CMA zverejnila ďalšie usmernenie o tom, ako môžu maloobchodníci s módou dodržiavať Green Claims Code; kľúčový súbor pravidiel určujúcich, či tvrdenia o vplyve produktov alebo značiek na životné prostredie (známe ako ekologické tvrdenia) porušujú predpisy na ochranu spotrebiteľa v Spojenom kráľovstve. Veľká časť týchto pokynov vo všeobecnosti opakuje existujúce pokyny (pozrite si napríklad náš predchádzajúci článok Snímky ), ale s niektorými užitočnými funkciami zameranými na módu, ktoré maloobchodníkom pomôžu presne pochopiť, čo v tomto odvetví funguje a čo nie. Obsahuje tiež praktické príklady určitých praktík, ktoré CMA považuje za nevyhovujúce. (Oliver Bray, viac na lexology.com)

Klimatické zmeny sú v pozore vedcov už nejaký čas a EÚ a svet už desaťročia zintenzívňujú svoju reakciu. Z našej strany v EÚ sme už od roku 1990 znížili emisie skleníkových plynov o 37 % a zaviazali sme sa dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 prostredníctvom záväzných právnych predpisov. Zdá sa, že sme na dobrej ceste k zelenšej budúcnosti, však? Nie tak rýchlo. (Viac na climate.ec.europa.eu)

Zdroje poskytujú komplexný pohľad na problematiku adaptácie na zmenu klímy v rámci EÚ a poukazujú na viaceré nedostatky v efektívnosti využívania finančných prostriedkov na tento účel. (viac…)

Inštitút pre európsku energetickú a klimatickú politiku (IEECP) je nezisková, nezávislá výskumná nadácia, ktorá sa od roku 2015 venuje vedecky podloženým otázkam zmierňovania klimatických zmien, energetickej efektívnosti a politiky obnoviteľných zdrojov energie, pričom medzinárodný interdisciplinárny tím odborníkov vytvára a šírenie vedeckých poznatkov. (Viac na ieecp.org)

Keď väčšina ľudí premýšľa o klimatických zmenách, vybavia sa im obrázky topiacich sa ľadovcov alebo stúpajúcich hladín morí. Realita je však oveľa zložitejšia a naliehavejšia. Účinky klimatickej zmeny, ako sú požiare, suchá a extrémne poveternostné udalosti, nie sú len environmentálnymi hrozbami, ale aj krízami, ktoré majú priamy vplyv na ľudskú pohodu a prežitie voľne žijúcich živočíchov. V skutočnosti ide o komplexnú sieť, ktorá ovplyvňuje ľudí aj zvieratá, a naopak, kde každý hrá kľúčovú úlohu pri podpore odolných ekosystémov, ktoré dokážu odolať týmto výzvam. (PETER LALAMPAA A JEAN-GAËL COLLOMB, viac na news.mongabay.com/)

ESET, globálny líder v oblasti riešení kybernetickej bezpečnosti, s hrdosťou oznamuje zverejnenie svojej správy o uhlíkovej stope za rok 2023. Táto komplexná správa podčiarkuje oddanosť spoločnosti ESET transparentnosti, zodpovednosti a environmentálnej udržateľnosti, čo odráža pokračujúce úsilie spoločnosti o zmiernenie dopadov na životné prostredie a pokrok smerom k nulovej budúcnosti. Správa odhaľuje, že celková uhlíková stopa skupiny ESET za rok 2023 je 8 146,34 ton CO2e pri použití metódy založenej na lokalite a 7 835,06 ton CO2e pri použití metódy založenej na trhu. Emisie skleníkových plynov (GHG) na zamestnanca dosahujú 3,38 tony CO2e. Väčšina celkovej uhlíkovej stopy pochádza z nepriamych emisií v rámci hodnotového reťazca skupiny ESET (rozsah 3), čo predstavuje 79 % všetkých emisií.

V porovnaní s rokom 2022 sa celkové emisie skleníkových plynov skupiny ESET zvýšili o 25 %, pričom emisie skleníkových plynov na zamestnanca vzrástli o 16 %. Nárast sa pripisuje zahrnutiu ďalších kancelárií, ktoré boli predtým vylúčené zo zberu údajov, zvýšeným pracovným cestám pripisovaným významným a trvalým zmenám v tom, ako podniky fungujú, spôsobenými úpravami vykonanými počas pandémie COVID-19, nárastom počtu zamestnancov. (o 7 %), ako aj návrat do kancelárií vo väčšine lokalít a celkovo medziročne presnejší zber údajov. (Viac na menafn.com)

