Odomkli sme zdarma pre všetkých ESG legislatívu
Sumár ESG legislatívy na úrovni Európskej únie obsahuje niekoľko kľúčových právnych predpisov a nariadení, ktoré sa zameriavajú na udržateľné investície, zverejňovanie udržateľnosti, zelené dlhopisy a začlenenie ESG faktorov do rôznych ekonomických a finančných postupov:
Tieto legislatívne iniciatívy zdôrazňujú snahu EÚ podporovať environmentálne udržateľné ekonomické aktivity, zvyšovať transparentnosť a zodpovednosť firiem a finančného sektora v ich prístupu k trvalej udržateľnosti.
(Viac na co2news.sk/esg_legislativa)
Správa OSN ponúka plán na rozšírenie využívania obnoviteľnej energie
Svet potrebuje do roku 2030 strojnásobiť kapacitu obnoviteľnej energie a zdvojnásobiť energetickú účinnosť, aby splnil svoje ciele súvisiace so zmenou klímy, uvádza správa Organizácie Spojených národov, ktorá bola dnes zverejnená.
Správa o pokroku v oblasti klimatických technológií uvádza, že hoci niektoré krajiny urobili pokrok v zavádzaní obnoviteľnej energie, prechod od fosílnych palív bol nerovnomerný. Spaľovanie fosílnych palív je hlavnou hybnou silou klimatických zmien.
Správu vypracovalo Centrum a sieť klimatických technológií OSN , Výkonný výbor Rámcového dohovoru OSN o technológiách zmeny klímy a Kodanské klimatické centrum Programu OSN pre životné prostredie (UNEP). Vydaná 1. novembra je navrhnutá ako plán pre tvorcov politík, ktorí sa zaujímajú o urýchlenie prijatia technológie obnoviteľnej energie. (Viac na unep.org)
Koniec sveta: Apokalypsa spôsobená klimatickou zmenou
Klimatická zmena už nie je vzdialenou hrozbou, ktorá straší v učebniciach alebo prednáškach ekológov. Stala sa súčasťou našej každodennej reality a mnohí odborníci varujú, že ak nebudeme okamžite konať, (viac…)
Analýza činnosti EÚ v oblasti klimatickej bezpečnosti
Európska únia sa dlhodobo angažuje v problematike klimatickej bezpečnosti, ale jej prístup nie je bez nedostatkov. Zdroje podrobne analyzujú aktivity EÚ v tejto oblasti a zdôrazňujú komplexnosť problému. (viac…)
Všetko, čo potrebujete vedieť o COP29, konferencii OSN o zmene klímy
Tento rok sme boli opäť svedkami dramatických dôsledkov pokračujúceho spaľovania fosílnych palív vo svete, ako je hurikán Debby v Quebecu, požiare v Jasperi a záplavy v južnom Ontáriu. Na celom svete boli milióny ľudí vysídlené, zranené a dokonca zabité klimatickou katastrofou.
Práve v tomto kontexte sa svetoví lídri stretnú od 11. do 22. novembra v Baku v Azerbajdžane, aby pokračovali v globálnom úsilí o riešenie klimatickej krízy. Toto dôležité stretnutie, známe ako COP29 (čo znamená „Konferencia zmluvných strán“), je 29. ročníkom rokovaní OSN o klíme od vytvorenia Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy v roku 1995.
Pred týmto dôležitým momentom sú tu kľúčové veci, ktoré potrebujete vedieť. (Alienor Rougeot, viac na environmentaldefence.ca)
Štúdia odhaľuje, že miliardári vyprodukujú toľko uhlíkového znečistenia za 90 minút, ako priemerný človek za celý život
Svet sa snaží znížiť emisie uhlíka prostredníctvom obnoviteľných energií a iných iniciatív šetrných k životnému prostrediu. Zdá sa však, že jedným z najlepších spôsobov, ako znížiť tieto plyny otepľujúce planétu, by bolo, keby miliardári ako Elon Musk a Jeff Bezos prestali toľko využívať svoje súkromné lietadlá a jachty. Podľa novej správy príslušníci superbohatých vytvoria za 90 minút rovnaké množstvo emisií uhlíka, ako priemerný človek za celý svoj život.
