Klimatick\u00e1 kr\u00edza, poh\u00e1\u0148an\u00e1 sklen\u00edkov\u00fdmi plynmi, predstavuje jednu z najv\u00fdraznej\u0161\u00edch \u010d\u0155t \u017eivota v 21. storo\u010d\u00ed. Sved\u010d\u00ed o tom fakt, \u017ee hoci rok 2025 pravdepodobne nebude najteplej\u0161\u00edm rokom v hist\u00f3rii \u2013 ke\u010f\u017ee n\u00edm bol rok 2023 a bude aj rok 2024 \u2013 st\u00e1le bude s najv\u00e4\u010d\u0161ou pravdepodobnos\u0165ou teplej\u0161\u00ed ne\u017e ktor\u00fdko\u013evek rok v predch\u00e1dzaj\u00facich desa\u0165ro\u010diach. Znepokojuj\u00face je, \u017ee rok 2025 sa tie\u017e stane jedn\u00fdm z najchladnej\u0161\u00edch rokov v nasleduj\u00facich desa\u0165ro\u010diach. Aj napriek pokroku v zni\u017eovan\u00ed emisi\u00ed v mnoh\u00fdch krajin\u00e1ch sa teploty bud\u00fa na\u010falej zvy\u0161ova\u0165, pok\u00fdm sa neskoroakumulovan\u00e9 mno\u017estvo emisi\u00ed nestabilizuje.<\/p>\n
Ak sa s\u00fa\u010dasn\u00fd trend n\u00e1rastu tepl\u00f4t nezastav\u00ed, hrozia z\u00e1va\u017en\u00e9 d\u00f4sledky. O\u010dak\u00e1vaj\u00fa sa \u010fal\u0161ie \u0161tyri a\u017e p\u00e4\u0165 desa\u0165ro\u010d\u00ed st\u00fapaj\u00facich tepl\u00f4t, ktor\u00e9 poved\u00fa k smrte\u013enej\u0161\u00edm vln\u00e1m hor\u00fa\u010dav aj na miestach, ktor\u00e9 ich predt\u00fdm neza\u017eili, a k e\u0161te smrte\u013enej\u0161\u00edm vln\u00e1m hor\u00fa\u010dav v oblastiach, ktor\u00e9 s\u00fa na ne zvyknut\u00e9. Okrem toho sa zv\u00fd\u0161i po\u010det such\u00fdch obdob\u00ed, zlyhan\u00ed \u00farody, topenia \u013eadovcov, extr\u00e9mnych zr\u00e1\u017eok a povodn\u00ed. Vy\u0161\u0161ie teploty zhor\u0161ia produktivitu v rozvojov\u00fdch ekonomik\u00e1ch a prin\u00fatia viac \u013eud\u00ed opusti\u0165 miesta, ktor\u00e9 sa stan\u00fa viac-menej neob\u00fdvate\u013en\u00fdmi, \u010do prinesie viac utrpenia. Po\u010det \u00famrt\u00ed v d\u00f4sledku extr\u00e9mnych poveternostn\u00fdch podmienok st\u00fapa.<\/p>\n
Klimatick\u00fa zmenu m\u00f4\u017ee ur\u00fdchli\u0165 dosiahnutie takzvan\u00fdch \u201ebodov zlomu\u201c. Jedn\u00fdm z k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdch je \u0627\u0644\u062f\u0648\u0631\u0627\u0646 \u0627\u0644\u0627\u0646\u0642\u0644\u0627\u0628\u064a \u0627\u0644\u0623\u0637\u0644\u0633\u064a (AMOC)<\/strong>, syst\u00e9m pr\u00fadov v Atlantickom oce\u00e1ne, ktor\u00fd cirkuluje tepl\u00fa vodu na sever a studen\u00fa na juh. AMOC pom\u00e1ha distribuova\u0165 \u017eiviny pre oce\u00e1nsky \u017eivot a udr\u017euje niektor\u00e9 \u010dasti sveta teplej\u0161ie, ne\u017e by inak boli. Anal\u00fdzy \u013eadov\u00fdch jadier nazna\u010duj\u00fa, \u017ee zmeny v toku AMOC boli v minulosti spojen\u00e9 s n\u00e1hlymi klimatick\u00fdmi zmenami, a v poslednom storo\u010d\u00ed bolo pozorovan\u00e9 jeho oslabovanie. \u0160t\u00fadia z roku 2023 odhaduje 95 % pravdepodobnos\u0165 kolapsu AMOC medzi rokmi 2025 a 2095, pri\u010dom najpravdepodobnej\u0161\u00ed d\u00e1tum je v 50. rokoch