{"id":36308,"date":"2025-06-21T21:13:50","date_gmt":"2025-06-21T19:13:50","guid":{"rendered":"https:\/\/www.co2news.sk\/?p=36308"},"modified":"2025-06-21T21:14:22","modified_gmt":"2025-06-21T19:14:22","slug":"neviditelna-hrozba-a-jej-rola-v-klimatickej-zmene-mikroplasty-a-nanoplasty-v-polnohospodarstve-menia-cykly-uhlika-a-dusika","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/2025\/06\/21\/neviditelna-hrozba-a-jej-rola-v-klimatickej-zmene-mikroplasty-a-nanoplasty-v-polnohospodarstve-menia-cykly-uhlika-a-dusika\/","title":{"rendered":"\u0627\u0644\u062a\u0647\u062f\u064a\u062f \u0627\u0644\u062e\u0641\u064a \u0648\u062f\u0648\u0631\u0647 \u0641\u064a \u062a\u063a\u064a\u0631 \u0627\u0644\u0645\u0646\u0627\u062e: \u0627\u0644\u062c\u0632\u064a\u0626\u0627\u062a \u0627\u0644\u0628\u0644\u0627\u0633\u062a\u064a\u0643\u064a\u0629 \u0627\u0644\u062f\u0642\u064a\u0642\u0629 \u0648\u0627\u0644\u0646\u0627\u0646\u0648\u064a\u0629 \u0641\u064a \u0627\u0644\u0632\u0631\u0627\u0639\u0629 \u062a\u064f\u063a\u064a\u0631 \u062f\u0648\u0631\u0627\u062a \u0627\u0644\u0643\u0631\u0628\u0648\u0646 \u0648\u0627\u0644\u0646\u064a\u062a\u0631\u0648\u062c\u064a\u0646"},"content":{"rendered":"<p>V posledn\u00fdch rokoch sa zne\u010distenie \u017eivotn\u00e9ho prostredia stalo jednou z najp\u00e1l\u010divej\u0161\u00edch glob\u00e1lnych v\u00fdziev. Popri zn\u00e1mom plastovom odpade sa vyn\u00e1ra \u010doraz naliehavej\u0161ia hrozba: <strong>mikroplasty (MP) a nanoplasty (NP)<\/strong>, nepatrn\u00e9<!--more--> plastov\u00e9 \u010dastice men\u0161ie ako 5 mm (MP) a 1 \u03bcm (NP). Tieto v\u0161adepr\u00edtomn\u00e9 kontaminanty s\u00fa obzvl\u00e1\u0161\u0165 roz\u0161\u00edren\u00e9 v po\u013enohospod\u00e1rskych p\u00f4dach, ktor\u00e9 s\u00fa 4\u201323-kr\u00e1t viac kontaminovan\u00e9 MP ako voda. Ich pr\u00edtomnos\u0165 v p\u00f4de vyvol\u00e1va obavy o ich vplyv na \u017eivotn\u00e9 prostredie, prenikanie do potravinov\u00e9ho re\u0165azca a potenci\u00e1lne dopady na \u013eudsk\u00e9 zdravie. Okrem toho maj\u00fa tieto nepatrn\u00e9 \u010dastice <strong>z\u00e1sadn\u00fd, no \u010dasto prehliadan\u00fd vplyv na k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 biogeochemick\u00e9 cykly, najm\u00e4 na cyklus uhl\u00edka a dus\u00edka<\/strong>, ktor\u00e9 s\u00fa neoddelite\u013ene spojen\u00e9 s regul\u00e1ciou sklen\u00edkov\u00fdch plynov a celkovou stabilitou kl\u00edmy.