{"id":37099,"date":"2025-07-28T19:24:33","date_gmt":"2025-07-28T17:24:33","guid":{"rendered":"https:\/\/www.co2news.sk\/?p=37099"},"modified":"2025-07-28T19:25:36","modified_gmt":"2025-07-28T17:25:36","slug":"klimaticka-inflacia-co-to-je-a-ako-sa-lisi-od-beznej-inflacie","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/2025\/07\/28\/klimaticka-inflacia-co-to-je-a-ako-sa-lisi-od-beznej-inflacie\/","title":{"rendered":"Klimatick\u00e1 infl\u00e1cia: \u010do to je a ako sa l\u00ed\u0161i od be\u017enej infl\u00e1cie"},"content":{"rendered":"<p>Klimatick\u00e1 infl\u00e1cia znamen\u00e1 rast cien potrav\u00edn sp\u00f4soben\u00fd v\u00fdkyvmi po\u010dasia a dlhotrvaj\u00facimi zmenami kl\u00edmy, nie monet\u00e1rnymi \u010di dopytov\u00fdmi faktormi. Extr\u00e9mne such\u00e1, povodne, hor\u00fa\u010davy \u010di nepredv\u00eddate\u013en\u00e9 zmeny sez\u00f3n <!--more-->nar\u00fa\u0161aj\u00fa \u00farodu tak, \u017ee ponuka potrav\u00edn kles\u00e1 \u2013 a ceny preto rast\u00fa. Ako uv\u00e1dza iniciat\u00edva As You Sow, \u201eextr\u00e9mne po\u010dasie\u2026 zni\u017euje produkciu plod\u00edn ved\u00facu k vy\u0161\u0161\u00edm cen\u00e1m\u201c. In\u00fdmi slovami, po\u0161koden\u00e1 \u00faroda sp\u00f4sobuje men\u0161\u00ed objem potrav\u00edn na trhu a tla\u010d\u00ed ceny nahor, \u010do naz\u00fdvame <strong>klimatick\u00e1 infl\u00e1cia<\/strong>.<\/p>\n<p>Na rozdiel od klasickej infl\u00e1cie (kde za rast cien \u010dasto m\u00f4\u017ee nadmern\u00e1 tla\u010d pe\u0148az\u00ed alebo siln\u00fd dopyt) je klimatick\u00e1 infl\u00e1cia hnacou silou na strane ponuky. Eur\u00f3pska centr\u00e1lna banka (ECB) upozor\u0148uje, \u017ee \u201ezv\u00fd\u0161en\u00e9 priemern\u00e9 teploty sp\u00f4sobuj\u00fa ne-line\u00e1rny n\u00e1rast infl\u00e1cie, ktor\u00fd pretrv\u00e1va a\u017e 12 mesiacov\u201c \u2013 ide o dlhodobej\u0161\u00ed efekt, nie len jednorazov\u00fd \u0161ok. Extr\u00e9my kl\u00edmy teda vytv\u00e1raj\u00fa <strong>trval\u00fd tlakov\u00fa infl\u00e1ciu<\/strong>, ktor\u00fd prid\u00e1va k be\u017enej z\u00e1kladnej infl\u00e1cii (napr. ECB odhadla, \u017ee 2022 hor\u00fa\u010davy zv\u00fd\u0161ili potravinov\u00fa infl\u00e1ciu v E\u00da o ~0,67 percentu\u00e1lneho bodu).<\/p>\n<h5><em>Ako extr\u00e9my po\u010dasia zni\u017euj\u00fa \u00farodu potrav\u00edn<\/em><\/h5>\n<p>Medzi hlavn\u00e9 pr\u00ed\u010diny klimatickej infl\u00e1cie patria v\u00fdkyvy po\u010dasia, ktor\u00e9 \u0161kodia plodin\u00e1m a zni\u017euj\u00fa v\u00fdnosy:<\/p>\n<ul>\n<li><strong>Such\u00e1 a hor\u00fa\u010davy.