publications\/overheated-and-underprepared-europeans-experience-of-living-with-climate-change\/overheated-and-unprepared-report_2026.pdf\/@@download\/file\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\"><span style=\"color: #0000ff;\">\u062a\u0642\u0631\u064a\u0631<\/span><\/a>, ktor\u00fa spolo\u010dne vypracovali Eur\u00f3pska<!--more--> environment\u00e1lna agent\u00fara (EEA) a Eur\u00f3pska nad\u00e1cia pre zlep\u0161ovanie \u017eivotn\u00fdch a pracovn\u00fdch podmienok (Eurofound), prin\u00e1\u0161a alarmuj\u00face svedectvo o tom, ako s\u00fa Eur\u00f3pania vystaven\u00ed extr\u00e9mnym prejavom po\u010dasia a nako\u013eko s\u00fa (ne)pripraven\u00ed im \u010deli\u0165. Prieskum realizovan\u00fd v roku 2025 na vzorke viac ako 27 000 respondentov v 27 krajin\u00e1ch E\u00da ukazuje, \u017ee hoci obavy z bud\u00facnosti rast\u00fa, re\u00e1lna implement\u00e1cia ochrann\u00fdch opatren\u00ed na \u00farovni dom\u00e1cnost\u00ed aj samospr\u00e1v v\u00fdrazne zaost\u00e1va za potrebami.<\/p>\n<p><strong>Realita posledn\u00fdch piatich rokov: Hor\u00fa\u010davy ako hlavn\u00fd nepriate\u013e<\/strong><\/p>\n<p>Pod\u013ea zisten\u00ed spr\u00e1vy za\u017eilo v rokoch 2020 a\u017e 2025 aspo\u0148 jeden negat\u00edvny klimatick\u00fd dopad (ako s\u00fa vlny hor\u00fa\u010dav, z\u00e1plavy, lesn\u00e9 po\u017eiare \u010di nedostatok vody) a\u017e <strong>80.5 \u0645\u0646 \u0627\u0644\u0645\u0634\u0627\u0631\u0643\u064a\u0646 \u0641\u064a \u0627\u0633\u062a\u0637\u0644\u0627\u0639 %<\/strong>. Najroz\u0161\u00edrenej\u0161\u00edm probl\u00e9mom je extr\u00e9mne teplo. Takmer polovica respondentov (49,7 %) uviedla, \u017ee sa c\u00edtila pr\u00edli\u0161 hor\u00faco vo svojom domove, a viac ako 60 % poci\u0165ovalo neznesite\u013en\u00e9 teplo vonku vo svojej \u0161tvrti.<\/p>\n<p>Geografick\u00e9 rozdiely s\u00fa zna\u010dn\u00e9 \u2013 k\u00fdm ju\u017en\u00e1 a stredov\u00fdchodn\u00e1 Eur\u00f3pa (vr\u00e1tane Slovenska) hl\u00e1sia najvy\u0161\u0161iu mieru sk\u00fasenost\u00ed s klimatick\u00fdmi dopadmi (vy\u0161e 85 %), severn\u00e1 Eur\u00f3pa vykazuje o nie\u010do ni\u017e\u0161ie \u010d\u00edsla. Okrem hor\u00fa\u010dav Eur\u00f3panov tr\u00e1pia aj sekund\u00e1rne prejavy zmeny kl\u00edmy, ako napr\u00edklad n\u00e1rast hmyz\u00edch bodnut\u00ed (kom\u00e1re a klie\u0161te), ktor\u00fd poc\u00edtilo 34 % respondentov, \u010do predstavuje aj rast\u00face riziko \u0161\u00edrenia infek\u010dn\u00fdch chor\u00f4b.<\/p>\n<p><strong>Strach z bud\u00facnosti a psychick\u00e9 zdravie<\/strong><\/p>\n<p>Obavy z bud\u00facich dopadov klimatickej zmeny s\u00fa v eur\u00f3pskej spolo\u010dnosti hlboko zakorenen\u00e9. Viac ako <strong>52 % \u013eud\u00ed vyjadruje ve\u013ek\u00e9 alebo zna\u010dn\u00e9 obavy z extr\u00e9mne vysok\u00fdch tepl\u00f4t<\/strong> a takmer 49 % sa ob\u00e1va lesn\u00fdch po\u017eiarov. Najviac znepokojen\u00e9 s\u00fa \u017eeny a mlad\u00ed \u013eudia vo veku 16 a\u017e 29 rokov.<\/p>\n<p>Spr\u00e1va prin\u00e1\u0161a aj d\u00f4le\u017eit\u00fd vh\u013ead do oblasti du\u0161evn\u00e9ho zdravia. \u0160tatistick\u00e9 anal\u00fdzy nazna\u010duj\u00fa, \u017ee pre\u017eitie troch alebo viacer\u00fdch klimatick\u00fdch katastrof v kr\u00e1tkom obdob\u00ed m\u00e1 na psychiku podobne devasta\u010dn\u00fd \u00fa\u010dinok ako strata zamestnania alebo osamel\u00e9 rodi\u010dovstvo. Klimatick\u00e1 \u00fazkos\u0165 a stres z pre\u017eit\u00fdch extr\u00e9mov sa st\u00e1vaj\u00fa novou v\u00fdzvou pre syst\u00e9my verejn\u00e9ho zdravotn\u00edctva.