Oxfam, britská mimovládna organizácia, ktorá sa zameriava na riešenie globálnej chudoby, zverejnila správu skúmajúcu uhlíkovú nerovnosť. Pozerá sa na to, ako jachty, lietadlá a znečisťujúce investície 50 najbohatších miliardárov sveta urýchľujú klimatickú krízu. (Rob Thubron, viac na techspot.com)
Emisie skleníkových plynov v EÚ zaznamenajú v roku 2023 výrazný pokles
Celkové čisté emisie skleníkových plynov v Európskej únii minulý rok klesli o 8 %, čo znamená významný pokrok smerom k klimatickej neutralite pre EÚ. Obrovský pokles bol spôsobený výrazným poklesom spotreby uhlia a rastom obnoviteľných zdrojov energie a podporený zníženou spotrebou energie v celej Európe, podľa odhadovaných údajov uvedených v najnovšej správe Európskej environmentálnej agentúry (EEA) „Trendy a prognózy“, ktorá bola dnes zverejnená. Každoročná kontrola EEA o pokroku EÚ pri plnení jej cieľov v oblasti energetiky a klímy zdôrazňuje, že členské štáty EÚ budú musieť udržať toto tempo pokroku, aby dosiahli európske ciele v oblasti klímy a energetiky. (Viac na eea.europa.eu)
Úmrtnosť súvisiaca s teplotou sa v Európe zhoršuje
Príliš vysoké alebo nízke teploty v súčasnosti spôsobujú 407 000 úmrtí ročne. Úmrtia súvisiace s teplom, ktoré sú teraz šesťkrát častejšie na juhu ako v severnej Európe, sa do roku 2100 budú vyskytovať na juhu 9,3-krát častejšie ako na severe. Prvé celoeurópske hodnotenie odhaľuje, že aj keď sa súčasným klimatickým politikám podarí obmedziť nárast globálnej teploty na 3 °C, úmrtnosť spôsobená teplotou sa môže zvýšiť. Bez dodatočných adaptačných opatrení by mohlo do konca tohto storočia ročne nastať ďalších 55 000 úmrtí. Tento 13,5 % nárast úmrtí súvisiacich s teplotou zdôrazňuje náklady na oddialenie opatrení v oblasti klímy. (Viac na joint-research-centre.ec.europa.eu)
Zdravotné hrozby klimatických zmien dosiahli rekordnú úroveň
Podľa 8. výročnej správy časopisu Lancet Countdown o zdraví a zmene klímy sme dosiahli alarmujúce nové rekordy v zdravotných rizikách spojených s otepľovaním klímy. Tento rok čelili svetoví občania v priemere ešte 50 dňom extrémnych horúčav, čím boli milióny ľudí vystavené bezprecedentným zdravotným rizikám. V správe sa tiež uvádza, že 48 % globálnej rozlohy krajiny zažilo v roku 2023 veľké sucho – čo je druhá najvyššia zaznamenaná úroveň. To spolu s intenzívnymi vlnami horúčav prispelo k vážnej potravinovej neistote pre odhadom o 151 miliónov ľudí viac v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. (Andrei Ionescu, viac na earth.com)
Klimatické delegované nariadenie 2021/2139
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2139 zo 4. júna 2021, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 stanovením technických kritérií preskúmania na určenie podmienok, za ktorých sa hospodárska činnosť označuje za významne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy alebo adaptácii na zmenu klímy, a na určenie toho, či daná hospodárska činnosť výrazne nenarúša plnenie niektorého z iných environmentálnych cieľov (Text s významom pre EHP).
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa od 1. januára 2022.