<\/strong> Nedostatok vlahy vedie k v\u00e4\u010d\u0161iemu stresu rastl\u00edn (a dobytka), men\u0161ej \u00farode a nutnosti intenz\u00edvneho zavla\u017eovania. Napr\u00edklad spolo\u010dn\u00fd v\u00fdskum Eur\u00f3pskej komisie ukazuje, \u017ee pri glob\u00e1lnom oteplen\u00ed o ~2 \u00b0C by do roku 2050 mohli klesn\u00fa\u0165 \u00farody kukurice v E\u00da o 1\u201322 % a \u00farody p\u0161enice v ju\u017enej Eur\u00f3pe a\u017e o ~49 % (pri\u010dom viacer\u00e9 oblasti u\u017e trpia nedostatkom podzemnej vody). Vy\u0161\u0161ie teploty navy\u0161e sp\u00f4sobuj\u00fa r\u00fdchlej\u0161\u00ed rast plod\u00edn (rastliny \u201ezrej\u00fa\u201c sk\u00f4r) a pres\u00fa\u0161anie p\u00f4dy, \u010do zni\u017euje kvalitu \u00farody (napr. v roku 2023 vysok\u00e9 teploty na Slovensku pred\u010dasne dozreli obilniny a brambory).<\/li>\n<li><strong>Povodne a intenz\u00edvne zr\u00e1\u017eky.<\/strong> Pr\u00edvalov\u00e9 da\u017ede a povodne m\u00f4\u017eu \u00faplne zni\u010di\u0165 porasty (vyplavi\u0165 semen\u00e1 \u010di erodova\u0165 p\u00f4du) a znemo\u017eni\u0165 zber. Po\u013enohospod\u00e1ri hl\u00e1sia, \u017ee mas\u00edvne zr\u00e1\u017eky rozmo\u010dili \u00farodu (napr. jesenn\u00e9 da\u017ede v niektor\u00fdch regi\u00f3noch Slovenska sp\u00f4sobili hnednutie a plesnivenie ozim\u00edn). Povodne tie\u017e po\u0161kodzuj\u00fa infra\u0161trukt\u00faru \u2013 mosty, cesty a sklady \u2013 \u010do obmedzuje zber a uskladnenie plod\u00edn. V neposlednom rade napr\u00edklad v lete 2024 ochromili povodne v Pakistane dod\u00e1vky potrav\u00edn, \u010do viedlo k vy\u0161e 50% zdra\u017eeniu potrav\u00edn.<\/li>\n<li><strong>Nestabiln\u00e9 sez\u00f3ny.<\/strong> Posuny vo fenol\u00f3gii (skor\u0161\u00ed n\u00e1stup jari \u010di oneskoren\u00e1 zima) m\u00f4\u017eu sp\u00f4sobi\u0165 mrazov\u00e9 \u0161kody pr\u00e1ve v obdob\u00ed kvitnutia. Napr\u00edklad koncom marca 2023 mrazy po\u0161kodili kvitn\u00face ovocn\u00e9 stromy na z\u00e1padnom Slovensku a mnoh\u00e9 ovocn\u00e9 \u00farody tam prakticky zlyhali. Nepravideln\u00e1 zima \u010di jarn\u00e9 bloky da\u017e\u010fov ru\u0161ia sejbu a kvitnutie, a t\u00fdm zni\u017euj\u00fa v\u00fdnosy.<\/li>\n<li><strong>\u010eal\u0161ie faktory.<\/strong> Vy\u0161\u0161ie teploty a vlhkos\u0165 podporuj\u00fa \u0161\u00edrenie chor\u00f4b, plesn\u00ed a \u0161kodcov, \u010do zni\u017euje kvalitu a mno\u017estvo \u00farody. Z\u00e1rove\u0148 potrebn\u00e1 chladov\u00e1 infra\u0161trukt\u00fara (studne na chladenie ovocia, chladiarensk\u00e9 sklady) je n\u00e1ro\u010dnej\u0161ia na energiu.<\/li>\n<\/ul>\n<h5>N\u00e1rast n\u00e1kladov v potravinovom re\u0165azci<\/h5>\n<p>Klimatick\u00e1 zmena zvy\u0161uje aj priamo n\u00e1klady v\u00fdroby a distrib\u00facie potrav\u00edn:<\/p>\n<ul>\n<li><strong>Zavla\u017eovanie a chladenie.