Zaujímalo vás niekedy, koľko CO2 vypúšťajú autá alebo či sú elektrické vozidlá skutočne čistejšou alternatívou? Pozrite si našu infografiku, aby ste to zistili. Doprava bola zodpovedná za približne štvrtinu celkových emisií CO2 v EÚ v roku 2019, z čoho 71,7 % pochádzalo z cestnej dopravy, uvádza správa Európskej environmentálnej agentúry. (Viac na europarl.europa.eu)

Dokument sa zaoberá analýzou emisií skleníkových plynov v Európskej únii (EÚ) podľa hospodárskej činnosti v období rokov 2012 až 2022. Zameriava sa na to, ako sa dá využiť dáta z emisných účtov na porozumenie vzťahu medzi emisiami a ekonomickými aktivitami, ktoré ich generujú, a aké poznatky možno získať kombináciou emisných dát s ekonomickými ukazovateľmi ako hrubá pridaná hodnota a zamestnanosť.

Hlavné trendy v emisiách skleníkových plynov

V rokoch 2012 až 2022 väčšina hospodárskych činností v EÚ znížila svoje emisie skleníkových plynov. Výnimkou boli odvetvia poľnohospodárstva, stavebníctva a dopravy, ktoré zaznamenali relatívne stabilné emisie.

• Najvýraznejšie zníženie emisií (o viac ako 30 %) dosiahli dodávatelia elektriny, plynu, pary a klimatizácie. Toto zníženie bolo spôsobené najmä prechodom z výroby tepla a elektriny z uhoľných elektrární na obnoviteľné zdroje energie.
• Emisie z domácností sa taktiež znížili, avšak v menšej miere ako u ekonomických producentov. Tieto emisie pochádzajú najmä z vykurovania a chladenia domov, dopravy súkromnými vozidlami a inej spotreby energie.
• V doprave sa stabilný nárast objemu prepravy, najmä cestnej nákladnej dopravy, vykompenzoval investíciami do nízkouhlíkových technológií.

Analýza emisií v kontexte hospodárstva

Dokument zdôrazňuje dôležitosť oddelenia hospodárskej činnosti od emisií skleníkových plynov s cieľom dosiahnutia klimatickej neutrality EÚ do roku 2050. Na identifikáciu oblastí, kde je potrebná politická akcia, sa porovnávajú emisie skleníkových plynov s ekonomickými dátami, ako je hrubá pridaná hodnota a zamestnanosť.

Intenzita emisií skleníkových plynov, ktorá vyjadruje množstvo emisií na jednotku hrubej pridanej hodnoty, sa v EÚ v období 2012 až 2022 znížila o 27 %. Toto zníženie bolo spôsobené 15 % poklesom emisií a 18 % nárastom hrubej pridanej hodnoty. Najvýraznejšie zníženie intenzity emisií zaznamenali Malta, Írsko a Estónsko.

Dokument podrobne analyzuje prípad Írska, ktoré zaznamenalo jeden z najvýraznejších poklesov intenzity emisií. Zatiaľ čo emisie z poľnohospodárstva v Írsku mierne vzrástli, hrubá pridaná hodnota v tomto sektore sa za desaťročie zdvojnásobila, čo viedlo k výraznému poklesu intenzity emisií.

Emisie skleníkových plynov a zamestnanosť

Dokument sa taktiež zaoberá analýzou trendov v emisiách skleníkových plynov vzhľadom na zamestnanosť v rôznych hospodárskych činnostiach, s cieľom zabezpečiť spravodlivú zelenú transformáciu.

Intenzita emisií vzhľadom na zamestnanosť sa v EÚ v období 2012 až 2022 znížila o 20 %, čo predstavuje pokles z 10,6 kg na 8,4 kg emisií na odpracovanú hodinu. Najvýraznejšie zlepšenie v tejto oblasti zaznamenala Malta, Estónsko a Grécko.

Dátové zdroje a kontext

Dokument vychádza z údajov z emisných účtov Eurostatu (AEA), ktoré sú súčasťou systému environmentálnych účtov. Tieto účty slúžia na integrovanie ekonomických a environmentálnych údajov s cieľom posúdiť, ako životné prostredie prispieva k hospodárstvu a ako hospodárske aktivity ovplyvňujú životné prostredie.

Emisie skleníkových plynov zahŕňajú emisie oxidu uhličitého (CO2), metánu (CH4), oxidu dusného (N2O) a fluórovaných plynov. Každý skleníkový plyn má rôznu schopnosť spôsobovať globálne otepľovanie a na ich porovnanie sa používa potenciál globálneho otepľovania (GWP).