Environmentálne delegované nariadenie 2023/2486
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2023/2486 z 27. júna 2023, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 stanovením technických kritérií preskúmania na určenie podmienok, za ktorých sa hospodárska činnosť označuje za významne prispievajúcu k udržateľnému využívaniu a ochrane vodných a morských zdrojov, prechodu na obehové hospodárstvo, prevencii a kontrole znečisťovania alebo ochrane a obnove biodiverzity a ekosystémov, a na určenie toho, či táto hospodárska činnosť výrazne nenarúša plnenie niektorého z iných environmentálnych cieľov, a ktorým sa mení delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2178, pokiaľ ide o osobitné zverejňovanie informácií o týchto hospodárskych činnostiach
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa od 1. januára 2024.
Delegované nariadenie o upresňovaní obsahu a informácií 2021/2178
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2178 zo 6. júla 2021, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 o upresňovaní obsahu a informácií, ktoré majú zverejnené podniky, ktoré sa vzťahujú na 19a alebo 29a smernice 2013 /34/EÚ, pokiaľ ide o environmentálne udržateľné činnosti, a upresnenie metodiky plnenia uvedenej povinnosti zverejňovania (Text s významom pre EHP).
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Dátum uverejnenia | 10. 12. 2021 |
ESMA Usmernenia o presadzovaní informácií o udržateľnosti (GLESI)
Smernica Corporate Sustainability Reporting Directive (CSRD) 2022/2464, zverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie 16. decembra 2022, rozširuje okruh podnikov, ktoré musia oznamovať informácie o udržateľnosti, a vyžaduje, aby Európska komisia prijala povinné európske štandardy pre podávanie správ o udržateľnosti ako delegované akty. S cieľom podporiť konvergentný dohľad nad podávaním správ o udržateľnosti emitentmi, na ktoré sa vzťahuje smernica o transparentnosti, CSRD poveruje ESMA, aby vydal usmernenia o dohľade nad podávaním správ o udržateľnosti príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.
Dňa 15. decembra 2023 ESMA v súlade s článkom 16 ods. 2 nariadenia o ESMA uverejnil konzultačný dokument (CP) s navrhovaným návrhom usmernení o presadzovaní informácií o udržateľnosti (GLESI).
Každý e-mail, TikTok a text, ktorý posielame, zabíja životné prostredie.
Každý e-mail, TikTok a text, ktorý ľudia posielajú, poškodzuje životné prostredie . Svet produkuje rekordné emisie skleníkových plynov, ako je oxid uhličitý, čo prispieva ku katastrofálnemu nárastu globálnych teplôt. Oxid uhličitý sa podľa meteorológov hromadí rýchlejšie ako kedykoľvek predtým počas ľudskej existencie.
Veľké technológie sa však spoliehajú na energiu produkovanú priemyslom fosílnych palív na poháňanie príspevkov na Facebooku a Instagramových kotúčov. V roku 2019 tvorila uhlíková stopa digitálnych technológií 3,7 percenta celosvetových emisií . Očakáva sa, že toto percento sa do roku 2025 zdvojnásobí, uvádza francúzsky think tank The Shift Project. Teraz výskumníci kvantifikovali konkrétne vplyvy, ktoré môžu používatelia chcieť zvážiť predtým, ako stlačia „odoslať“ alebo „uverejniť“.(Júlia Musto, viac na independent.co.uk)
COP29: Trhy s uhlíkom musia byť opravené, ale nie sú rýchlym riešením pre klimatickú krízu
Svet sa nebezpečne blíži k hranici zvýšenia teploty o 1,5 °C stanovenej Parížskou dohodou a OSN varuje, že ak sa nezmení kurz, svet je na ceste ku katastrofálnemu ohrevu o 3,1 °C do konca storočia. , ľudstvo chrlí viac plynov ohrievajúcich planétu ako kedykoľvek predtým . Z týchto alarmujúcich signálov je úplne jasné, že musíme masívne znížiť našu kolektívnu uhlíkovú stopu, no väčšina svetových vlád sa bráni.