<\/p>\n<p><strong>Dom\u00e1cnosti v pasci nepripravenosti<\/strong><\/p>\n<p>Napriek vysok\u00fdm obav\u00e1m je \u00farove\u0148 pripravenosti dom\u00e1cnost\u00ed n\u00edzka. <strong>Ka\u017ed\u00fd piaty Eur\u00f3pan nem\u00e1 doma zaveden\u00e9 ani jedno z prevent\u00edvnych opatren\u00ed<\/strong> (ako s\u00fa tieniace syst\u00e9my, izol\u00e1cia, poistenie \u010di n\u00fadzov\u00fd bal\u00ed\u010dek). Medzi naj\u010dastej\u0161ie opatrenia patr\u00ed zlep\u0161enie tienenia (49,2 %) a izol\u00e1cia stien \u010di striech (47,6 %). Klimatiz\u00e1ciu, ktor\u00e1 je \u00fa\u010dinn\u00e1 v boji proti hor\u00fa\u010dav\u00e1m, ale energeticky n\u00e1ro\u010dn\u00e1, vlastn\u00ed alebo si v posledn\u00fdch 5 rokoch nechalo nain\u0161talova\u0165 len 32 % respondentov.<\/p>\n<p>K\u013e\u00fa\u010dovou prek\u00e1\u017ekou v adapt\u00e1cii je finan\u010dn\u00e1 situ\u00e1cia. Viac ako <strong>38 % v\u0161etk\u00fdch respondentov uviedlo, \u017ee si nem\u00f4\u017eu dovoli\u0165 udr\u017eiava\u0165 svoj domov v lete primerane chladn\u00fd<\/strong>. U os\u00f4b s n\u00edzkymi pr\u00edjmami a finan\u010dn\u00fdmi \u0165a\u017ekos\u0165ami toto \u010d\u00edslo st\u00fapa a\u017e na hroziv\u00fdch 66 %. Tento stav vytv\u00e1ra fenom\u00e9n tzv. \u201etepelnej chudoby\u201c, kedy s\u00fa najzranite\u013enej\u0161ie skupiny obyvate\u013estva vystaven\u00e9 zdravotn\u00fdm rizik\u00e1m bez mo\u017enosti \u00faniku.<\/p>\n<p><strong>\u00daloha samospr\u00e1v: Viac varovan\u00ed, menej infra\u0161trukt\u00fary<\/strong><\/p>\n<p>Na \u00farovni verejnej spr\u00e1vy a samospr\u00e1v dominuj\u00fa opatrenia \u201ene-infra\u0161trukt\u00farneho\u201c charakteru. Naj\u010dastej\u0161ie si respondenti v\u0161imli v\u010dasn\u00e9 varovania a v\u00fdstrahy pred extr\u00e9mnym po\u010das\u00edm (57,2 %) a osvetov\u00e9 kampane (42,5 %). Tieto opatrenia s\u00fa s\u00edce n\u00e1kladovo efekt\u00edvne a zachra\u0148uj\u00fa \u017eivoty, ale samy o sebe nesta\u010dia.<\/p>\n<p>Pripravenos\u0165 v oblasti fyzickej infra\u0161trukt\u00fary je pod\u013ea vn\u00edmania ob\u010danov slab\u0161ia. Iba 36 % \u013eud\u00ed si vo svojom okol\u00ed v\u0161imlo v\u00fdsadbu stromov alebo zlep\u0161enie pr\u00edstupu k zeleni, a len necel\u00e1 \u0161tvrtina zaznamenala opatrenia na prevenciu z\u00e1plav. Zabezpe\u010denie chladiacich centier pre verejnos\u0165 po\u010das hor\u00fa\u010dav bolo nahl\u00e1sen\u00e9 len v minim\u00e1lnej miere, hoci ide o kritick\u00fd n\u00e1stroj na ochranu zdravia.<\/p>\n<p><strong>Priepas\u0165 v odolnosti: Nerovnos\u0165 ako katalyz\u00e1tor rizika<\/strong><\/p>\n<p>Spr\u00e1va EEA a Eurofound zd\u00f4raz\u0148uje, \u017ee klimatick\u00e1 kr\u00edza prehlbuje soci\u00e1lne nerovnosti. Zranite\u013en\u00e9 skupiny \u2013 \u013eudia so zl\u00fdm zdravotn\u00fdm stavom, seniori, n\u00e1jomcovia v porovnan\u00ed s vlastn\u00edkmi nehnute\u013enost\u00ed a n\u00edzkopr\u00edjmov\u00e9 dom\u00e1cnosti \u2013 s\u00fa zasiahnut\u00e9 nepomerne viac.<\/p>\n<p>Napr\u00edklad respondenti, ktor\u00ed maj\u00fa probl\u00e9my vyjs\u0165 s mesa\u010dn\u00fdm pr\u00edjmom, hl\u00e1sili \u0161tyrikr\u00e1t \u010dastej\u0161ie probl\u00e9my s pr\u00edstupom k pitnej vode a dvakr\u00e1t \u010dastej\u0161ie sk\u00fasenosti s lesn\u00fdmi po\u017eiarmi v porovnan\u00ed s bohat\u0161\u00edmi dom\u00e1cnos\u0165ami. N\u00e1jomcovia maj\u00fa o polovicu ni\u017e\u0161iu pravdepodobnos\u0165, \u017ee bud\u00fa ma\u0165 zaveden\u00e9 opatrenia ako poistenie proti extr\u00e9mom po\u010dasia alebo vlastn\u00fd z\u00e1lo\u017en\u00fd zdroj energie, \u010do je \u010dasto sp\u00f4soben\u00e9 probl\u00e9mom \u201erozdelen\u00fdch stimulov\u201c, kedy majitelia bytov nemaj\u00fa motiv\u00e1ciu investova\u0165 do komfortu n\u00e1jomn\u00edkov.