Dokument upozorňuje na rozdiely medzi údajmi z emisných inventúr a emisných účtov. Zatiaľ čo inventúry priraďujú emisie k miestu, kde k nim došlo, emisné účty ich priraďujú k krajine, kde sídli spoločnosť, ktorá ich spôsobila.

Dokument taktiež poskytuje kontext pre emisné účty v rámci širšieho rámca environmentálnych účtov a zdôrazňuje ich význam pre implementáciu environmentálnych politík EÚ. (JaroR , viac na ec.europa.eu)

EIT Climate-KIC je popredná európska agentúra a komunita v oblasti klimatických inovácií. Používame systémový prístup na formovanie inovácií, aby sme podporili mestá, regióny, krajiny a priemyselné odvetvia pri plnení ich ambícií v oblasti klímy, pričom konáme v „špinavom strede“ medzi záväzkami a realitou.

Spolu s našimi partnermi na celom svete implementujeme.

Otvárame cesty na zmenu myslenia a správania a umožňujeme rozhodovateľom a investorom konať.

Organizujeme rozsiahle demonštrácie, ktoré ukazujú, čo je možné, keď sú cykly inovácií a vzdelávania zámerne navrhnuté tak, aby spustili exponenciálnu dekarbonizáciu a vybudovali odolné komunity. (Viac na climate-kic.org)

Európska komisia (EK) 29. novembra zverejnila  návrh často kladených otázok  (FAQ) k nariadeniu EÚ o taxonómii. Často kladené otázky sa zaoberajú všeobecnými problémami, ako je interoperabilita s kódmi NACE, ESRS a CSRD, správy CSRD o nepriaznivej škode (DNSH) týkajúce sa znečistenia, biodiverzity, prispôsobenia a overenia treťou stranou. Tento dokument je návrhom oznámenia Európskej komisie o interpretácii a implementácii určitých právnych ustanovení delegovaných aktov EÚ o taxonómii. Dokument bol schválený v zásade 29. novembra 2024 a jeho formálne prijatie vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie sa uskutoční neskôr, hneď ako budú k dispozícii jazykové verzie.

Hlavným cieľom tohto oznámenia je uľahčiť efektívne uplatňovanie delegovaných aktov EÚ o taxonómii. Oznámenie sa zameriava na technické otázky týkajúce sa kritérií a činností zahrnutých v delegovanom akte o taxonómii pre životné prostredie a doplňujúce otázky týkajúce sa činností zahrnutých v delegovanom akte o taxonómii pre klímu.

Oznámenie dopĺňa predchádzajúce oznámenia Komisie, ktoré boli doteraz uverejnené o taxonómii EÚ a jej delegovaných aktoch. Nezahŕňa však mnohé otázky a návrhy týkajúce sa odôvodnenia a dôkazov pre výber kritérií.

Prioritou Komisie je zjednodušiť rámec taxonómie pre podniky, a to finančné aj nefinančné. Komisia sa snaží uľahčiť podávanie správ a znížiť náklady pre podniky.

Oznámenie obsahuje:

• Vysvetlenie relevantných pojmov a zoznam platných právnych predpisov.
• Odpovede na často kladené otázky (FAQ) týkajúce sa technických kritérií skríningu (TSC) stanovených v delegovanom akte o taxonómii pre klímu (vrátane zmien delegovaného aktu o taxonómii pre klímu) a delegovanom akte o taxonómii pre životné prostredie, ako aj povinností zverejňovania informácií o neklimatických environmentálnych cieľoch stanovených v zmenách a doplneniach delegovaného aktu o taxonómii pre zverejňovanie.
• Odpovede na všeobecné otázky týkajúce sa taxonómie EÚ, ako napríklad:
  • Ako interpretovať článok 18 nariadenia o taxonómii (minimálne záruky)?
  • Aký je vzťah medzi kritériami DNSH v taxonómii EÚ a spôsobom uplatňovania zásady DNSH v kontexte verejných fondov?
  • Ako interpretovať delegovaný akt o taxonómii pre klímu a delegovaný akt o taxonómii pre životné prostredie, ak sa TSC odvolávajú na špecifické požiadavky stanovené v právnych predpisoch EÚ o životnom prostredí, ale neodvolávajú sa na výnimky z týchto požiadaviek, ktoré sú inak povolené v právnych predpisoch EÚ o životnom prostredí?
  • Sú kritériá DNSH stanovené v delegovaných aktoch o taxonómii podrobnejšie ako požiadavky európskych štandardov pre podávanie správ o udržateľnosti (ESRS)?
  • Ako môžu prevádzkovatelia vykonať porovnávacie posúdenie emisií skleníkových plynov počas životného cyklu v kontexte taxonómie EÚ?