Na predchádzajúcej klimatickej konferencii, COP28, vlády prijali historický prísľub prechodu od fosílnych palív, ale nedokázali to pretaviť do dodatočných opatrení alebo ambícií. Okrem toho tiež nedokázali splniť dobrovoľné záväzky týkajúce sa trhu s uhlíkom, ktoré oznámili v Dubaji.
Vzhľadom na to, že ďalší ropný štát, Azerbajdžan, prehlbuje svoj záväzok a investície do fosílnych palív na čele COP29 a ďalšie krajiny buď zvyšujú svoje emisie, alebo ich neznižujú dostatočne rýchlo, sa vyhliadky COP29 javia ako neperspektívne. Je však nevyhnutné, aby vlády prevzali svoju kolektívnu zodpovednosť a zastavili náš špirálovitý zostup ku klimatickej katastrofe. (Viac na carbonmarketwatch.org)
Čo sú eFuels?
eFuels predstavujú globálne riešenie environmentálnych výziev, keďže umožňujú využívať vozidlá a zariadenia klimaticky neutrálne kdekoľvek na svete, dnes i v budúcnosti. (viac…)
Ako jazykové bariéry ovplyvňujú globálnu klimatickú gramotnosť
Naša planéta sa otepľuje alarmujúcim tempom. Klimatické zmeny sú dnes jedným z najvážnejších globálnych problémov. Jeho dôsledky ovplyvňujú každého jedného človeka na Zemi. Zdá sa teda úplne logické, že vedecké publikácie o globálnom otepľovaní sú písané v globálnom jazyku: angličtine.
A predsa je to práve preto, že je napísaná v angličtine, že veda o klíme je do značnej miery nedostupná pre väčšinu ľudí na celom svete.
Aby sme vysvetlili tento zjavný rozpor, musíme sa pozrieť na niektoré čísla. Takmer 90 % vedeckých publikácií na celom svete je v angličtine . Toto je ohromujúca dominancia len jedného jazyka. Ale angličtinou, často nazývanou globálny jazyk, hovorí len menšina svetovej populácie. ( Mario Saraceni , Univerzita v Portsmouthe, viac na theconversation.com)
Nariadenie o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií 2020/852
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) o taxonómii 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 (Text s významom pre EHP).
Toto nariadenie nadobúda platnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Články 4, 5, 6 a 7 a článok 8 ods. 1, 2, a 3 sa uplatňujú: a) od 1. januára 2022, pokiaľ ide o environmentálne ciele uvedené v článku 9 písm. a) a b); a b) od 1. januára 2023, pokiaľ ide o environmentálne ciele uvedené v článku 9 písm. c) až f). Článok 4 sa neuplatňuje na systémy stimulov založené na certifikátoch, ktoré existujú už pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia a ktorými sa stanovujú požiadavky na finančné produkty, ktorých cieľom je financovať udržateľné projekty.
Dátum uverejnenia | 22. 6. 2020 |
Viac ako tretine svetových stromov hrozí vyhynutie
Ak teraz neobjímate stromy, možno sa nimi budete chcieť čoskoro stať. Nedávna správa odhalila, že viac ako jednému z troch druhov stromov hrozí vyhynutie. Globálne hodnotenie stromov je súčasťou aktualizácie Červeného zoznamu ohrozených druhov Medzinárodnej únie na ochranu prírody ( IUCN ). Správa bola vydaná súčasne so samitom OSN COP16 o biodiverzite.
Čísla vytvárajú alarmujúci obraz. Z odhadovaných 58 000 druhov, o ktorých sa predpokladá, že existujú na celom svete, je viac ako 16 000 druhov stromov ohrozených vyhynutím. Inými slovami, viac ako tretina všetkých druhov stromov je ohrozená. (Sanjana Gajbhiye, viac na earth.com)
SPONZOROVANÉ
NAJČÍTANEJŠIE