<\/p>\n<p><strong>P\u00f4da ako \u00fato\u010disko pre plasty a ich vplyv na kl\u00edmu<\/strong><\/p>\n<p>Ro\u010dne sa do p\u00f4dy Spojen\u00e9ho kr\u00e1\u013eovstva dostane odhadom 22 500 ton MP len prostredn\u00edctvom hnoj\u00edv a pr\u00edsad. V Eur\u00f3pe a Severnej Amerike sa toto \u010d\u00edslo odhaduje na 110 000\u2013730 000 ton ro\u010dne. Medzi hlavn\u00e9 zdroje t\u00fdchto plastov v po\u013enohospod\u00e1rstve patria:<\/p>\n<ul>\n<li><strong>Plastov\u00e9 mul\u010dovacie f\u00f3lie:<\/strong> Napriek ich pr\u00ednosom pre \u00farodu, s\u00fa <strong>hlavn\u00fdm prispievate\u013eom MP a NP do p\u00f4dy<\/strong> kv\u00f4li \u0165a\u017ekostiam s ich zberom a recykl\u00e1ciou. Dlhodob\u00e9 \u0161t\u00fadie uk\u00e1zali, \u017ee po 32 rokoch mul\u010dovania plastom tvorili MP 33\u201356 % plastov v p\u00f4de.<\/li>\n<li><strong>\u010cistiarensk\u00e9 kaly (biosolidy) a organick\u00e9 hnojiv\u00e1:<\/strong> Ich aplik\u00e1cia ro\u010dne zav\u00e1dza odhadom 63 000\u2013430 000 ton MP do p\u00f4dy v Severnej Amerike a 44 000\u2013300 000 ton v Eur\u00f3pe.<\/li>\n<\/ul>\n<p>Tieto plastov\u00e9 \u010dastice menia fyzik\u00e1lne vlastnosti p\u00f4dy, ako s\u00fa transport a zadr\u017eiavanie vody, ako aj p\u00f3rovitos\u0165. K\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 je, \u017ee <strong>menia chemick\u00e9 parametre, vr\u00e1tane pomeru uhl\u00edka k dus\u00edku, a biologick\u00e9 faktory, ako je mikrobi\u00e1lna diverzita a zdravie makrofauny<\/strong>. Pr\u00e1ve tieto zmeny maj\u00fa priamy vplyv na cykly uhl\u00edka a dus\u00edka, ktor\u00e9 s\u00fa nevyhnutn\u00e9 pre stabiliz\u00e1ciu kl\u00edmy.<\/p>\n<p><strong>Mikroplasty a cyklus uhl\u00edka: Skryt\u00fd zdroj emisi\u00ed?<\/strong><\/p>\n<p>P\u00f4da je obrovsk\u00fdm glob\u00e1lnym z\u00e1sobn\u00edkom uhl\u00edka, uchov\u00e1vaj\u00facim pribli\u017ene 2 500 mili\u00e1rd ton organick\u00e9ho a anorganick\u00e9ho uhl\u00edka. Pr\u00edtomnos\u0165 MP v p\u00f4de komplikuje hodnotenie dynamiky p\u00f4dneho uhl\u00edka, ke\u010f\u017ee samotn\u00e9 MP pozost\u00e1vaj\u00fa z viac ako 90 % z uhl\u00edka. Hoci je tento uhl\u00edk zv\u00e4\u010d\u0161a inertn\u00fd a \u013eahko sa neintegruje do pr\u00edrodn\u00fdch uhl\u00edkov\u00fdch cyklov, <strong>pr\u00edtomnos\u0165 MP m\u00f4\u017ee ovplyv\u0148ova\u0165 uvo\u013e\u0148ovanie uhl\u00edka in\u00fdmi sp\u00f4sobmi<\/strong>.<\/p>\n<p><a href=\"https:\/\/enveurope.springeropen.com\/counter\/pdf\/10.1186\/s12302-025-01104-x.pdf\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\"><span style=\"color: #0000ff;\">\u0160t\u00fadie<\/span><\/a> uk\u00e1zali, \u017ee MP m\u00f4\u017eu v\u00fdznamne zv\u00fd\u0161i\u0165 koncentr\u00e1cie rozpusten\u00e9ho organick\u00e9ho uhl\u00edka (DOC) v p\u00f4de. E\u0161te alarmuj\u00facej\u0161ie je, \u017ee <strong>MP m\u00f4\u017eu stimulova\u0165 emisie sklen\u00edkov\u00fdch plynov<\/strong>. Metaanal\u00fdza zistila, \u017ee MP zv\u00fd\u0161ili emisie CO\u2082 o 54,3 % a emisie CH\u2084 (met\u00e1nu) o 9,7 %, pri\u010dom <strong>najv\u00fdraznej\u0161\u00ed vplyv mali biologicky rozlo\u017eite\u013en\u00e9 MP<\/strong>. Laborat\u00f3rne experimenty s r\u00f4znymi typmi recalcitrantn\u00fdch MP (PE, PVC, PS, PP a PET) v po\u013enohospod\u00e1rskych p\u00f4dach tie\u017e potvrdili, \u017ee pr\u00edtomnos\u0165 MP s\u00favis\u00ed s posunmi v mikrobi\u00e1lnych komunit\u00e1ch a <strong>zv\u00fd\u0161en\u00fdmi emisiami CH\u2084 a CO\u2082<\/strong>, pri\u010dom PE MP prispievali najviac. To nazna\u010duje, \u017ee vplyv na emisie CO\u2082 pravdepodobne z\u00e1vis\u00ed od mikrobi\u00e1lnych reakci\u00ed, a nie len od priameho rozkladu plastov.<\/p>\n<p><strong>Mikroplasty a cyklus dus\u00edka: Nar\u00fa\u0161anie rovnov\u00e1hy pre kl\u00edmu<\/strong><\/p>\n<p>Dus\u00edk je pre p\u00f4du k\u013e\u00fa\u010dov\u00fd a jeho rovnov\u00e1ha ovplyv\u0148uje kvalitu p\u00f4dy, \u00farodu a celkov\u00fa biodiverzitu. Mikroplasty nar\u00fa\u0161aj\u00fa aj tento citliv\u00fd cyklus. \u0160t\u00fadie zistili, \u017ee <strong>aplik\u00e1cia PVC MP do ry\u017eovej p\u00f4dy zn\u00ed\u017eila koncentr\u00e1cie am\u00f3nia a dusi\u010dnanov<\/strong>. Recalcitrantn\u00e9 MP (napr. LDPE) boli sp\u00e1jan\u00e9 so zn\u00ed\u017een\u00edm celkov\u00e9ho dus\u00edka v p\u00f4de, zhor\u0161en\u00edm stability agreg\u00e1tov, zv\u00fd\u0161en\u00fdm vyl\u00fahovan\u00edm dus\u00edka a zv\u00fd\u0161en\u00fdm pomerom uhl\u00edka k dus\u00edku v p\u00f4de.<\/p>\n<p>Zmeny sa t\u00fdkaj\u00fa aj emisi\u00ed dus\u00edkat\u00fdch plynov, ktor\u00e9 s\u00fa v\u00fdznamn\u00fdmi sklen\u00edkov\u00fdmi plynmi. Hoci niektor\u00e9 \u0161t\u00fadie nazna\u010duj\u00fa zn\u00ed\u017eenie emisi\u00ed oxidu dusn\u00e9ho (N2O) v pr\u00edtomnosti PE MP, in\u00e9 uv\u00e1dzaj\u00fa, \u017ee <strong>pridanie MP v\u00fdznamne zv\u00fd\u0161ilo toky N2O z p\u00f4dy<\/strong> a potla\u010dilo funk\u010dn\u00e9 g\u00e9ny cyklu dus\u00edka v \u010drev\u00e1ch d\u00e1\u017e\u010foviek. Tieto rozdielne z\u00e1very m\u00f4\u017eu s\u00favisie\u0165 s koncentr\u00e1ciami MP, typmi p\u00f4d a p\u00f4dnou faunou.<\/p>\n<p><strong>Dopady na p\u00f4dne ekosyst\u00e9my a celkov\u00e9 zdravie Zeme<\/strong><\/p>\n<p>Naru\u0161enie uhl\u00edkov\u00e9ho a dus\u00edkov\u00e9ho cyklu m\u00e1 priame d\u00f4sledky pre stabilitu p\u00f4dnych ekosyst\u00e9mov a ich schopnos\u0165 podporova\u0165 \u017eivot a zmier\u0148ova\u0165 klimatick\u00fa zmenu. Mikroplasty menia mikrobi\u00e1lne spolo\u010denstv\u00e1 v p\u00f4de, vytv\u00e1raj\u00fac \u0161pecializovan\u00e9 &#8222;niky&#8220;. Plastifik\u00e1tory, hlavn\u00e9 adit\u00edva v plastoch, nar\u00fa\u0161aj\u00fa mikrobi\u00e1lnu aktivitu a ovplyv\u0148uj\u00fa