tohto storo\u010dia, ak emisie sklen\u00edkov\u00fdch plynov bud\u00fa pokra\u010dova\u0165 s\u00fa\u010dasn\u00fdm tempom. Kolaps AMOC by mohol vies\u0165 k ochladeniu a vysu\u0161eniu severnej Eur\u00f3py<\/strong>, silnej\u0161\u00edm b\u00farkam, krat\u0161\u00edm vegeta\u010dn\u00fdm obdobiam a let\u00e1m n\u00e1chylnej\u0161\u00edm na sucho. Vzr\u00e1stla by tie\u017e teplota oce\u00e1nu na severov\u00fdchodnom pobre\u017e\u00ed Ameriky, \u010do by ovplyvnilo rybolov, ur\u00fdchlilo topenie gr\u00f3nskeho \u013eadovca a viedlo k zv\u00fd\u0161eniu hladiny mora. Okrem toho by sa mohla posun\u00fa\u0165 na juh intertropick\u00e1 konvergen\u010dn\u00e1 z\u00f3na, \u010do by sp\u00f4sobilo such\u00e1 v Afrike a Strednej Amerike, ktor\u00e9 by postihli desiatky mili\u00f3nov \u013eud\u00ed.<\/p>\n Medzin\u00e1rodn\u00fd panel pre zmenu kl\u00edmy (IPCC) OSN uviedol, \u017ee rok 2025 je rokom, do ktor\u00e9ho musia emisie sklen\u00edkov\u00fdch plynov kulminova\u0165, aby svet mal dobr\u00fa \u0161ancu udr\u017ea\u0165 n\u00e1rast glob\u00e1lnej teploty v limitoch 1,5 \u2013 2 \u00b0C stanoven\u00fdch Par\u00ed\u017eskou dohodou. \u010c\u00edna, ako najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed emitent sklen\u00edkov\u00fdch plynov s 30 % celkov\u00fdch emisi\u00ed plan\u00e9ty, je k\u013e\u00fa\u010dov\u00e1 pre glob\u00e1lnu trajekt\u00f3riu emisi\u00ed. Hoci jej emisie v roku 2023 po zru\u0161en\u00ed obmedzen\u00ed s\u00favisiacich s COVID-19 prudko vzr\u00e1stli, anal\u00fdzy nazna\u010duj\u00fa, \u017ee od marca 2024 klesli o 3 %, a mo\u017eno u\u017e v roku 2023 kulminovali.<\/p>\n Alternat\u00edvou k zni\u017eovaniu emisi\u00ed je sol\u00e1rne geoingineering<\/strong>, \u010fal\u0161ia forma environment\u00e1lnej modifik\u00e1cie, ktor\u00e1 by ochladila plan\u00e9tu odr\u00e1\u017ean\u00edm prich\u00e1dzaj\u00faceho slne\u010dn\u00e9ho svetla sp\u00e4\u0165 do vesm\u00edru. V\u00fdskumy nazna\u010duj\u00fa, \u017ee vstrekovanie leskl\u00fdch \u010dast\u00edc do stratosf\u00e9ry by mohlo by\u0165 pomerne uskuto\u010dnite\u013en\u00fdm sp\u00f4sobom, ako spomali\u0165 alebo zastavi\u0165 n\u00e1rast tepl\u00f4t. Av\u0161ak t\u00e1to met\u00f3da m\u00e1 aj fyzik\u00e1lne, chemick\u00e9 a biologick\u00e9 \u00fa\u010dinky<\/strong>, ktor\u00e9 presahuj\u00fa len vplyv na teplotu, menia hydrologick\u00fd cyklus, ch\u00e9miu hornej atmosf\u00e9ry a dokonca aj r\u00fdchlos\u0165 fotosynt\u00e9zy. Znepokojuj\u00face s\u00fa aj jej nepriame vplyvy na \u013eudsk\u00e9 z\u00e1le\u017eitosti, napr\u00edklad mo\u017enos\u0165, \u017ee \u00farove\u0148 modifik\u00e1cie bude ur\u010den\u00e1 krajinou s najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm z\u00e1ujmom o \u0148u, pokia\u013e nezasiahnu in\u00e9 prostredn\u00edctvom diplomacie alebo sily.