Oznámenie ďalej obsahuje podrobné odpovede na otázky týkajúce sa jednotlivých cieľov taxonómie EÚ, ako napríklad:

• Zmiernenie zmeny klímy
• Prispôsobenie sa zmene klímy
• Udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov
• Prechod na obehové hospodárstvo
• Prevencia a kontrola znečisťovania
• Ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov

Oznámenie objasňuje existujúce ustanovenia v platných právnych predpisoch. Nerozširuje práva a povinnosti vyplývajúce z týchto právnych predpisov ani nezavádza žiadne dodatočné požiadavky pre dotknuté podniky alebo príslušné orgány. Často kladené otázky (FAQ) sú určené len na to, aby pomohli finančným a nefinančným podnikom pri implementácii príslušných právnych ustanovení.  CO2AI

Tento dokument poskytuje neoficiálne usmernenia pre spoločnosti, ktoré implementujú plány prechodu na zmiernenie zmeny klímy v súlade s Európskymi štandardmi pre podávanie správ o udržateľnosti (ESRS).

Hlavné body dokumentu:

• Dokument podrobne opisuje požiadavky ESRS na zverejňovanie informácií, pričom ich spája s právnymi predpismi EÚ, ako sú smernica o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti (CSDDD) a taxonómia EÚ.
• Spoločnosti musia zverejniť svoje ciele a vysvetliť, ako sú kompatibilné s cieľom 1,5 °C stanoveným Parížskou dohodou.
• Spoločnosti musia opísať páky dekarbonizácie, ako sú napríklad úpravy prevádzky a produktov, ktoré podporujú znižovanie emisií.
• Sú tiež povinné zverejniť investície a financovanie, ktoré tieto plány podporujú, vrátane kapitálových výdavkov (CapEx) v súlade s taxonómiou EÚ.
• Dokument zdôrazňuje, že plány prechodu na zmiernenie zmeny klímy musia byť zakotvené v celkovej stratégii spoločnosti s výslovnou podporou riadiacich orgánov. To zabezpečuje súlad medzi cieľmi udržateľnosti a plánovaním spoločnosti.
• Spoločnosti sú povinné poskytovať aktualizácie o pokroku pri implementácii svojich plánov prechodu. To zahŕňa sledovanie účinnosti plánovaných opatrení a ich príspevku k cieľom znižovania emisií.
• Usmernenia zdôrazňujú význam zohľadnenia sociálnych a biodiverzitných vplyvov, rizík a príležitostí spojených s plánom prechodu na zmiernenie zmeny klímy. Spoločnosti musia zverejniť, ako môžu plány prechodu ovplyvniť pracovníkov, komunity a ekosystémy a ako môžu závisieť od adaptačných opatrení.

Štruktúra dokumentu:

• Kapitola 2 vysvetľuje európsky rámec pre zverejňovanie plánov prechodu, predstavuje požiadavku na zverejňovanie E1-1 týkajúcu sa plánu prechodu na zmiernenie zmeny klímy a širší kontext požiadaviek Európskej únie.
• Kapitola 3 podrobne popisuje, čo a ako zverejňovať v súvislosti s každým dátovým bodom požadovaným v požiadavke na zverejňovanie E1-1 – Plán prechodu na zmiernenie zmeny klímy.
• Kapitola 4 podrobne opisuje, ako možno pri príprave zverejňovaní ESRS zohľadniť iné zdroje, a uvádza odkazy na iné rámce podávania správ o plánoch prechodu na zmiernenie zmeny klímy.
• Kapitola 5 dopĺňa kapitoly 2 až 4 odpoveďami na často kladené otázky (FAQ).

Ďalšie dôležité informácie:

• Dokument zdôrazňuje dôležitosť zohľadnenia sociálnych vplyvov prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, najmä pokiaľ ide o pracovníkov a komunity.
• Upozorňuje tiež na potenciálne vplyvy na biodiverzitu a na potrebu zohľadniť ich pri plánovaní prechodu.
• Dokument uvádza príklady toho, ako môžu spoločnosti zverejňovať informácie o svojom pokroku a výzvach pri implementácii plánov prechodu.

Tento súhrn poskytuje prehľad kľúčových bodov dokumentu „Transition Plan IG V1.7.5“. Odporúča sa prečítať si celý dokument, aby ste získali úplné pochopenie usmernení a požiadaviek. JaroR

 

Tu je prehľad uhlíkovej stopy pre jednotlivé chody a nápoje tradičnej štedrovečernej večere pre 4-člennú rodinu. Hodnoty sú orientačné a zohľadňujú priemerné dáta dostupné pre slovenské podmienky.