cykly dus\u00edka a uhl\u00edka. Dokonca aj bioplasty, ktor\u00e9 s\u00fa pova\u017eovan\u00e9 za udr\u017eate\u013enej\u0161iu alternat\u00edvu, m\u00f4\u017eu negat\u00edvne ovplyvni\u0165 mikrobi\u00e1lne komunity a vykazova\u0165 toxicitu podobn\u00fa konven\u010dn\u00fdm plastom. Tieto naru\u0161enia ovplyv\u0148uj\u00fa z\u00e1kladn\u00e9 p\u00f4dne funkcie vr\u00e1tane respir\u00e1cie, pH, dostupnosti \u017eiv\u00edn a pomeru uhl\u00edka k dus\u00edku.<\/p>\n<p><strong>V\u00fdzvy a potreba rie\u0161enia pre bud\u00facnos\u0165 kl\u00edmy<\/strong><\/p>\n<p>Je naliehavo potrebn\u00e9 <strong>koordinovan\u00e9 vedeck\u00e9 a regula\u010dn\u00e9 \u00fasilie<\/strong> na rie\u0161enie narastaj\u00facich probl\u00e9mov s kontamin\u00e1ciou po\u013enohospod\u00e1rskymi plastmi. Existuje zna\u010dn\u00fd nedostatok \u0161tandardizovan\u00fdch met\u00f3d detekcie MP, \u010do vedie k obrovsk\u00fdm rozdielom v uv\u00e1dzan\u00fdch koncentr\u00e1ci\u00e1ch (od 1,3 \u010dast\u00edc\/kg do 236 000 \u010dast\u00edc\/kg p\u00f4dy). Mnoho \u0161t\u00fadi\u00ed toxicity navy\u0161e pou\u017e\u00edva prehnan\u00e9 koncentr\u00e1cie MP, ktor\u00e9 neodr\u00e1\u017eaj\u00fa skuto\u010dn\u00e9 podmienky v \u017eivotnom prostred\u00ed, \u010d\u00edm m\u00f4\u017eu skres\u013eova\u0165 re\u00e1lne rizik\u00e1 a potenci\u00e1lny dopad na klimatick\u00fa zmenu.<\/p>\n<p>Bez rozhodn\u00fdch krokov budeme len pozorova\u0165 narastaj\u00facu kr\u00edzu namiesto toho, aby sme jej predch\u00e1dzali. Strat\u00e9gia zalo\u017een\u00e1 na riziku, ktor\u00e1 integruje vedeck\u00fd v\u00fdskum do regula\u010dn\u00fdch r\u00e1mcov, je nevyhnutn\u00e1 pre stanovenie realistick\u00fdch limitov pr\u00edjmu a koncentr\u00e1cie MP, NP a pr\u00edsad v p\u00f4de, potravin\u00e1ch a v \u013eu\u010foch. Iba tak m\u00f4\u017eeme zabezpe\u010di\u0165, aby po\u013enohospod\u00e1rstvo, z\u00e1klad n\u00e1\u0161ho potravinov\u00e9ho syst\u00e9mu, neprispelo k zhor\u0161ovaniu klimatickej zmeny, ale namiesto toho sa stalo jej s\u00fa\u010das\u0165ou rie\u0161enia. <em><strong>SpringR<\/strong><\/em><\/p>\n<hr \/>\n<p>\u0160t\u00fadia, p\u00f4vodne publikovan\u00e1 v \u010dasopise\u00a0 <span style=\"color: #0000ff;\"><a class=\"link\" style=\"color: #0000ff;\" href=\"https:\/\/enveurope.springeropen.com\/articles\/10.1186\/s12302-025-01104-x\" target=\"_blank\" rel=\"nofollow noopener\" data-ylk=\"slk:Environmental Sciences Europe;elm:context_link;itc:0;sec:content-canvas\" data-rapid_p=\"9\" data-v9y=\"1\">Environmental Sciences Europe<\/a><\/span><\/p>\n<hr \/>\n<p><strong>\u0645\u0633\u0631\u062f \u0627\u0644\u0645\u0635\u0637\u0644\u062d\u0627\u062a \u0627\u0644\u0631\u0626\u064a\u0633\u064a\u0629<\/strong><\/p>\n<ul>\n<li><strong>Mikroplasty (MP):<\/strong> \u010castice plastu s ve\u013ekos\u0165ou men\u0161ou ako 5 mm.