<\/strong> V such\u00fdch obdobiach po\u013enohospod\u00e1ri musia \u010doraz intenz\u00edvnej\u0161ie zavla\u017eova\u0165 drah\u0161ou vodou (\u010dasto je obmedzen\u00e1 a vy\u017eaduje \u010derpanie spodn\u00fdch v\u00f4d alebo s\u00f3je). Hor\u00face a vlhk\u00e9 po\u010dasie z\u00e1rove\u0148 skracuje trvanlivos\u0165 plod\u00edn po zbere a zvy\u0161uje riziko po\u0161kodenia, \u010do vy\u017eaduje viac chladen\u00fdch skladov a energie. Eur\u00f3psky parlament upozor\u0148uje, \u017ee vy\u0161\u0161ie teploty \u201eskracuj\u00fa dobu skladovania a zvy\u0161uj\u00fa n\u00e1klady na chladenie\u201c potrav\u00edn.<\/li>\n<li><strong>Logistika a transport.<\/strong> N\u00edzke vodn\u00e9 hladiny vo v\u00fdznamn\u00fdch eur\u00f3pskych riekach (R\u00fdn, Dunaj) \u2013 sp\u00f4soben\u00e9 letn\u00fdmi suchami \u2013 v\u00fdrazne obmedzuj\u00fa vn\u00fatrozemsk\u00fa n\u00e1kladn\u00fa plavbu. Po\u010das sucha v roku 2022 muselo by\u0165 zastaven\u00e9 mno\u017estvo prepr\u00e1v obilia po R\u00fdne. Vysok\u00e9 letn\u00e9 hor\u00fa\u010davy a b\u00farky tie\u017e po\u0161kodzuj\u00fa cesty, \u017eeleznice a energetick\u00fa infra\u0161trukt\u00faru, \u010do vedie k strate vysoko pokrmnej a r\u00fdchlo sa kaziacej potraviny.<\/li>\n<li><strong>Nov\u00e9 v\u00fdrobn\u00e9 po\u017eiadavky.<\/strong> Hor\u00face podnebie m\u00f4\u017ee vy\u017eadova\u0165 pestovanie in\u00fdch odr\u00f4d, v\u00fdsadbu v in\u00fdch regi\u00f3noch alebo v\u00fdstavbu sklen\u00edkov (s klimatiz\u00e1ciou). Tieto prisp\u00f4sobenia s\u00fa kapit\u00e1lovo n\u00e1ro\u010dn\u00e9 a zvy\u0161uj\u00fa cenu produkcie.<\/li>\n<\/ul>\n<h5>Eur\u00f3pska \u00fania: najzranite\u013enej\u0161ie regi\u00f3ny a plodiny<\/h5>\n<p>V r\u00e1mci E\u00da bud\u00fa klimatick\u00e9 dopady nerovnomerne rozlo\u017een\u00e9:<\/p>\n<ul>\n<li><strong>Ju\u017en\u00e1 Eur\u00f3pa.<\/strong> Krajiny Stredomoria (\u0160panielsko, Taliansko, Gr\u00e9cko, Balk\u00e1n) s\u00fa mimoriadne n\u00e1chyln\u00e9 na such\u00e1 a vysok\u00e9 teploty. Napr\u00edklad sucho v rokoch 2022\u20132023 v Taliansku a \u0160panielsku sp\u00f4sobilo, \u017ee ceny olivov\u00e9ho oleja vzr\u00e1stli o pribli\u017ene 50 %. Pr\u00e1ve olivy (star\u00e1 kult\u00farna plodina) a vinn\u00e1 r\u00e9va s\u00fa v regi\u00f3ne citliv\u00e9 na nedostatok vody. Ju\u017en\u00e1 Eur\u00f3pa u\u017e teraz v\u00fdrazne z\u00e1vis\u00ed od dovozoch po\u013enohospod\u00e1rskych komod\u00edt (najm\u00e4 s\u00f3je a \u017eivo\u010d\u00ed\u0161nych krm\u00edv): E\u00da dov\u00e1\u017ea 70\u201375 % svojich bielkovinov\u00fdch krm\u00edv (s\u00f3ja) z Ju\u017enej Ameriky a USA, a preto m\u00e1 vysok\u00fa zranite\u013enos\u0165 vo\u010di nepriazni kl\u00edmy v t\u00fdchto regi\u00f3noch.<\/li>\n<li><strong>Stredn\u00e1 a V\u00fdchodn\u00e1 Eur\u00f3pa.