Hlavné správySponzorovanéNajčítanejšie
Discover

Bod zlomu pre úplné roztopenie grónskeho ľadovca

Grónska ľadová pokrývka momentálne pokrýva viac ako 1,7 milióna štvorcových kilometrov, čo ju robí najväčšou sladkovodnou nádržou na severnej pologuli. Od 80. rokov minulého storočia stratila viac než bilión ton ľadu, pričom posledné desaťročie sa rýchlosť topenia zvýšila šesťnásobne. Nedávna štúdia odhalila, že aktuálne sa každú hodinu stratí priemerne 30 miliónov ton ľadu.

Topenie ľadu spôsobuje stúpanie hladín morí a zmeny slanosti oceánov, čo ovplyvňuje morský ekosystém aj pobrežné komunity, s predpoveďou nárastu hladiny o 7 metrov pri úplnom roztopení ľadového štítu. Výskum publikovaný v The Cryosphere identifikoval bod zlomu, pri ktorom strata ľadu môže byť nezvratná, čo by viedlo k úplnému roztopeniu Grónska. Tento bod zlomu je spojený so zvýšením globálnej teploty o 3,4 °C, pričom aktuálna priemerná teplota v roku 2024 prekročila 1,5 °C nad predindustriálnymi úrovňami.

Výskumníci zistili, že topografia a nadmorská výška hrájú kľúčovú úlohu v bilancii hmotnosti ľadu. Ak rýchlosť topenia prekoná izostatickú úpravu krajiny, môže dôjsť k takmer úplnej strate ľadového pokrývky Grónska. Okrem toho, strata ľadu znižuje albedo povrchu, čo zvyšuje absorbovanie slnečného žiarenia a urýchľuje topenie.

Štúdia tiež poukázala na dôležitosť západného okraja grónskeho ľadu, ktorý môže stabilizovať celý ľadový štít, ak zostane v pobrežnej oblasti s vysokou topografiou. Udržanie tohto okraja je kľúčové pre zabránenie úplnej straty ľadovej pokrývky.

Výskumníci varujú, že klimatické zmeny nás približujú k bodom zlomu, a preto je nevyhnutné pokračovať v úsilí o zmiernenie zmien klímy, aby sa predišlo prekročeniu nebezpečných teplotných prahov. JaroR

Oddelenie „Adaptácia a odolnosť voči klimatickým zmenám“ GR CLIMA plánuje najať dvoch zmluvných zamestnancov

Oddelenie „Adaptácia a odolnosť voči klimatickým zmenám“ GR CLIMA plánuje najať dvoch zmluvných zamestnancov, ktorí budú ako politik alebo právny expert podporovať prácu jednotky na Európskom pláne na prispôsobenie sa zmene klímy.

Termín na podanie prihlášky na každé z týchto miest je 28. februára 2025 o 12:00 bruselského času.

Ďalšie podrobnosti nájdete na:

Politický referent | Kariéra v EÚ

Právnik | Kariéra v EÚ 

Január 2025: najteplejší január a najnižší rozsah arktického morského ľadu za mesiac

Prvý mesiac roku 2025 bol celosvetovo najteplejším januárom a pokračoval v sérii rekordných alebo takmer rekordných teplôt zaznamenaných za posledné dva roky. Podľa mesačného bulletinu Copernicus Climate Change Service (C3S) za január 2025 bola priemerná globálna povrchová teplota v súbore údajov opätovnej analýzy ERA5 13,23 ºC, 0,79 ºC nad klimatologickým priemerom za január za obdobie 1991-2020. Arktída zaznamenala rekordne najnižšiu rozlohu morského ľadu za január. (Viac na climate.copernicus.eu)

Udržateľné poľnohospodárstvo v Únii a dobré životné podmienky zvierat

Výzva na predkladanie návrhov Európskej komisie na podporu projektov, ktoré zdôrazňujú udržateľnosť poľnohospodárstva Únie, pričom zdôrazňujú jeho prospešnú úlohu pre klímu, životné prostredie a dobré životné podmienky zvierat.

ID volania: AGRIP-MULTI-2025-IM-SUSTAINABLE

ciel(e)

Špecifické ciele tohto programu sú:

a) zvýšiť povedomie o výhodách poľnohospodárskych výrobkov EÚ ao vysokých normách uplatniteľných na výrobné metódy v EÚ

•b) zvýšiť konkurencieschopnosť a spotrebu poľnohospodárskych výrobkov EÚ a určitých potravinárskych výrobkov a zvýšiť ich profil v EÚ aj mimo nej

c) zvýšiť povedomie a uznávanie systémov kvality EÚ

d) zvýšiť podiel na trhu poľnohospodárskych výrobkov EÚ a určitých potravinárskych výrobkov, najmä so zameraním na tie trhy v tretích krajinách, ktoré majú najvyšší potenciál rastu

e) obnoviť normálne trhové podmienky v prípade vážneho narušenia trhu, straty dôvery spotrebiteľov alebo iných špecifických problémov. (Viac na ec.europa.eu)

ESG stratégie pomáhajú firmám vyhrávať aj na trhu práce – ste pripravení?