<\/li>\n<li><strong>Nanoplasty (NP):<\/strong> \u010castice plastu s ve\u013ekos\u0165ou men\u0161ou ako 1 \u03bcm.<\/li>\n<li><strong>Makroplasty:<\/strong> Plastov\u00e9 predmety v\u00e4\u010d\u0161ie ako 25 mm.<\/li>\n<li><strong>Endocyt\u00f3za:<\/strong> Proces, pri ktorom bunky absorbuj\u00fa molekuly (alebo \u010dastice ako NP) t\u00fdm, \u017ee ich obklopia svojou bunkovou membr\u00e1nou a internalizuj\u00fa ich. Zah\u0155\u0148a:<\/li>\n<li class=\"ql-indent-1\"><strong>Fagocyt\u00f3za:<\/strong> Typ endocyt\u00f3zy, pri ktorej bunka pohlcuje ve\u013ek\u00e9 \u010dastice, ako s\u00fa mikroplasty.<\/li>\n<li class=\"ql-indent-1\"><strong>Pinocyt\u00f3za:<\/strong> Typ endocyt\u00f3zy, pri ktorej bunka pohlcuje tekutiny a mal\u00e9 rozpusten\u00e9 molekuly.<\/li>\n<li><strong>Apoplastick\u00fd transport:<\/strong> Pohyb vody a rozpusten\u00fdch l\u00e1tok cez medzibunkov\u00e9 priestory a bunkov\u00e9 steny rastl\u00edn, obch\u00e1dzaj\u00faci cytoplazmatick\u00e9 membr\u00e1ny.<\/li>\n<li><strong>Kl\u00ed\u010divos\u0165 semien:<\/strong> Proces, pri ktorom semeno vykl\u00ed\u010di a za\u010dne r\u00e1s\u0165.<\/li>\n<li><strong>Oxida\u010dn\u00fd stres:<\/strong> Nerovnov\u00e1ha medzi produkciou reakt\u00edvnych foriem kysl\u00edka (ROS) a schopnos\u0165ou biologick\u00e9ho syst\u00e9mu detoxikova\u0165 reakt\u00edvne medziprodukty alebo opravi\u0165 v\u00fdsledn\u00e9 po\u0161kodenie.<\/li>\n<li><strong>Reakt\u00edvne formy kysl\u00edka (ROS):<\/strong> Chemicky reakt\u00edvne molekuly obsahuj\u00face kysl\u00edk, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu sp\u00f4sobi\u0165 po\u0161kodenie buniek.<\/li>\n<li><strong>Kore\u0148ov\u00e9 vl\u00e1sky:<\/strong> Jemn\u00e9, r\u00farkovit\u00e9 v\u00fdrastky epiderm\u00e1lnych buniek kore\u0148ov, ktor\u00e9 v\u00fdrazne zvy\u0161uj\u00fa povrchov\u00fa plochu kore\u0148a pre absorpciu vody a \u017eiv\u00edn.<\/li>\n<li><strong>Plastov\u00e9 mul\u010dovanie:<\/strong> Pou\u017e\u00edvanie plastov\u00fdch f\u00f3li\u00ed v po\u013enohospod\u00e1rstve na zakrytie p\u00f4dy, ktor\u00e9 m\u00f4\u017ee prispieva\u0165 ku kontamin\u00e1cii p\u00f4dy mikroplastami.<\/li>\n<li><strong>Gumov\u00e9 opotrebenie pneumat\u00edk:<\/strong> \u010castice uvo\u013e\u0148ovan\u00e9 z pneumat\u00edk vozidiel v d\u00f4sledku trenia, ktor\u00e9 s\u00fa v\u00fdznamn\u00fdm zdrojom mikroplastov v \u017eivotnom prostred\u00ed.<\/li>\n<li><strong>P\u00f4dna makrofauna:<\/strong> V\u00e4\u010d\u0161ie organizmy \u017eij\u00face v p\u00f4de, ako s\u00fa d\u00e1\u017ed\u017eovky, slim\u00e1ky a stono\u017eky, ktor\u00e9 zohr\u00e1vaj\u00fa k\u013e\u00fa\u010dov\u00fa \u00falohu v zdrav\u00ed p\u00f4dy.