<\/strong> Krajiny ako Ma\u010farsko, Rumunsko, Bulharsko \u010di Slovensko maj\u00fa rozsiahle po\u013enohospod\u00e1rske oblasti, ktor\u00e9 u\u017e za\u017e\u00edvaj\u00fa \u010dast\u00e9 such\u00e1. Napr\u00edklad v roku 2023 plo\u0161n\u00e9 sucho na juhu Slovenska v\u00e1\u017ene ohrozilo \u00farodu kukurice, slne\u010dn\u00edc \u010di repky (mnoh\u00ed farm\u00e1ri museli zavla\u017eova\u0165). Zelenina a ovocie (papriky, uhorky, jablk\u00e1, slivky) s\u00fa v tomto p\u00e1sme tie\u017e citliv\u00e9 na extr\u00e9mne sucho a mrazy. Na druhej strane, niektor\u00e9 \u010dasti v\u00fdchodnej a severnej Eur\u00f3py (napr. Pobaltie \u010di stredn\u00e1 \u0160kandin\u00e1via) m\u00f4\u017eu pri miernom otep\u013eovan\u00ed zaznamena\u0165 mierne zv\u00fd\u0161enie v\u00fdnosov, ale s\u00fa ohrozen\u00e9 nov\u00fdmi \u0161kodcami a povod\u0148ami.<\/li>\n<li><strong>Z\u00e1padn\u00e1 a Severn\u00e1 Eur\u00f3pa.<\/strong> \u0160t\u00e1ty ako Franc\u00fazsko, Nemecko, Holandsko a Spojen\u00e9 kr\u00e1\u013eovstvo maj\u00fa relat\u00edvne vlhkej\u0161ie podnebie, av\u0161ak extr\u00e9mne jarn\u00e9 z\u00e1plavy a such\u00e1 v roku 2023 tam sp\u00f4sobili v\u00fdrazn\u00e9 straty (napr\u00edklad z\u00e1plavy v Al\u017e\u00edrsku zriekla cukrov\u00fa repu a obmedzili zber zemiakov v UK, \u010do zv\u00fd\u0161ilo ceny zemiakov o ~22 %). V Severnej Eur\u00f3pe zase rast\u00fa n\u00e1klady na udr\u017eiavanie \u017eivotn\u00fdch podmienok dobytka (chladiace syst\u00e9my) a pestovanie obiln\u00edn m\u00f4\u017ee trpie\u0165 nedostatkom vlahy v zime.<\/li>\n<\/ul>\n<h5>Dopady na stabilitu cien potrav\u00edn v E\u00da<\/h5>\n<p>D\u00f4sledky klimatickej infl\u00e1cie pre E\u00da s\u00fa v\u00e1\u017ene:<\/p>\n<ul>\n<li><strong>Vy\u0161\u0161ie ceny a nestabilita.<\/strong> E\u00da m\u00f4\u017ee \u010deli\u0165 trval\u00e9mu n\u00e1rastu cien potrav\u00edn a ich v\u00e4\u010d\u0161\u00edm v\u00fdkyvom. Eur\u00f3psky parlament sumarizuje: \u201eklimatick\u00e1 zmena vedie k vy\u0161\u0161\u00edm cen\u00e1m potrav\u00edn a ni\u017e\u0161ej kvalite,\u201c a dod\u00e1va, \u017ee k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 kult\u00farne plodiny (olivy, p\u0161enica) s\u00fa \u201enajviac ohrozen\u00e9\u201c. Stredomorsk\u00fd regi\u00f3n bude \u201eosobitne n\u00e1chyln\u00fd\u201c kv\u00f4li z\u00e1vislosti na dovozoch. Napr\u00edklad v roku 2024 pribli\u017ene 9 % eur\u00f3pskych dom\u00e1cnost\u00ed nemohlo mesa\u010dne dovoli\u0165 jedlo s m\u00e4som alebo rybami aspo\u0148 raz t\u00fd\u017edenne \u2013 \u010d\u00edm sa zhor\u0161uje potravinov\u00e1 bezpe\u010dnos\u0165 chudobnej\u0161\u00edch skup\u00edn.<\/li>\n<li><strong>Zmeny v stravovan\u00ed a soci\u00e1lne d\u00f4sledky.<\/strong> Ako d\u00f4sledok rast\u00facich cien potrav\u00edn m\u00f4\u017eu eur\u00f3pski spotrebitelia meni\u0165 svoje stravovacie n\u00e1vyky. U\u017e dnes ECB i EPRS varuj\u00fa, \u017ee rast cien m\u00f4\u017ee prin\u00fati\u0165 \u013eud\u00ed konzumova\u0165 menej m\u00e4sa a viac rastlinn\u00fdch potrav\u00edn \u2013 aby sa vo\u013en\u00e1 kapacita obiln\u00edn zamerala na \u013eudsk\u00fa spotrebu. Zmeny dietn\u00fdch preferenci\u00ed by boli spolo\u010densky n\u00e1ro\u010dn\u00e9 (zvl\u00e1\u0161\u0165 pre krajiny s trad\u00edciou ve\u013ekej spotreby m\u00e4sa).