<\/p>\n Diskutova\u0165 o tak\u00fdchto vo\u013eb\u00e1ch je n\u00e1ro\u010dn\u00e9 a neexistuje na to zjavn\u00e9 miesto. R\u00e1mcov\u00fd dohovor OSN o zmene kl\u00edmy nebol navrhnut\u00fd s oh\u013eadom na sol\u00e1rne geoingineering. Konvencia ENMOD (Dohovor o z\u00e1kaze vojensk\u00e9ho alebo ak\u00e9hoko\u013evek in\u00e9ho nepriate\u013esk\u00e9ho pou\u017eitia techn\u00edk modifik\u00e1cie \u017eivotn\u00e9ho prostredia) by v\u0161ak mohla poskytn\u00fa\u0165 alternat\u00edvu, ke\u010f\u017ee sa jej strany zaviazali k \u201emedzin\u00e1rodnej hospod\u00e1rskej a vedeckej spolupr\u00e1ci pri zachovan\u00ed, zlep\u0161ovan\u00ed a mierovom vyu\u017e\u00edvan\u00ed \u017eivotn\u00e9ho prostredia\u201c. Gener\u00e1lny tajomn\u00edk OSN Ant\u00f3nio Guterres, ktor\u00fd v\u00e1\u0161nivo odsudzuje rast\u00face dopady klimatickej zmeny, je v jedine\u010dnej poz\u00edcii, aby inicioval tak\u00fato diskusiu.<\/p>\n Okrem geoingineeringu sa rozv\u00edjaj\u00fa aj zelen\u00e9 technol\u00f3gie. Skladovanie energie v sieti je v s\u00fa\u010dasnosti najr\u00fdchlej\u0161ie rast\u00facou energetickou technol\u00f3giou<\/strong>. Predpoklad\u00e1 sa, \u017ee v roku 2025 bude kombin\u00e1cia sol\u00e1rnej fotovoltaickej v\u00fdroby a skladovania bat\u00e9ri\u00ed lacnej\u0161ia ako cena elektriny z uhlia v \u010c\u00edne a nov\u00fdch plynov\u00fdch elektr\u00e1rn\u00ed v Amerike. \u010c\u00edna v\u00fdrazne investuje do zelenej inov\u00e1cie, vr\u00e1tane vod\u00edka a zachyt\u00e1vania uhl\u00edka.<\/p>\n Celosvetov\u00e9 \u00fasilie o boj proti klimatickej zmene zah\u0155\u0148a zni\u017eovanie emisi\u00ed a v\u00fdvoj nov\u00fdch technol\u00f3gi\u00ed. Av\u0161ak prekonanie rozsiahlych dopadov klimatickej zmeny a zvl\u00e1dnutie potenci\u00e1lnych bodov zlomu si vy\u017eaduje komplexn\u00e9 rie\u0161enia, medzin\u00e1rodn\u00fa spolupr\u00e1cu a odv\u00e1\u017ene politick\u00e9 kroky. \u062c\u064a\u0647 \u0622\u0631 \u0622\u064a<\/strong><\/em><\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Klimatick\u00e1 kr\u00edza, poh\u00e1\u0148an\u00e1 sklen\u00edkov\u00fdmi plynmi, predstavuje jednu z najv\u00fdraznej\u0161\u00edch \u010d\u0155t \u017eivota v 21. storo\u010d\u00ed. Sved\u010d\u00ed o tom fakt, \u017ee hoci rok 2025 pravdepodobne nebude najteplej\u0161\u00edm rokom v hist\u00f3rii \u2013 ke\u010f\u017ee n\u00edm bol rok 2023 a bude aj rok 2024 \u2013 st\u00e1le bude s<\/p>","protected":false},"author":7,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_acf_changed":false,"footnotes":""},"categories":[4],"tags":[],"class_list":["post-37159","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-klimaticka-zmena"],"acf":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/37159","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/users\/7"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=37159"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/37159\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=37159"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=37159"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=37159"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}