<\/li>\n<li><strong>Acetochol\u00ednester\u00e1za (AChE):<\/strong> Enz\u00fdm, ktor\u00fd \u0161tiepi neurotransmiter acetylchol\u00edn, ktor\u00e9ho hladiny m\u00f4\u017eu by\u0165 naru\u0161en\u00e9 tox\u00ednmi vr\u00e1tane mikroplastov.<\/li>\n<li><strong>Glutati\u00f3n (GSH) a Superoxiddismut\u00e1za (SOD):<\/strong> D\u00f4le\u017eit\u00e9 antioxida\u010dn\u00e9 enz\u00fdmy, ktor\u00fdch hladiny s\u00fa citliv\u00e9 na oxida\u010dn\u00fd stres.<\/li>\n<li><strong>Hyperspektr\u00e1lne zobrazovanie:<\/strong> Technika, ktor\u00e1 zhroma\u017e\u010fuje a spracov\u00e1va inform\u00e1cie z cel\u00e9ho elektromagnetick\u00e9ho spektra, \u010do umo\u017e\u0148uje identifik\u00e1ciu a vizualiz\u00e1ciu pr\u00edtomnosti \u010dast\u00edc v tkaniv\u00e1ch.<\/li>\n<li><strong>XRF mapovanie (R\u00f6ntgenov\u00e1 fluorescen\u010dn\u00e1 spektroskopia):<\/strong> Analytick\u00e1 technika pou\u017e\u00edvan\u00e1 na ur\u010denie prvkov\u00e9ho zlo\u017eenia materi\u00e1lov.<\/li>\n<li><strong>ICP-MS (Induk\u010dne viazan\u00e1 plazmov\u00e1 hmotnostn\u00e1 spektrometria):<\/strong> Vysoko citliv\u00e1 analytick\u00e1 technika pou\u017e\u00edvan\u00e1 na detekciu kovov a nieko\u013ek\u00fdch nekovov v koncentr\u00e1ci\u00e1ch stopov\u00fdch prvkov.<\/li>\n<li><strong>ICP-OES (Induk\u010dne viazan\u00e1 plazmov\u00e1 optick\u00e1 emisn\u00e1 spektrometria):<\/strong> Analytick\u00e1 technika pou\u017e\u00edvan\u00e1 na detekciu chemick\u00fdch prvkov.<\/li>\n<\/ul>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>V posledn\u00fdch rokoch sa zne\u010distenie \u017eivotn\u00e9ho prostredia stalo jednou z najp\u00e1l\u010divej\u0161\u00edch glob\u00e1lnych v\u00fdziev. Popri zn\u00e1mom plastovom odpade sa vyn\u00e1ra \u010doraz naliehavej\u0161ia hrozba: mikroplasty (MP) a nanoplasty (NP), nepatrn\u00e9<\/p>","protected":false},"author":7,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_acf_changed":false,"footnotes":""},"categories":[4],"tags":[],"class_list":["post-36308","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-klimaticka-zmena"],"acf":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/36308","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/users\/7"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=36308"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/36308\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=36308"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=36308"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.co2news.sk\/ar\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=36308"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}