<\/li>\n<li><strong>Zv\u00fd\u0161en\u00e9 riziko v\u00fdpadkov.<\/strong> E\u00da nie je sebesta\u010dn\u00e1: u\u017e teraz dov\u00e1\u017ea d\u00f4le\u017eit\u00e9 komodity (s\u00f3ju, k\u00e1vu, kakao, oleje). Ved\u00faci \u0161t\u00fadie varuj\u00fa, \u017ee <strong>do roku 2050 bude a\u017e 40 % dovozov E\u00da \u201evysoko zranite\u013en\u00fdch\u201c vo\u010di suchu<\/strong>, ak sa klimatick\u00e9 podmienky zhor\u0161ia. To znamen\u00e1, \u017ee klimatick\u00e1 zmena mimo Eur\u00f3py m\u00f4\u017ee priamo \u201ezasiahnu\u0165 na\u0161e \u017eivoty\u201c \u2013 napr\u00edklad svetov\u00fd nedostatok s\u00f3je by sa prehral do Eur\u00f3py cenovou b\u00farkou.<\/li>\n<\/ul>\n<h5>Progn\u00f3zy do roku 2050: \u010do ak emisie neklesn\u00fa?<\/h5>\n<p>V scen\u00e1ri pokra\u010duj\u00faceho vysok\u00e9ho vyp\u00fa\u0161\u0165ania CO\u2082 hroz\u00ed \u010fal\u0161ie zosilnenie klimatickej infl\u00e1cie. IPCC pre najbli\u017e\u0161ie desa\u0165ro\u010dia varuje: pri glob\u00e1lnom oteplen\u00ed do ~2050 m\u00f4\u017ee d\u00f4js\u0165 k dramatick\u00e9mu zdra\u017eeniu. Konkr\u00e9tne, klimatick\u00e9 modely hovoria, \u017ee <strong>do roku 2050<\/strong> sa m\u00f4\u017eu ceny obilia na svetov\u00fdch trhoch zv\u00fd\u0161i\u0165 a\u017e o <strong>~29 %<\/strong> v porovnan\u00ed s bezklimatick\u00fdm v\u00fdvojom. Cenov\u00e1 stabilita by klesla \u2013 ni\u017e\u0161ie zemepisn\u00e9 \u0161\u00edrky (napr. ju\u017en\u00e1 Eur\u00f3pa, Afrika) pod tlakom poklesu \u00farody, vy\u0161\u0161ie zem. \u0161\u00edrky bud\u00fa za\u017e\u00edva\u0165 sk\u00f4r prudk\u00e9 sez\u00f3nne v\u00fdkyvy.<\/p>\n<p>Pre E\u00da to znamen\u00e1 e\u0161te tvrd\u0161\u00ed boj o dostupnos\u0165 potrav\u00edn. Scen\u00e1re v\u00fdskumu varuj\u00fa, \u017ee <strong>do polovice storo\u010dia bude v\u00fdrazne v\u00e4\u010d\u0161ia \u010das\u0165 dovozov\u00fdch tovarov E\u00da<\/strong> ohrozen\u00e1 suchami \u2013 a\u017e 40 % objemu dovozov by mohlo by\u0165 \u201evysoko zranite\u013en\u00fdch\u201c. In\u00fdmi slovami, E\u00da by sa stala e\u0161te z\u00e1vislej\u0161ou na dod\u00e1vkach z in\u00fdch kontinentov, ktor\u00e9 v\u0161ak v d\u00f4sledku klimatick\u00fdch extr\u00e9mov m\u00f4\u017eu zlyh\u00e1va\u0165.<\/p>\n<p>Ak emisie nebudeme obmedzova\u0165, extr\u00e9my bud\u00fa \u010dastej\u0161ie aj silnej\u0161ie. Za scen\u00e1r dosiahnutia len miernej klimatickej akcie (RCP6.0) vedie mno\u017estvo \u0161t\u00fadi\u00ed k z\u00e1verom: nielen \u017ee rast\u00fa ceny, ale m\u00f4\u017ee by\u0165 potrebn\u00e9 sa \u00faplne prisp\u00f4sobi\u0165 nov\u00fdm realit\u00e1m \u2013 napr\u00edklad obmedzi\u0165 spotrebu m\u00e4sa, aby sa zabezpe\u010dilo dos\u0165 obiln\u00edn pre \u013eud\u00ed. Z dlhodob\u00e9ho h\u013eadiska to znamen\u00e1, \u017ee pri n\u00e1raste teploty a extr\u00e9mov nad +2 \u00b0C sa konflikty o vodu a p\u00f4du v po\u013enohospod\u00e1rstve m\u00f4\u017eu e\u0161te zintenz\u00edvni\u0165, \u010do pod\u010diarkuje naliehavos\u0165 zmier\u0148ovac\u00edch opatren\u00ed.