Bratislava 9.1.2025. Firmy na Slovensku čelia kritickým výzvam na trhu práce – nedostatok kvalifikovaných kandidátov, vysoká fluktuácia a rastúce nároky zamestnancov. Mladé generácie očakávajú od zamestnávateľov viac než len konkurencieschopný plat. ESG stratégie (environmentálne, sociálne a riadiace) sa tak rýchlo stávajú jedným z rozhodujúcich faktorov pri budovaní atraktívneho pracovného prostredia. V roku 2025 sa povinnosti spojené s ESG reportingom priamo dotknú približne 50 tisíc európskych firiem. Vysvetlenie praktických dopadov ESG na pracovný trh priniesol webinár biznis platformy ESG KLUB, ktorá má už 100 členov. (Viac na esgklub.sk)

Európska smernica o environmentálnej kriminalite

Environmentálna kriminalita spôsobuje značné škody na životnom prostredí, verejnom zdraví a globálnej ekonomike. Počet úspešne stíhaných prípadov však zostáva nízky, sankcie nemajú odstrašujúci účinok a cezhraničná spolupráca je nedostatočná. (viac…)

Vysvetlenie vzťahu medzi zvyšujúcou sa hladinou CO₂ v atmosfére a acidifikáciou oceánov.

Zvýšenie hladiny CO₂ v atmosfére vedie k acidifikácii oceánov. Oceány absorbujú značné množstvo CO₂ z atmosféry. Keď sa CO₂ rozpúšťa v morskej vode, dochádza k chemickým reakciám, ktoré vedú k zníženiu pH oceánu, čo znamená zvýšenie jeho kyslosti.

Tu sú hlavné body, ktoré vysvetľujú tento vzťah:

  • Rozpúšťanie CO₂: Atmosférický CO₂ sa rozpúšťa v povrchových vodách oceánu.
  • Tvorba kyseliny uhličitej: Rozpustený CO₂ reaguje s vodou za vzniku kyseliny uhličitej (H₂CO₃).
      • Disociácia: Kyselina uhličitá disociuje na bikarbonátové ióny (HCO₃-) a vodíkové ióny (H+).
  • Zvýšenie acidity: Zvýšenie koncentrácie vodíkových iónov znižuje pH oceánu, čím sa zvyšuje jeho kyslosť.

Celková reakcia môže byť znázornená rovnicou: 2KOH+CO₂ → H₂O+K₂CO₃

Tento proces má niekoľko dôležitých dôsledkov:

  • Zníženie koncentrácie uhličitanových iónov: Zvýšenie acidity znižuje koncentráciu uhličitanových iónov (CO₃²-), ktoré sú dôležité pre morské organizmy, ako sú koralové útesy a mäkkýše, ktoré ich potrebujú na tvorbu svojich schránok a skeletov.
  • Ohrozenie morských ekosystémov: Acidifikácia oceánov môže mať negatívny vplyv na morské ekosystémy, vrátane spomalenia rastu koralov, narušenia potravinových reťazcov a ohrozenia biodiverzity.
  • Absorpcia CO₂: Schopnosť oceánu absorbovať CO₂ z atmosféry sa znižuje so zvyšujúcou sa aciditou, čo môže viesť k ešte rýchlejšiemu nárastu atmosférického CO₂ a zosilneniu klimatických zmien.

pH povrchových vôd oceánu kleslo z približne 8,1 na 8,05 za posledných 30 rokov. Hoci sa táto zmena zdá malá, v skutočnosti predstavuje nárast koncentrácie vodíkových iónov o 20 % až 35 %, čo má významný vplyv na morské prostredie. JaroR

Roztopenie Arktídy urýchľuje globálne otepľovanie: Ako sa prispôsobíme?

V roku 2016 sa takmer 200 svetových lídrov zaviazalo urobiť všetko pre to, aby obmedzili globálne otepľovanie na 1,5 stupňa Celzia. Odvtedy tvorcovia politík na celom svete navrhli nespočetné množstvo zákonov na základe predpokladu, že otepľovanie túto hranicu nikdy neprekročí.

Vedci sa však môžu podeliť o niekoľko triezvych správ: Zem v roku 2024 prekročila 1,5 stupňa oteplenia, rýchlo sa rúti k ešte väčšiemu otepľovaniu a už sa nezvratne zmenila.

Podľa výskumu zverejneného vo štvrtok 6. februára v časopise Science , aj keby každá krajina dodržala svoje súčasné záväzky z Parížskej dohody – a to je veľké, ak –, zemeguľa bude stále na ceste k otepleniu o 2,7 stupňa Celzia alebo 4,9 stupňa Fahrenheita do roku 2100. (Viac na phys.org)

LEGISLATÍVA