---

1. Oblátky s medom a cesnakom

• Suroviny na 4 porcie: 8 oblátok, 50 g medu, 2 strúčiky cesnaku.
• Uhlíková stopa:
  • Oblátky: 0,5 kg CO₂e (pšeničná múka, výroba a doprava).
  • Med: 0,15 kg CO₂e (lokálna produkcia).
  • Cesnak: 0,02 kg CO₂e (domáci, nízky dopad).
  • Celkom: 0,67 kg CO₂e

---

2. Kapustnica

• Suroviny na 4 porcie: 500 g kyslej kapusty, 200 g húb, 100 g klobásy (alebo vegánskej alternatívy), 2 l vody, koreniny.
• Uhlíková stopa:
  • Kyslá kapusta: 0,2 kg CO₂e (lokálne zdroje).
  • Huby: 0,1 kg CO₂e.
  • Klobása: 1,4 kg CO₂e (živočíšna výroba). Pri vegánskej alternatíve: 0,3 kg CO₂e.
  • Doprava a varenie: 0,2 kg CO₂e.
  • Celkom: 1,9 kg CO₂e (s mäsom) / 1,0 kg CO₂e (vegánska verzia).

---

3. Ryba a zemiakový šalát

• Suroviny na 4 porcie: 1 kg kapra (alebo pstruha), 1 kg zemiakov, 300 g majonézy, 200 g zeleniny (mrkva, hrášok).
• Uhlíková stopa:
  • Kapor: 1,3 kg CO₂e (lokálny). Pstruh: 1,1 kg CO₂e.
  • Zemiaky: 0,2 kg CO₂e.
  • Majonéza: 0,8 kg CO₂e.
  • Zelenina: 0,1 kg CO₂e.
  • Varenie a vyprážanie: 0,5 kg CO₂e.
  • Celkom: 2,9 kg CO₂e (kapor) / 2,7 kg CO₂e (pstruh).

---

4. Bobalky alebo opekance s makom

• Suroviny na 4 porcie: 300 g bobalkov, 50 g maku, 50 g medu.
• Uhlíková stopa:
  • Bobalky: 0,8 kg CO₂e.
  • Mak: 0,1 kg CO₂e.
  • Med: 0,15 kg CO₂e.
  • Celkom: 1,05 kg CO₂e

---

5. Štedrák alebo záviny

• Suroviny na 4 porcie: 1 štedrák (maková, orechová, tvarohová plnka).
• Uhlíková stopa:
  • Múka, vajcia, cukor: 1,0 kg CO₂e.
  • Orechy, tvaroh, mak: 1,2 kg CO₂e.
  • Pečenie: 0,3 kg CO₂e.
  • Celkom: 2,5 kg CO₂e

---

6. Nápoj: Vianočný punč a čaj

• Suroviny na 4 porcie: 1 l vody, 300 ml ovocnej šťavy, 100 ml alkoholu (voliteľné), čajové vrecúška.
• Uhlíková stopa:
  • Čaj: 0,05 kg CO₂e.
  • Ovocná šťava: 0,1 kg CO₂e.
  • Alkohol: 0,5 kg CO₂e.
  • Ohrev: 0,2 kg CO₂e.
  • Celkom: 0,35 kg CO₂e (bez alkoholu) / 0,85 kg CO₂e (s alkoholom).

---

Celková uhlíková stopa štedrovečernej večere:

• S mäsovým variantom: Cca 9,37 kg CO₂e pre 4 osoby.
• S vegánskymi alternatívami: Cca 7,47 kg CO₂e pre 4 osoby.

---

Tipy na zníženie uhlíkovej stopy:

• Používajte lokálne suroviny: Suroviny vypestované vo vašom regióne majú nižšiu stopu, pretože nevyžadujú dlhú dopravu.
• Využívajte vegánske alternatívy: Nahraďte živočíšne produkty rastlinnými náhradami, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu.
• Minimalizujte energetickú náročnosť: Používajte úsporné spotrebiče, ako je tlakový hrniec, na zníženie emisií pri varení.
• Zabráňte plytvaniu jedlom: Plánujte množstvo jedla, aby ste predišli odpadu, a zvyšky využite na ďalšie pokrmy.

---

Co2AI

Správa Európskeho dvora audítorov hodnotí rámec EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy a financovanie v tejto oblasti. Analýza poukazuje na celkovo dobrý rámec (viac…)