<\/p>\n<p>Klimatick\u00e1 zmena u\u017e dnes tla\u010d\u00ed ceny potrav\u00edn nahor \u2013 hovor\u00ed sa o \u201eklimatickej infl\u00e1cii\u201c. Extr\u00e9my ako such\u00e1, povodne \u010di hor\u00fa\u010davy priamo zni\u017euj\u00fa ponuku (niektor\u00e9 plodiny v E\u00da m\u00f4\u017eu strati\u0165 polovicu \u00farody), \u010do spolu so zv\u00fd\u0161en\u00fdmi n\u00e1kladmi na zavla\u017eovanie, chladenie a dopravu vytv\u00e1ra dlhodobo vy\u0161\u0161ie ceny potrav\u00edn. Pod\u013ea vedeck\u00fdch progn\u00f3z sa tento trend do roku 2050 e\u0161te zr\u00fdchli \u2013 ceny z\u00e1kladn\u00fdch obiln\u00edn mohli st\u00fapnu\u0165 a\u017e o desiatky percent, \u010do bude pre Eur\u00f3pu obrovskou v\u00fdzvou v dostupnosti a stabilite potravinov\u00e9ho z\u00e1sobovania. \u010eal\u0161ie d\u00f4kazy a predpovede prin\u00e1\u0161aj\u00fa spr\u00e1vy IPCC, OECD-FAO \u010di \u0161t\u00fadie E\u00da (napr. ECB), ktor\u00e9 upozor\u0148uj\u00fa, \u017ee ak emisie neklesn\u00fa, klimatick\u00e1 infl\u00e1cia sa m\u00f4\u017ee sta\u0165 novou realitou na\u0161ich n\u00e1kupn\u00fdch ko\u0161\u00edkov. <em><strong>\u062c\u064a\u0647 \u0622\u0631 \u0622\u064a<\/strong><\/em><\/p>\n<p><strong>\u0645\u0635\u0627\u062f\u0631:<\/strong> IPCC (WGII, 2022), eur\u00f3psky parlament (EPRS, 2025), ECB v\u00fdskum (2024), OECD-FAO (2024), WFP, klimatick\u00e9 \u0161t\u00fadie a nov\u0161ie spr\u00e1vy (KarbonBrief, Al Jazeera).<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Klimatick\u00e1 infl\u00e1cia znamen\u00e1 rast cien potrav\u00edn sp\u00f4soben\u00fd v\u00fdkyvmi po\u010dasia a dlhotrvaj\u00facimi zmenami kl\u00edmy, nie monet\u00e1rnymi \u010di dopytov\u00fdmi faktormi. Extr\u00e9mne such\u00e1, povodne, hor\u00fa\u010davy \u010di nepredv\u00eddate\u013en\u00e9 zmeny sez\u00f3n<\/p>","protected":false},"author":7,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_acf_changed":false,"footnotes":""},"categories":[4],"tags":[],"class_list":["post-37099","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-klimaticka-zmena"],"acf":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/37099","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/users\/7"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=37099"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/37099\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=37099"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=37099"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=37099"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}