<\/p>\n<p><strong>V\u00fdzva k akcii: Od pl\u00e1novania k implement\u00e1cii<\/strong><\/p>\n<p>Autori spr\u00e1vy kon\u0161tatuj\u00fa, \u017ee hoci m\u00e1 E\u00da robustn\u00fd politick\u00fd r\u00e1mec pre adapt\u00e1ciu, re\u00e1lna implement\u00e1cia v praxi zaost\u00e1va za r\u00fdchlos\u0165ou klimatick\u00fdch zmien. K\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 odpor\u00fa\u010dania pre tvorcov polit\u00edk zah\u0155\u0148aj\u00fa:<\/p>\n<ol>\n<li><strong>Zabezpe\u010denie cenovej dostupnosti adapt\u00e1cie:<\/strong> \u0160t\u00e1tne dot\u00e1cie na izol\u00e1cie a tieniace syst\u00e9my musia by\u0165 dostupn\u00e9 aj pre n\u00edzkopr\u00edjmov\u00e9 skupiny, nielen pre majite\u013eov luxusn\u00fdch nehnute\u013enost\u00ed.<\/li>\n<li><strong>Invest\u00edcie do udr\u017eate\u013en\u00e9ho chladenia:<\/strong> Prioritou mus\u00ed by\u0165 pas\u00edvne chladenie budov a urbanistick\u00e9 rie\u0161enia (viac zelene v mest\u00e1ch), aby sa predi\u0161lo pre\u0165a\u017eovaniu elektrick\u00fdch siet\u00ed klimatiz\u00e1ciami.<\/li>\n<li><strong>Podpora lok\u00e1lnej \u00farovne:<\/strong> Mest\u00e1 a obce v vidieckych oblastiach potrebuj\u00fa viac finan\u010dn\u00fdch prostriedkov a person\u00e1lnych kapac\u00edt na realiz\u00e1ciu konkr\u00e9tnych projektov odolnosti.<\/li>\n<li><strong>Ochrana zdravia:<\/strong> Je nevyhnutn\u00e9 integrova\u0165 psychick\u00fa pomoc a ochranu zdravia chronicky chor\u00fdch do n\u00e1rodn\u00fdch klimatick\u00fdch strat\u00e9gi\u00ed.<\/li>\n<\/ol>\n<p>Bez naliehav\u00fdch opatren\u00ed na ochranu najzranite\u013enej\u0161\u00edch ob\u010danov hroz\u00ed, \u017ee klimatick\u00e9 dopady e\u0161te v\u00fdraznej\u0161ie zhor\u0161ia celkov\u00fa prosperitu a blahobyt eur\u00f3pskej spolo\u010dnosti. S\u00fa\u010dasn\u00fd stav \u201eprehriatia a nepripravenosti\u201c je bud\u00ed\u010dkom, ktor\u00fd si vy\u017eaduje syst\u00e9mov\u00fa zmenu naprie\u010d sektormi financi\u00ed, b\u00fdvania, poistenia a verejn\u00e9ho zdravotn\u00edctva. <em><strong>JRi&amp;CO2AI\u00a0<\/strong><\/em><\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Klimatick\u00e1 zmena u\u017e nie je len vzdialenou hrozbou pre bud\u00face gener\u00e1cie, ale ka\u017edodennou realitou, ktor\u00fa poci\u0165uje drviv\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ina obyvate\u013eov Eur\u00f3py. Nov\u00e1 rozsiahla spr\u00e1va, ktor\u00fa spolo\u010dne vypracovali Eur\u00f3pska<\/p>","protected":false},"author":7,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_acf_changed":false,"footnotes":""},"categories":[40,4],"tags":[],"class_list":["post-38686","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-adaptacia-na-zmenu-klimy","category-klimaticka-zmena"],"acf":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/38686","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/users\/7"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=38686"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/38686\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":38689,"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/38686\/revisions\/38689"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=38686"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=38686"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=38686"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}